Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214202079
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214202079.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci navrhovateľky:

K.. I. H., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XXX/XX C. D., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Petrom Petránom,
advokátom AK Odborárske nám. 3 v Bratislave, proti odporcovi: Slovenská komora sestier a pôrodných
asistentiek, so sídlom Amurská 71, v Bratislave, IČO: 37 999 991, zastúpeného Mgr. Ivanou Závackou,
advokátkou, AK Medená 5 v Bratislave, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o
náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013, ktorým malo dôjsť k
skončeniu pracovného pomeru založeného medzi navrhovateľkou a odporcom pracovnou zmluvou zo

dňa 01.06.2011 je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 7.769,01 € do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 565,64 € do troch dní odo
dňa právoplatnosti.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 29.01.2014 a zmenenom dňa 03.11.2014 sa navrhovateľka domáhala
proti odporcovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy.

Návrh odôvodnila tým, že pracovala ako zamestnankyňa u odporcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01.06.2011 v znení dodatkov č. 1-4 v pracovnom zaradení „Vedúci regionálneho centra pre

hodnotenie sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek v bratislavskom samosprávnom
kraji“sozákladnoumzdou900,-€mesačne.DohodnutýmmiestomvýkonuprávebolaKanceláriaKomory
vsídlezamestnávateľanaAmurskejul.č.71vBratislave.Dňa17.12.2013odporcadoručilnavrhovateľke
na pracovisku „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca
skutkovo vymedzil tak, že: „Dňa 13.12.2013 navrhovateľka bez povolenia a vedomia nadriadených prišla
do zasadacej miestnosti v sídle zamestnávateľa, v ktorej prebiehalo rokovanie redakčnej rady časopisuOŠETROVATEĽSTVO A P?RODNÁ ASISTENCIA a prítomným členom redakčnej rady prezentovala
svoje názory na ekonomický chod časopisu, ktoré uvádzala ako objektívne správne. Súčasne výslovne
uviedla, že nie sú pravdivé skutočnosti o ekonomickej náročnosti chodu časopisu, o ktorých informovala

prezidentka odporcu. Navrhovateľa presviedčala členov redakčnej rady o nesprávnosti postupu rady
zamestnávateľa o zmene formy časopisu z printovej na elektronickú a uviedla, že má vlastný výpočet,
z ktorého, vyplýva že Rada zamestnávateľa nerozhodla správne a vyzvala členov redakčnej rady,
aby trvali na printovej forme. Zo zápisnice redakčnej rady vyplýva, že navrhovateľka prítomných
vyzývala aj vetou „časopis treba udržať“. Odporca, ktorý je zároveň aj vydavateľom vyššie citovaného

časopisu vyhodnotil vyššie popísané konanie navrhovateľky ako závažné porušenie pracovnej disciplíny
z dôvodu, že „napriek pokynu štatutárnej zástupkyne zamestnávateľa, ktorá je súčasne jej nadriadenou,
navrhovateľka svojvoľne prezentovala pred tretími osobami svoje názory, ktoré v konečnom dôsledku
vyvolali značné pochybnosti tretích osôb o správnosti postupu zamestnávateľa. V rozhodnutí o
okamžitom skončení pracovného pomeru sa ďalej uvádza, že Rada zamestnávateľa rozhodla o zmene
formy časopisu, v súvislosti s ktorou vzniknú ja zmeny v tlači a grafike časopisu, ktoré zariaďoval

manžel navrhovateľky. Táto skutočnosť bola podľa odporcu motivujúcou pre konanie navrhovateľky,
ktorá pred záujem Zamestnávateľa postavila svoj osobný záujem pokúsiť sa udržať formu časopisu s
ohľadom na finančný dopad pre jej rodinný rozpočet. Osobný názor na ďalšiu budúcnosť odborného
časopisu komory, ktorý 11 rokov vychádzal v printovej forme a má svoju tradíciu, ktorý navrhovateľka
prezentovala na decembrovom zasadnutí redakčnej rady s dobrým úmyslom naďalej zachovať časopis

v podobe na akú boli čitatelia zvyknutí, podľa jej názoru nemožno v žiadnom prípade považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkami okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Relevantným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže byť ani skutočnosť, že
dňa 13.12.2013 navrhovateľka bez povolenia a vedomia nadriadených prišla do zasadacej miestnosti v
sídle zamestnávateľa, v ktorej prebiehalo rokovanie redakčnej rady časopisu. Navrhovateľka sa dovtedy

pravidelne zúčastňovala na všetkých zasadnutiach redakčnej rady časopisu a nikdy na to nepotrebovala
povolenie nadriadených. Navyše zasadnutia redakčnej rady dňa 13.12.2013 sa navrhovateľka
zúčastnila na základe osobného pozvania členov redakčnej rady A.. N.. K. D., N.. O. A.. N.. C. J., N..
Skutočným dôvodom vynúteného odchodu navrhovateľky z komory neboli však vyššie uvedené dôvody
ale osobné výhrady novej prezidentky odporcu K.. X. Q. voči jej osobe.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 11.03.2014 kde zaujal k nemu odmietavé stanovisko.
Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Podľa jeho názoru návrh neobsahuje ani jeden právny
argument svedčiaci o pochybností odporcu pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Vzhľadom na
nedostatok právnej argumentácie v žalobe, bude rozhodnutie súdu o porušení právnej disciplíny závisieť
od posúdenia skutkového stavu.

XXCpr/X/XXXX-XXX

X.: XXXXXXXXXX

Vyjadrenia navrhovateľky obsiahnuté v návrhu však priamo podporujú závery odporcu, že navrhovateľa
sa vedome bez dovolenia a vedomia nadriadenej - v rámci svojho pracovného času - zúčastnila na
zasadnutí redakčnej rady. Navrhovateľa nemala v pracovnej náplni riešenie problematiky uvedeného

časopisu, preto jej účasť na redakčnej rade bola porušením pracovnej disciplíny v takom rozsahu, že
založila jeho právo skončiť s navrhovateľkou pracovný pomer okamžite. Zo zápisnice z redakčnej rady
vyplýva, že vstup navrhovateľky bol nečakaný, rovnako tak citácie odporkyne: „pozor, grafiku robí môj
manžel,“ a samozrejme výslovné tvrdenie navrhovateľky, že: „časopis vôbec nie je v strate ako tvrdí
Rada SK SaPA.“ Aj z týchto stručných záznamov vyplýva úplný dešpekt navrhovateľky k odporcovi

ako aj k rešpektovaniu pracovnej disciplíny a tiež ochrana osobného záujmu navrhovateľky. Odporca
sa domnieval, že také správanie navrhovateľky, ktoré založilo výpovedný dôvod, by nebolo možné v
daných súvislostiach považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zo skutkových odolností,
keď navrhovateľka svojvoľne a proti pokynu nadriadeného spochybní pred tretími osobami rozhodnutie
odporcu, výslovne uvedie, že „zamestnávateľ nemá pravdu“, nemožno také konanie vyhodnotiť inak

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naviac je nevyhnutné prihliadnuť na skutočnosť, že
osobný názor navrhovateľky bol ovplyvnený finančným dopadom rozhodnutia odporcu na manžela
navrhovateľky. Svoj osobný názor navrhovateľky uviedla prezidentke pred konaním Redakčnej rady,
tento názor bol vyhodnotený ako irelevantný po rozhodnutí Rady SK SaPA. Navrhovateľka sa domáhanáhrady mzdy počnúc dňom 18.12.2013. Právo na náhradu mzdy vznikne dňom, keď zamestnanec
oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka odporcovi
neoznámila, že trvá na Ďalšom zamestnávaní, vznikol jej právo žiadať náhradu mzdy až momentom

doručenia návrhu odporcovi súdom t.j. 10.02.2014. Návrh na náhradu mzdy zo obdobie od 18.12.2013
do 10.02.2014 nie je oprávnený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov A.. N.. K.W. D., N.., K..
X. Š., N.. N.. C. J., K.. X. K., A.. K.. K. D., N.., N.. Q.O. J., D.. A. D. - D., oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to Pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2014 dodatkami k pracovnej zmluve č. 1 - 4, Okamžitým

skončením pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013, Upozornením o porušení pracovnej disciplíny zo
dňa 29.10.2013, vyjadreniu k upozorneniu na porušenie pracovnej ako aj s ďalšími listinnými dokladmi
tvoriacimi obsah spisu.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 uviedol, že sa plne pridržiava
návrhu písomne podaného dňa 29.01.2014, a doplnil, že akceptuje obranu odporcu v časti týkajúcej
sa vzniku nároku od 10.02.2014, aj keď navrhovateľka výslovne nesúhlasila so skončením pracovného

pomeru, avšak písomné to neuviedla. Podpísala prevzatie okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ale
svoje stanovisko tam, neuviedla. Od svojho nástupu do pracovného pomeru vždy pracovala v redakčnej
rade predmetného časopisu, dokonca v roku 2012 bola jeho zodpovednou redaktorkou. V pracovnej
náplni nemala takúto povinnosť, ale vykonávala do roku 2012 funkciu zodpovednej redaktorky a potom
v zastupujúcej šéfredaktorky.

Navrhovateľka uviedla, že od roku 2011 pracovala ako špecialista pre hodnotenie sústavného
vzdelávania, išlo o pracovnú pozíciu z projektu EÚ. Čo sa týka samotnej redakčnej rady a jej zasadnutí,
keď nastúpila do práce nemala v pracovnej náplni vedenie časopisu, zháňala príspevky od autorov
komunikovala s inzertným grafikom čo bol teda jej manžel. Ide o to, že keď nastúpila do komory a bývala
prezidentka sa dozvedela, že jej manžel je grafik, potešila sa tomu lebo chceli zmeniť časopis. Trošku

vylepšiť jeho dizajn a preto bola požiadaná a aj jej manžel, aby participoval na technickej forme časopisu.
Nie je to tak, že dvojčíslo 1.700,-€, je suma uvedená spolu s tlačou, teda celý balík služieb a manžel z
tejto sumy mal na dva mesiace 300,-€, nezdanených. Na mesiac to teda vychádzalo 120,-€ v čistom.
Každý normálny človek, vie, že kvôli takýmto peniazom by sa nebila a neprišla o prácu, nestálo jej to za
to. Na každej redakčnej rade sa zúčastňovala. Participovala najmä v oblasti inzercie a zúčastňovala sa

redakčných rád. Priniesla so sebou aj zápisnice, kde už bola pani prezidentka Q. a bola tam zúčastnená
na redakčnej rade. Nikomu to nevadilo až teraz v decembri. Pani J., ktorá robila časopis po nej by mohla
dosvedčiť, že jej navrhovateľka pomáhala a participovala tak na jeho tvorbe. Teda nebol to jej výmysel,
že by sa mala zúčastniť jedného zasadnutia rady, keď sa mala meniť forma časopisu z printovej na
elektronickú. Mrzí ju, že to dospelo až do tohto štádia, ale stojí si za svojím a je si istá, že všetko je

vykonštruované, pretože hneď po nástupe novej prezidentky sa jej pokúsili zbaviť.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 sa pridržiaval svojho vyjadrenia
k návrhu podanom dňa 11.03.2014 a doplnil, že navrhovateľka bola informovaná o tom, že sa bude
meniť forma časopisu s printovej na elektronickú a mala priamy pokyn svojej nadriadenej prezidentky
komory, a že o tejto veci rozhodla rada komory a ďalej sa s nimi nemá zaoberať. Je úplne irelevantné,

že navrhovateľka pomáhala s inzerciou, vyjadrovala sa proti záujmu zamestnávateľa, v ktorého záujme
bolo zmeniť formu časopisu kvôli finančným nákladom. Povinnosť zamestnanca je chrániť záujem
zamestnávateľa tak ako to vyplýva z § 81 ZP, čiže nie je možné aby si zamestnanec vyjadroval
svoje osobné názory, ktoré sú v priamom rozpore so záujmom zamestnávateľa. Nemá to nič spoločné
so slobodou prejavu, je to konflikt so zásadou subordinácie zamestnanca a v súvislostiach, ktoré

vtedy panovali to bolo, vyjadrenie dešpektu voči nadriadeným zamestnancom a po tretie nariadenie
zamestnávateľa, pretože išlo o rozhodnutie komory.

Zástupkyňa odporcu pred súdom uviedla, že zastupuje organizáciu, ktorá funguje na základe členských
príspevkov a ako prezidentka má povinnosť nakladať s finančnými prostriedkami členov v súlade s
vnútornými predpismi komory, tak aby bol zabezpečený chod komory. Po jej nástupe do funkcie boli

zistené závažné nedostatky vo vedení účtovníctva a prerozdeľovanie financií v rámci komory. V rámcišetrenia finančných prostriedkov ako jedno z opatrení prijali aj zmenu vydávania časopisu z printového
na elektronickú. Rozhodlo sa, že ide o dočasné pozastavenie printovej formy časopisu, preto z jej
pohľadu považovala vyjadrenia navrhovateľky ako zamestnanca za neprofesionálne.

Svedkyňa A.. N.. K. D., N.. pred súdom dňa 09.06.2014 vypovedala, že po príchode do komory sa stretla
s pani magistrou, pozdravili sa a povedala navrhovateľke, že sa stretnú na redakčnej rade. Vždy sa
zúčastňovala zasadaní redakčnej rady, tak predpokladala, že sa stretnú. Potom pani prezidentka otvorila
redakčnú radu, povedala niekoľko slov o tom, že chce zmeniť printovú formu na elektronickú. Následne
pani

XXCpr/X/XXXX-XXX

X.: XXXXXXXXXX

prezidentka odišla a ďalej ich informovala pani D.. Hovorili sa celkom bežné veci o časopise, čo sa
robilo. Podľa jej názoru navrhovateľka tam nič nevravela, čo by sa netýkalo dobra časopisu alebo
dobra komory. Náplňou práce navrhovateľky v súvislosti s časopisom bolo v podstate to, že ona ho
zostavovala, zabezpečovala inzerciu, upravovala články. Bola informovaná o tom, že zmena printovej

na elektronickú formu je rozhodnutie rady komory, čo v podstate uvítala, nakoľko v dnešnej dobe je
to bežné. Či to bolo rozhodnutie pani prezidentky si nepamätala. Program rady na deň 13.12.2013
nebol jasný. Navrhovateľka sa zúčastnila zasadania rady nakoľko išlo o výročné zasadnutie, ktoré sa
koná každoročne a ktorého sa navrhovateľka zúčastňovala aj pred tým. Redakčná rada zasadá vždy v
prvom mesiaci v párnom týždni - 6x do roka, čiže v roku 2013 sa stretli na zasadnutí rady cca 4 krát.

Dňa 13.12.2013 prišla navrhovateľa na zasadnutie rady v jej priebehu. Na zasadnutí bola do konca.
Navrhovateľka sa vyjadrovala možno iba k hospodárnosti a celkom bežným veciam. Presne to však
uviesť nevedela. Na rade diskutovala ako ostatní. Nemala pocit, že by navrhovateľka bola na pracovisku
šikanovaná, viedlo sa to v priateľskom duchu.

Svedkyňa K.. X. Š., W.. J. pred súdom dňa 09.06.2014 vypovedala, že na rokovaní redakčnej rady

konanej dňa 13.12.2013 sa nezúčastnila nakoľko s ňou skončili pracovný pomer k 31.10.2013. Po
nástupca do funkcie šéfredaktorky, aj naďalej spolupracovala s navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka
zabezpečovala aj inzerciu pre časopis, komunikáciu s grafikom, ktorý bol jej manžel. Vyštudovala
žurnalistku, a navrhovateľka je sestra, z tohto dôvodu tiež dopĺňali spoluprácu. Na otázku či vedela o
pracovnej náplni navrhovateľky svedkyňa uviedla, že nemala to napísané v pracovnej zmluve, ale pokiaľ

vie nemala to ani pred tým, keď bola v pozícií šéfredaktora časopisu. Je si istá, že to nemala v pracovnej
zmluve. Tieto informácie vedela od navrhovateľky, myslela si, že je to prirodzené keďže komunikovala
s médiami a verejnosťou. Sama navrhovateľka jej to oznámila.

Svedok N.. N.. C. J. na pojednávaní dňa 09.06.2014 k veci vypovedal, že dňa 13.12.2013 sa ako člen
zúčastnil redakčnej rady. K priebehu za zasadnutia redakčnej rady uviedol, že si pamätá že prišiel autom

z Viedne, pred sídlom, vošiel do vnútra, stretol sa s K.. H. /navrhovateľkou/, resp. zvítal sa s ňou s
tým, že vyjadril potešenie, že sa uvidia na redakčnej rade. Išiel o poschodie vyššie, kde je zasadacia
miestnosť a v priebehu krátko po začatí redakčnej rady, navrhovateľka tiež prišla na zasadanie. Od
pani prezidentky bolo povedané rozhodnutie, že časopis nebude v tlačenej forme, ale v elektronickej,
na to svedok zaujal stanovisko, že podľa jeho názoru, by bolo dobré udržať aj papierovú formu, nakoľko

je členom redakčnej rady aj v rakúskom časopise a argumentoval, že bude odliv reklám. Upozornil na
lepšie grafické spracovanie vedeckej prílohy. Navrhovateľka uviedla, že to spracoval jej manžel a že je to
možné. Čo sa týka toho, že prišla neskôr, vedel, že bola zástupkyňou šéfredaktorky, bola to prirodzená
situácia, že bola na zasadnutí redakčnej rady. Navrhovateľka nijako nekomentovala rozhodnutie rady
zamestnávateľa o zmene formy časopisu, nakoľko tam sa ani nedalo čo komentovať. Išlo o platné

rozhodnutie. Rovnako nezaznamenal, že by sa navrhovateľka nejako negatívne vyjadrovala na adresu
rady zamestnávateľa. K tomu či bola navrhovateľka členkou redakčnej rady k decembri roku 2013,mal informáciu, že bola zástupcom šéfredaktorky a vždy sa zúčastňovala rokovania. Na zasadnutí rady
bola navrhovateľka prítomná a podľa jeho názoru tam bola až dokonca. Na otázku, čo má znamenať
poznámka: „nečakaný vstup. K.. H. na zasadnutie redakčnej rady, ktorý je zaznamenaný na zápisnici?“

svedok uviedol, že pre nich to nebol nečakaný vstup. Nikto sa ani netváril, že by bol niekto prekvapený,
ani verbálne.

SvedkyňaK..X.K.napojednávanídňa09.06.2014 kveciuviedla,žezasadnutiaradyzodňa13.12.2013
sa priamo nezúčastnila, ale keď bola v kancelárii počula, ako navrhovateľka na chodbe hovorila, že
sa ide zúčastniť rokovania redakčnej rady, kričala na ďalšiu zamestnankyňu: „Vladka idem sa zúčastniť

rokovania redakčnej rady.“ Toto oznámila prezidentke komory, ktorá tam chcela svedkyňu vyslať, ale
vyjadrila sa, že nakoľko svedkyňa nebola členkou, nemohla sa zúčastniť rokovania. Bolo by vhodnejšie,
ak by sa rokovania zúčastnila členka rady. Bolo jej nepríjemné prerušiť rokovanie redakčnej rady a
vyzvať navrhovateľku, aby opustila miestnosť. Rokovanie prebiehalo ďalej, ale navrhovateľka opustila
rokovaciu miestnosť, zavolala si ju do vedľajšej kancelárie, kde sa jej výslovne spýtala, kto ju vyslal na
rokovanie redakčnej rady, či ju tam vyslala prezidentka, alebo p. J., ktorý v tom čase viedol redakčnú

radu. Navrhovateľka jej povedala, že nikto a prečo by tam nemohla byť. Svedkyňa sa navrhovateľky
opýtala, ako sa tam teda mohla dostať, keď nie je členkou redakčnej rady a pýtala sa teda, že kto ju
tam poslal a povedala, že v minulosti robila inzerciu. Na to jej svedkyňa povedala, že nie je členkou
redakčnej rady, takže tam nemala čo robiť. Ďalej vypovedala, že navrhovateľka začala rozprávať, že
robia všetko zle a nerozhodli sa správe, prídu o sponzorov a nie je pravda, že časopis je stratový.

Svedkyňa navrhovateľke zdôraznila, že jej neprináleží hodnotiť rozhodnutie rady a ako zamestnankyňa
je povinná ho rešpektovať, mala by si robiť svoju prácu, zdôraznila, že tiež nesúhlasí so všetkým, ale
rešpektuje rozhodnutie zamestnávateľa a rady. Pani navrhovateľka povedala, že všetci zamestnanci
chodia za ňou a že sa sťažujú a nikto nič nepovie. Keď navrhovateľka odchádzala tak po chodbe kričala,
že všetci sa len sťažujú, ale nič nepovedia. Uvedené však nikto nepočul, boli tam len oni dve svedkyňa

a navrhovateľka.

Svedkyňa A.. K.. K. D., N.. na pojednávaní dňa 09.06.2014 k veci vypovedala, že zúčastnila zasadnutia
redakčnej rady dňa 13.12.2013. Navrhovateľka sa zúčastnila rokovania tiež, v podstate boli zvyknutí,
že tam chodieva ako editor časopisu. Najmä tam diskutovali, o zmene formy časopisu z printovej
na elektronickú, išlo o diskusiu, kedy navrhovateľka obhajovala formu printovú a aj ostatní členovia

redakčnej rady zastávali stanovisko, že je vhodnejšia forma printová, aj vzhľadom na inzerciu.
Nezaznamenala nijaké vyjadrenie navrhovateľky na adresu vedenia komory. Či bola navrhovateľka
členkou redakčnej rady vypovedala, že túto vnímali ako odborného zástupcu a vnímali ju ako keby bola
členka rady. Vnímali ju ako editora. Komunikovala s nimi. Vedela že pani J. mala na starosti časopis
od júna 2013. Pani J. sa ako novinárka viac menej zaoberala žurnalistickou stránkou a navrhovateľka

odbornou.

Svedok N.. Q. J. na pojednávaní konanom dňa 09.06.2014 vypovedal, že sa taktiež zúčastnil rokovania
redakčnej rady 13.12.2013. Pani prezidentka ostatných členov informovala o zmenách, ktoré sa
týkali časopisu a taktiež v rámci plánovanej zmeny štruktúry časopisu, informovala o vzniku novej
redakčnej rady. Keďže mala prezidentka pracovné povinnosti mimo kancelárie, poďakovala sa za účasť

a opustila miestnosť. Osobne bol členom redakčnej rady, poverený radou komory zostaviť číslo časopisu
6/2013. Navrhovateľka prišla na redakčnú radu asi 10 minút po odchode p. prezidentky, jej príchod bol
pre svedka trošku prekvapením, avšak domnieval sa, že bola poverená prezidentkou, aby prišla na
zasadnutie redakčnej rady. Následne asi po 5 min. diskusie časopisu keď sa dostali k zmene z printovej
na elektronickej, navrhovateľka zasiahla bez nejakej výzvy do priebehu rokovania redakčnej rady, a

obhajovala teda printovú formu, s tým, že môže dôjsť ku strate

XXCpr/X/XXXX-XXX

X.: XXXXXXXXXX

inzerentov, sponzorov, časopis je teda ziskový. Na čo predstúpila členka rady p. D., ktorá informovala
členov redakčnej rady o reálnych finančných možnostiach časopisu. Išlo o rozhodnutie rady komory,

ktoré je nemenné a je to fakt, dôvody boli ekonomické. Následne prebiehala diskusia o printovej forme,kedy vystúpila navrhovateľka, poznamenala že ide o dielo jej manžela. Neakceptovala rozhodnutie
rady komory a redakčná rada nie je orgán, ktorý by rozhodoval o týchto náležitostiach. Sú iba poradný
orgán, určujú obsah jednotlivých čísel. Po dosť ostrých diskusiách medzi navrhovateľkou a p. D.,

ktorá bola priamo členka rady komory, prišla do dverí pani K., ktorá zavolala navrhovateľku do inej
miestnosti.Následnerokovanieprebiehaloďalejaždoukončenia.Od20.2.2014jepredsedomredakčnej
rady a pôsobím ako prezident regionálnej komory Vysoké Tatry. Dňa 13.12.2013 viedol zasadanie
redakčnej rady, bol aj jej zapisovateľom. Zápisnica s prezenčnou listinou bola uložená v kancelárii
komory po ukončení zasadnutia redakčnej rady. Podľa jeho názoru navrhovateľka nevhodne vystúpila

na rokovaní redakčnej rady. Obhajovala printovú formu a dosť ostro diskutovala s členkou rady. Podľa
jeho názoru navrhovateľka nebola pozvaná na rokovanie redakčnej rady a nečakane prišla na rokovanie.
S formuláciou zápisnice mu pomáhala A.. D.. S navrhovateľkou spolupracoval na tvorbe časopisu,
oznámila mu, že má na starosti inzercie a to bolo v podstate gro ich spolupráce. Svedok spolupracoval
s pánom H. - manželom navrhovateľky, ktorý bol grafikom.

SvedkyňaD..A.D.-D.napojednávaníkonanomdňa10.09.2014vypovedala,že nazasadnutíredakčnej

rady bola poverená pani prezidentkou, aby ju zastupovala ako členka rady a členka prezídia, nakoľko
pani prezidentka sa musela služobne vzdialiť. Pani prezidentka bola na začiatku redakčnej rady, privítala
vtedajších členov redakčnej rady, ospravedlnila sa im a oznámila im, že sa bude prejednávať zmena
formy časopisu z printovej formy na elektronickú. Prezentáciu ako to malo vyzerať mal na starosti pán
J.. Počas prezentácie došla do miestnosti navrhovateľka a sadla si vedľa mňa. Pri prezentovaní o tomto

časopise navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol časopis v elektronickej forme a že tvrdenie
že časopis je stratový je zavádzajúce. Vypracovala štatistiku, ktorú aj doniesla. Oponovala jej, že v tejto
štatistike nie je uvedená mzda pani Kvetkovej, ktorá mala do 30.11. na starosti časopis. Ona štatistiku
urobila od času od kedy tam pani J. nepracovala. Rada zasadala okolo 13 alebo 14 decembra. Na to sa
svedkyňa vyjadrila, že sa to nedá chápať ako štatistika, nakoľko to je len niekoľkodňový výkaz. Počas

rokovania sa zapojil do rozhovoru pán J., ktorý mal výhrady voči grafickej forme časopisu. Vyčítal, že
trojstĺpcové grafické riešenie časopisu nie je vhodné a za vzor dal Rakúsku verziu daného časopisu,
načo pani H. povedala, že na to jej nemajú nesiahať, že to robí jej manžel. Bola takouto situáciou
dosť zaskočená, pretože riešenie časopisu má svoj chronologický postup, kedy to prevzalo najprv
prezídium, členovia prezídia, v ich štatúte sa uvádza, že rozhodnutia rady sú záväzné a navrhovateľka

išla proti rozhodnutiu celej tejto skupine ľudí. O jednotlivých krokoch rozhoduje rada a snem im toto
rozhodnutie schválil. Rozhodnutie ovplyvnil aj fakt, že ich stavovská organizácia je najmä pre členov.
Všetci členovia budú mať prístup k tomuto časopisu zadarmo. Majú tam aj odbornú časť. Kedykoľvek
sa k časopisu môžu dostať. Keď sa dňa 13.12 .2013 svedkyňa zúčastnila rady, už nebola jej členkou.
Na redakčnej rade pracovala 12 rokov. Odvolaná bola v prvom volebnom období ich prezidentkou.

Bolo to okolo roku 2010. Zápisnicu z 13.12.2013 robil Pán J., jej bola zaslaná e -mailom či má nejaké
doplňujúce návrhy. Preštudovala si ju a v Bratislave ju fyzicky podpísala. Zostala zaskočená postupom,
že zamestnanec kancelárie ide napadnúť rozhodnutie rady. Diskutovala o tom. Mala aj námietky voči
štatistike ktorú navrhovateľka doniesla. Navrhovateľka sa jej taktiež nezdôverila ani o tom, či sa stala
obeťou mobingu alebo bossingu. Nikdy nepostrehla, že by ju niekoho šikanoval. Bolo jej zvláštne, že

keď tam pracovala a keď navrhla, aby išli do garáže po nejaké spisy, ostatné zamestnankyne sa pripojili,
pričom navrhovateľka nie a bolo jej to tolerované. Komora sestier je stavovská organizácia. Má určité
pravidlá, ktoré musia rešpektovať. Navrhovateľka je len zamestnankyňa kancelárie a zamestnávateľ je
prezídium. Chápala tak, že ide proti rozhodnutiu svojho zamestnávateľa. To akou formou bude časopis
prezentovaný závisí od prezídia. Redakčná rada má na starosti odbornú časť. Prediskutovávalo sa aj

to, že prezídium aj rada schválili, že bude redakčná rada zrušená. Starí členovia rady sa automaticky
stávajú členmi novej rady. Nebolo by vhodné bez nich rozhodnúť či budú alebo nebudú členmi, že nás
zaujíma ich názor. Nechceli sme rozhodnúť bez nich. Oni by mali požiadať, aby sa stali členmi redakčnej
rady. Zápisnicu z redakčnej rady, len skontrolovala. Poverený ju spísať bol pán J., a nemala žiadne
doplňujúce návrhy.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (v znení účinnom ku dňu 17.12.2013), zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú
disciplínu.Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 ZP, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy,
presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas
presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov

zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok")
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z
obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 ZP, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v

ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

XXCpr/X/XXXX-XXX

X.: XXXXXXXXXX

Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný
hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov
má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bol
Pracovnou zmluvou zo dňa 01.06.2011 založený pracovný pomer. Zmluvné strany sa dohodli, že
zamestnanec nastúpi do práce dňa 01.06.2011 a teda pracovný pomer vznikol k danému dňu. V čl. II
zmluvy boli vymedzené druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, dovolenka a výpovedná
doba. Pôvodne bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2012, ale dodatkom č. 3 k

zmluve zo dňa 01.06.2011 bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.01.2013. Dňa
17.12.2013 odporca doručil navrhovateľke na pracovisku „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru odporca skutkovo vymedzil tak, že: „Dňa 13.12.2013 navrhovateľa bez
povolenia a vedomia nadriadených prišla do zasadacej miestnosti v sídle zamestnávateľa, v ktorej

prebiehalo rokovanie redakčnej rady časopisu OŠETROVATEĽSTVO A P?RODNÁ ASISTENCIA a
prítomným členom redakčnej rady prezentovala svoje názory na ekonomický chod časopisu, ktoré
uvádzala ako objektívne správne. Súčasne výslovne uviedla, že nie sú pravdivé skutočnosti o
ekonomickej náročnosti chodu časopisu, o ktorých informovala prezidentka odporcu. Navrhovateľka
presviedčala členov redakčnej rady o nesprávnosti postupu rady zamestnávateľa o zmene formy

časopisu z printovej na elektronickú a uviedla, že má vlastný výpočet, z ktorého, vyplýva že Radazamestnávateľa nerozhodla správne a vyzvala členov redakčnej rady, aby trvali na printovej forme. Zo
zápisnice redakčnej rady vyplýva, že navrhovateľka prítomných vyzývala aj vetou „časopis treba udržať“.

Je potrebnú uviesť, že právna úprava okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavuje

ukončenie právneho vzťahu okamžite a to momentom doručenia zrušovacieho prejavu jeho adresátovi.
Vzhľadom na radikálnosť dôsledkov spojených s týmto spôsobom ukončenia pracovného pomeru je
presne ustanovené, za akých podmienok tak môže urobiť zamestnávateľ. § 68 ods. ZP umožňuje
zamestnávateľovi okamžite skončiť pracovný pomer v dvoch prípadoch, a to ak bol zamestnanec
odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Toto hmotnoprávne ustanovenie ponecháva na zamestnávateľovi posudzovanie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny. Zákonník práce priamo nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom
porušenie pracovnej disciplíny ale rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a
závažným porušením pracovnej disciplíny. Aj v danom prípade je jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
To znamená, že k porušeniu pracovnej disciplíny musí dôjsť zvlášť hrubým spôsobom. Konštantná

judikatúra za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje úmyselné konania spojené so škodami
väčšieho rozsahu, alebo reťazové neospravedlnené absencie, alkoholizmus, krádeže, spreneveru,
výkon práce pre seba alebo tretiu osobu počas pracovnej doby, resp. fyzické útoky, či napr. zneužitie
informácií s následkom veľkej škody pre zamestnávateľa. Ak by aj súd vzal do úvahy nerešpektovanie
príkazov zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny, aj to musí predstavovať najvyšší stupeň

porušenia pracovnej disciplíny.

Preto sa súd pri hodnotení skutkových okolností zameral na posúdenie, či konanie navrhovateľky
dosiahlo najvyšší stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny, ktorý by odôvodňoval postup odporcu
v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP . Skutkové okolnosti opísané procesnými stranami nepredstavovali
odporujúce si tvrdenia, pričom sporné medzi účastníkmi konania bolo posúdenie intenzity porušenia

pracovnej disciplíny, resp. či konanie navrhovateľky bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka aj keď nemala podľa
pracovnej zmluvy takú činnosť, už od svojho nástupu do pracovného pomeru pracovala v redakčnej rade
časopisu OŠETROVATEĽSTVO A P?RODNÁ ASISTENCIA a do konca roku 2012 bola zodpovednou
redaktorkou časopisu, potom pôsobila ako zastupujúca šéfredaktorka. Uvedené bolo potvrdené aj

výpoveďamijednotlivýchčlenovredakčnejrady.AjsvedkyňaMgr.Švajdlenková,ktorápôsobilavofunkcii
šéfredaktorky potvrdila, že naďalej spolupracovala s navrhovateľkou. Takže fakt, že dňa 13.12.2013 sa
navrhovateľka zúčastnila zasadnutia redakčnej rady časopisu nebol výnimočný. Aj keď z dokazovania
vyplýva, že navrhovateľka sa dostavila na rokovanie redakčnej rady až potom, čo ju opustila prezidentka,
ktoráinformovalačlenovozmeneformyčasopisunaelektronickú, aprezentovalasvojnázorpodporujúci

zachovanie printovej formy, stále súd nemohol konanie navrhovateľky posúdiť ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré by malo mať za následok okamžité skončenie jej pracovného pomeru.
Jej konanie pritom ani nemohlo zmeniť rozhodnutie prezídia o zmene formy časopisu na printovú.
Rovnako je logické, že po vystúpení prezidentky a informovaní o zmene formy nastala v redakčnej
rade diskusia. Napr. N.. J. po vystúpení zaujal stanovisko, že podľa jeho názoru by bolo vhodné

zachovať aj printovú formu. Svedkyňa doc. D. si napríklad ani nepamätala, že by sa navrhovateľka
vyjadrovala nejako v súvislosti so zmenou formy, skôr k niečomu ohľadne hospodárnosti. Zistený
stav potvrdila aj výpoveď svedkyne doc. D., že v diskusii, ktorá nasledovala po vystúpení prezidentky
navrhovateľka obhajovala printovú formu, ale na adresu komory sa nevyjadrovala. Pre komplexné
zhodnotenie situácie súd vzal do úvahy aj argumentáciu odporcu, resp. výpoveď svedkov A.. J. O. D..

D., ktorí zhodne vypovedali o neakceptovaní rozhodnutia komory zo strany navrhovateľky. Porušenie
princípu subordinácie navrhovateľkou súd nevyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
teda ako konanie takej závažnej intenzity, ktoré možno charakterizovať ako dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Bolo ho možné riešiť napríklad pohovorom, alebo upozornením. Na
uvedenom nemení ani tvrdenie odporcu o ekonomickom záujme navrhovateľky na zachovanie pôvodnej

formy, pretože tento záujem nemá vplyv na posúdenie intenzity konania navrhovateľky a svedčí len o
prípadnom motíve jej konania.Z uvedených dôvodov súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013, ktorým
malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru založeného medzi navrhovateľkou a odporcom pracovnou
zmluvou zo dňa 01.06.2011 je neplatné.

V ust. § 79 Zákonníka práce je upravený nárok zamestnanca v súvislosti s neplatným skončením
pracovného pomeru .

Súd pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období, teda za mesiace júl 2014, august 2014

XXCpr/X/XXXX-XXX

X.: XXXXXXXXXX

a september 2014 a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Zaúčtovaná
mzda predstavovala za rozhodujúce obdobie sumu 2.753,89 € (júl 2014 930,32 € brutto, august 2014
922,97 € brutto a september 2014 900,60 € brutto). V rozhodujúcom období odpracovala navrhovateľka
49 dní (júl 2014 - 16 dní, august 2014 - 13 dní a september 2014 - 20 dní), priemerná denná
mzda tak predstavovala sumu 41,1234 € deň/brutto a priemerná mesačná mzda: 41,1234 x koeficient

21,74= 894,02 €. Priznanú náhradu mzdy súd vypočítal nasledovne: 616,85 € za mesiac február 2014
(priemerný denný zárobok vo výške 41,1234 € x 15 pracovných dní) + 7.152,16 € za mesiac marec až
októbert.j.8krát894,02€.Zanáhradumzdysapodľa§118ods.2Zákonníkaprácenepovažujenáhrada
mzdy za dovolenku, preto súd návrh presahujúci sumu 7.769,01 € v časti ako nedôvodný zamietol.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok 565,64 € rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992

Zb. [Položky č. 1 a) a b)] v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

O náhrade trov konania súd rozhodne s poukazom na § 153 ods. 3 O. s. p., do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.