Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/274/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212026
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713212026.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: Ján
Pavličko, nar. 09.04.1953, bytom Lanškrounská 1610/10, 060 01 Kežmarok, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., so sídlom Sadová 3507/12, 058 01 Poprad, proti
odporkyni: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. Š. XXX, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 2
640,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 490,00 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.08.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu jeho trov.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.08.2013, sa navrhovateľ domáhal,
aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 640,00 €.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporkyni v období od 24.01.2013 do
16.07.2013 prenechal odporkyni sumu v celkovej výške 2 650,00 € a odporkyňa sa zaviazala túto sumu
mu vrátiť. Odporkyňa však do dnešného dňa navrhovateľovi vrátila len sumu vo výške 10,00 €.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa na začatie konania vyjadrila podaním, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 05.03.2014. Uviedla, že časť žalovanej sumy, sumu vo výške 1 500,00 € jej navrhovateľ poskytol
ako pôžičku a je ochotná ju vrátiť. Zvyšok žalovanej sumy jej navrhovateľ poskytol ako dar, nezaviazala
sa teda vrátiť mu ich.

Súd dňa 11.08.2014 vykonal výsluch odporkyne. Uviedla, že s navrhovateľom je v blízkom vzťahu,
v blízkom vzťahu boli aj v čase, keď jej navrhovateľ poskytol žalovanú sumu. Zotrvala na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach, že sumu vo výške 1 500,00 € jej navrhovateľ poskytol ako pôžičku,
zvyšnú sumu vo výške 1 150,00 € ako dar, a to práve z dôvodu, že boli v blízkom vzťahu a ona mala
nedostatok finančných prostriedkov.

Na pojednávaní, konanom dňa 30.10.2014, sa žiaden z účastníkov konania nezúčastnil. Navrhovateľ
svoju neprítomnosť ospravedlnil, súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom na
svojom návrhu na začatie konania trval v celom rozsahu. Odporkyňa svoju neprítomnosť žiadnym
spôsobom neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 20.08.2013, záznamom zo dňa
24.01.2013, potvrdeniami o vklade na účet odporkyne zo dňa 04.04.2013, 17.04.2013, 18.04.2013,
28.05.2013, 31.05.2013, 04.06.2013, 05.06.2013, 07.06.2013, 18.06.2013, 26.06.2013, 01.07.2013 a
16.07.2013, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 30.07.2013, SMS správami odporkyne zo dňa
10.04.2013, 27.04.2013, 19.07.2013 a 11.09.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a
vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania neboli sporné tieto skutočnosti:

Odporkyňa ako dlžníčka dňa 24.01.2013 uzavrela s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
navrhovateľ prenechal odporkyni sumu vo výške 1 500,00 € a odporkyňa sa zaviazala vrátiť mu ich.
Lehota, v ktorej má odporkyňa túto sumu navrhovateľovi vrátiť nebola dohodnutá. Túto skutočnosť
odporkyňa nepopierala a vyjadrila sa, že je ochotná uvedenú sumu navrhovateľovi vrátiť.

Odporkyňa dňa 08.08.2013 vrátila navrhovateľovi časť poskytnutej pôžičky vo výške 10,00 €.

Navrhovateľ ďalej prenechal odporkyni dňa 04.04.2013 sumu vo výške 350,00 €, dňa 17.04.2013 sumu
vo výške 50,00 €, dňa 18.04.2013 sumu vo výške 10,00 €, dňa 28.05.2013 sumu vo výške 200,00 €, dňa
31.05.2013 sumu vo výške 20,00 €, dňa 04.06.2013 sumu vo výške 50,00 €, dňa 05.06.2013 sumu vo
výške 100,00 €, dňa 07.06.2013 sumu vo výške 100,00 €, dňa 18.06.2013 sumu vo výške 80,00 €, dňa
26.06.2013 sumu vo výške 50,00 €, dňa 01.07.2013 sumu vo výške 70,00 € a dňa 16.07.2013 sumu vo
výške 70,00 €, spolu v období od 04.04.2013 do 16.07.2013 sumu vo výške 1 150,00 €.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd teda mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 1 500,00 €, ktorú
odporkyňa vrátila len čiastočne, a to vo výške 10,00 €, preto jej vznikol dlh vo výške 1 490,00 €. Preto
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 1 490,00 € považoval súd za právne opodstatnený a
v tejto časti návrhu navrhovateľa na začatie konania vyhovel.

Vo vzťahu k časti žalovanej sumy vo výške 1 150,00 € súd nemal za preukázané, že navrhovateľ
poskytol odporkyni pôžičku v tejto výške. Súd síce mal za preukázané, a navrhovateľka túto skutočnosť
nepopierala, že navrhovateľ túto sumu odporkyni prenechal, ale nemal za preukázané, že odporkyňa
sa zaviazala túto sumu navrhovateľovi vrátiť, preto tiež nemal za preukázané, že medzi navrhovateľom
a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke.

Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na
preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k
uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho
účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j.
neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa ohľadom vlastných tvrdení
v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím návrhu na
začatie konania.

Preto nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 1 150,00 € považoval súd za nepreukázaný a v
tejto časti návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinným ku dňu vzniku omeškania odporkyne so zaplatením
žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ dňa 30.07.2013 vyzval odporkyňu na vrátenie poskytnutej pôžičky do 16.08.2013.
Vzhľadom na to, že v zmluve o pôžičke nebola dohodnutá lehota na vrátenie poskytnutej pôžičky,
odporkyňa bola povinná poskytnutú pôžičku vrátiť do 16.08.2013. Súd teda spolu s nárokom na
zaplatenie časti žalovanej sumy priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania z nej odo dňa
nasledujúceho po jej splatnosti.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vzhľadom na to, že úspech navrhovateľa a odporkyne v tomto konaní je vyrovnaný, žiadnemu z nich
nepriznal náhradu jeho trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.