Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205395
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613205395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 1. 4. 2014 č.k. 6C/349/2013 - 29,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 6C/349/2013 - 29 žalobu zamietol. Náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia
náhrady majetkovej škody 2.278,81 Eur a nemajetkovej ujmy 445,76 Eur titulom porušenia povinnosti
exekučným súdom - Okresným súdom Bardejov, ktorý v zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku č. 233/1995 Z.z. nerozhodol o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi do 15 dní od doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala

prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 24. 2. 2011, t.j. s omeškaním 133
dní. Nesprávny úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, má svoje následky vo vzniku materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. Rozhodcovský rozsudok je rovnocenný rozsudkom

vydaným všeobecnými súdmi v občianskom súdnom konaní. V exekučnej veci neexistovali okolnosti
na vytvorenie zbytočných prieťahov a z týchto prieťahov a nesprávneho úradného postupu si uplatňuje
majetkovú škodu 2.278,81 Eur ako náhradu istiny a príslušenstva, ktorá už viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Čo sa týka nemajetkovej
ujmy,tápredstavuje20%zuplatnenejistinyspríslušenstvom,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a
tak sa nemajetková ujma uhrádza v peniazoch.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobca časť dôkazov robí odkazom na exekučný spis, ale v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, či si
uplatňuje nárok z nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov alebo z dôvodov nerozhodnutiav zákonom stanovenej lehote. Všeobecné súdy v konaní o náhrade škody nie sú oprávnené posudzovať
prieťahy v súdnom konaní, ak takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Dňa 23. 4. 2012 boli podané žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už v
septembri 2012 boli podané žaloby na okresný súd, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Žalobca podal
predčasne žaloby pred tým, ako o jeho žiadosti o predbežné prerokovanie mohol rozhodnúť príslušný
správnyorgán.Žalobcaneposkytolžiadnusúčinnosťnapredbežnéprerokovaniepodanýchžiadostí,čím
zmarilakúkoľvekmožnosťnapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,oktoréhoprerokovanie

sám požiadal.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. a jeho 15-dňová lehota sa vzťahuje na prípady
vydania poverenia súdnemu exekútorovi, nie na prípady, ak súd súdneho exekútora nepoverí vykonaním
exekúcie.

Súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní, ak by prieťahy boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy.

Ak sa žalobca domáha náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Žalobca nepreukázal škodu a to
čo si uplatňuje, sú len hypotetické nároky. Čo sa týka titulu na vedenie exekúcie, bol to rozhodcovský
rozsudok, ktorý rozhodnutím okresného súdu v exekučnej veci bol považovaný za nulitný. Žalobca mal
možnosť získať iný exekučný titul a tak svojou nečinnosťou zapríčinil situáciu, ktorú v žalobe namieta.

Ak sa žaluje nemajetková ujma, tak táto nie je doložená reálnymi skutočnosťami, je len odvolávkou na 20
% z pôvodne vymáhanej istiny. Žalobca nemal preukázaný vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mu
náhrada mala poskytnúť v peniazoch. Žalovaná poukazuje na nesprávne podnikateľské aktivity žalobcu,
na ktoré bola Slovenská republika upozornená listom Európskej komisie a to Generálneho riaditeľa
pre spravodlivosť, že žalobcove praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu

Európskej komisie, pričom súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa. V konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužijúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými

mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu.

Žalobca nepreukázal, aby v dôsledku činnosti okresného súdu mu vznikla škoda, prípadne nemajetková
ujma. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám, pričom žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a
ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Žalobu považuje

za právne neodôvodnenú a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť.

Súd pri posúdení návrhu žalobcu vychádzal z § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,

či nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods.
1 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis nestanovuje inak. Podľa ods. 2 v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca si
uplatňuje nárok na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu z dôvodov nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote. Samotná lehota 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je mimoriadne
krátka na to, aby exekučný súd náležite preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené
súčasne a to: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. Exekučné súdy sú oprávnené z úradnej moci preskúmavať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Cdo/291/2010),
pričom exekučné súdy sú oprávnené a povinné skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 545/2010). Podľa
žalobca malo dôjsť k porušeniu povinnosti Okresným súdom Bardejov v exekučnej veci 5Er/841/2010,

kde žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnej B. S.. Exekučný súd uznesením zo dňa 20.
1. 2011 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie je právoplatné dňom 26. 2. 2011. Žalobca nepravdivo
konštatovalnečinnosťexekučnéhosúduvrozsahu133dní,pričomvprípaderozhodcovskýchrozsudkov
neplatí 15-dňová lehota na posúdenie žiadosti na vydanie poverenia určenému exekútorovi. O žiadosti
bolo rozhodnuté v lehote 76 dní. Keď v exekučnom veci bol podkladom rozhodcovský rozsudok, tak

exekučný súd konštatoval neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky, ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Keď žalobcom ako oprávneným
v exekučnom konaní bol doložený titul exekúcie vydaný v rozpore so zákonom, potom pre nesplnenie
podmienky okresný súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Exekučný súd
neposudzoval správnosť rozhodcovského rozsudku, len zisťoval, či predložený rozhodcovský rozsudok

je vykonateľným exekučným titulom a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednávať spory.
Ak žalobca neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného súdu, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nevymožiteľnosť pohľadávky v exekučnom konaní nebola dôsledkom
nesprávneho úradného postupu, ale bol to dôsledok neplatnej rozhodcovskej doložky.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalobca nemá
právo na náhradu trov konania, pričom žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, resp. jej nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd

interpretoval hmotné právo platné v čase právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho
vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej
skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím
rozhodnutím de iure a de facto aplikovať princíp priamej retroaktivity, čo je nie je prípustné. Súd vôbec
nevysvetlil, prečo u účastníka nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,

kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda

sú neprípustnými súdnymi aktivitami, na ktorých nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský
súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú
náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti,
rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na
opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolacísúd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
a k tomu dodáva:

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietne. Exekučný poriadok dáva z úradnej moci povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia
a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia vykonaním exekúcie pri bezchybnom návrhu. V
exekučných veciach súdy sú oprávnené z úradnej moci preskúmavať žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ale lehota 15 dní platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poveruje súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd sa rozhodne vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, tak v Exekučnom poriadku sa neuvádza žiadna lehota na vydanie

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený - žalobca
viedol exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej zmluve, pričom rozhodcovská
doložka bola hodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, resp. vo veci rozhodoval neprávomocný
orgán - rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky a
následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi

bola odopretá ochrana, ktorá je mu poskytovaná v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernicou
Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi, ktorá platí v prípadoch, keď súd nemá pochybnosti o exekučnom titule. Nedodržanie

15-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie nie je porušením práva oprávneného, ak Exekučný poriadok nestanovuje lehotu na nevydanie
poverenia súdnemu exekútorovi. Žalobca sa domnieva, že aj v takýchto prípadoch má platiť 15-dňová
lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Ak
takáto lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva, nemohlo

dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote.
Preto nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Ak táto podmienka nároku na
náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, nedá sa konštatovať nesprávny úradný postup. Potom
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.

Ak v Exekučnom poriadku neexistuje lehota na vydanie rozhodnutie o neudelení poverenia súdnemu
exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty,
potom nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. definuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkony alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Ods.2 poukazuje na to, že pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti za prieťahy z
právoplatných rozhodnutí vydaných v disciplinárnom konaní, ktoré mali za následok prieťahy v súdnom
konaní. Odsek 2 len definuje podmienky, a to prešetrenie vybavenia sťažnosti, kde malo dôjsť k
vydaniu rozhodnutia, ktoré konštatuje, že došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Bez takéhoto konštatovania nie je možné pristúpiť k posúdeniu zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá štát. Keď nebolo vydané disciplinárne
rozhodnutie v súvislosti s vybavením sťažnosti na prieťahy, potom nie je možné konštatovať nesprávny
úradný postup. Len v prípade konštatovania nesprávneho úradného postupu vzniká právo na náhradu
škody podľa § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. Za týchto okolností nároky žalobcu na náhradu škody neboli
preukázané, potom rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný

zamietol.

Okresný súd Bardejov v rozhodnutí určil, že rozhodcovská doložka je nekalá zmluvná podmienka,
ktorá je neplatná. Preto exekučné konanie proti povinnej B. S. zastavil. Žalobca bol príčinou toho, že vexekučnom konaní sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s
dlžníkom ako povinným. Žalobca bol príčinou toho, že v exekučnom konaní exekučný súd zistil neplatné
rozhodcovské doložky a nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako oprávneného.

Táto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý robil svoju zákonnú povinnosť
a preskúmal súlad titulu, ktorý je predmetom exekučného konania so zákonom. Preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, pokiaľ návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Čo sa týka náhrady škody, pri nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením

zákonnej povinnosti nárok žalobcu na náhradu škody nie je dôvodným. Obdobne je to pri nemajetkovej
ujme v rozsahu 20 % z uplatnenej sumy istiny. Pochybenie žalobcu v exekučnom konaní a
vymáhanie nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemôže zakladať nárok
na nemajetkovú ujmu podľa § 18 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej

lehote nemôže byť tou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky
iným spôsobom ako výkonom rozhodnutia. Aj z toho dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy.

Sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom konaní, ak viedol exekúciu titulom rozsudku

rozhodcovského súdu bez právomoci vydať rozhodcovský rozsudok. Dôsledky rozhodnutia exekučného
súdu o zastavení exekučného konania neodôvodňujú nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v súvislosti s týmto exekučným konaním. Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade
trov konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu
trov konania nežiadala, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej
nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.