Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111233406
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111233406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: F. Z., bydlisko: I. K., X.
XXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Andrea Kelemenovou, advokátska kancelária so sídlom Nitra,
Mariánska 2, IČO: 42 122 422, proti odporcom: 1/ R.. N. L., bydlisko: I., N. XXXX/XX, 2/ E. L., bydlisko:
I., N. XXXX/XX, 3/ K. K., bydlisko: I., Z. XXXX/XX, 4/ V. O., bydlisko: Y. XXX, 5/ F. O., bydlisko: Y. XXX,
všetci zastúpení advokátom: Mgr. Peter Miklóssy, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v 1. - 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 11. novembra 2013 pod č. k. 16C/201/2011-201 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že V. O., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX zomr.
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Za škôlkou XXX/XX, I. K., bol ku dňu svojej smrti podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I. K., v T. I., označených v geometrickom
pláne vyhotoviteľa Georeal č. 44/2011, úradne overenom Správou katastra I. 24.10.2011 pod č. 1732/11
a to parc. č. 41/2 - záhrada o výmere 744 m2, parc. č. 41/3 - záhrada o výmere 264 m2, parc. č. 41/4
- záhrada o výmere 39 m2, parc. č. 41/5 - záhrada o výmere 259 m2, parc. č. 41/6 - záhrada o výmere
380 m2 v podiele 49/216-in. Geometrický plán č. 44/2011 vyhotoviteľa Georeal zo dňa 13.10.2011

úradne overený Správou katastra I. dňa 24.10.2011 pod č. 1732/11 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh
navrhovateľky bol podaný dôvodne. V konaní nebolo preukázané, že by sa neb. V. O. vzdal svoj
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zdedil po svojich právnych predchodcoch N. a K. O.. Z
pkn. vl. č. XXX je zrejmé, že parc. č. 33 mala výmeru 1895 m2 a parc. č. 34 výmeru 518 m2, teda spolu

mali výmeru 2413 m2. Rovnaké skutočností vyplývajú aj z geometrického plánu, ktorý bol podkladom
pre notársku zápisnicu č. NZ 268/01. Z uvedenej výmery si dala odporkyňa v 3. rade osvedčiť do
bezpodielového spoluvlastníctva výmeru 1686 m2 a geometrickým plánom č. 44/2011, ktorý si dala
vypracovať navrhovateľka bol obnovený právny stav pzk. parciel č. 33 a 34 a to len v časti, ktorá bola z
týchto pzk. parciel včlenená do novovytvorených osvedčovaných parciel. Napriek tomu, že V. O. zdedil
svoj podiel po právnych predchodcoch odporkyňa v 3. rade si dala osvedčiť vlastnícke právo aj k týmto
nehnuteľnostiam, ktoré patrili jemu. Poukázal na výpovede svedkyne W. M., ktorá potvrdila, že V. O. žil v

predmetných nehnuteľnostiach až do svojej smrti. Samotná odporkyňa v 3. rade uviedla, že si nepamätá,
či sa jej otec dohodol s V. O. o užívaní predmetných nehnuteľností. Z takto vykonaného dokazovania
potom nebol preukázaný titul nadobudnutia, od ktorého by bolo možno odvodzovať dobromyseľnosť
odporkyne v 3. rade ohľadne užívania a nadobudnutia podielu V. O.. Rovnako nebolo preukázané,že by právni predchodcovia odporcov v 3. - 5. rade uzatvorili v roku 1953 kúpnu zmluvu týkajúcu sa
predmetných nehnuteľností, na ktorú odkazuje notárska zápisnica, alebo že by došlo k dohode medzi V.
a W. ohľadne podielu patriacemu V. tak, že by tento jeho podiel bol oprávnený užívať W., otec odporcov

v 3. - 5. rade, ktorý následne v roku 1974 mal darovať odporkyni v 3. rade a jej manželovi. Preto súd
návrhu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním odporcovia v l. - 5. rade a domáhali
sa jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že súd prvého

stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon, postupom súdu odporcom
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2, písm. a/, d/, f/ OSP). Žaloba navrhovateľky sa
opieraodvaargumenty,odedičskúpostupnosťpoporučiteľoviaovlastníctvoporučiteľakpzk.parcelám.
Ani jeden z týchto argumentov neznamená, že žaloba je opodstatnená. To, že navrhovateľka patrí do
okruhu dedičov po poručiteľovi neznamená nič viac, ako to, že navrhovateľke prináleží aktívna procesná

legitimácia k podaniu žaloby o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi.
Neznamená to však zároveň aj to, že daná konkrétna vec skutočne do dedičstva po poručiteľovi patrí.
Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že poručiteľ ešte za svojho života zdedil
určitépodiely,kurčitýmpzk.parcelám,aleneuniesladôkaznébremenoohľadnetvrdeniaobsiahnutéhov
petite žaloby. V danej veci je potrebné si uvedomiť otázku zmien týkajúcich sa dotknutých nehnuteľností

v čase medzi ich nadobudnutím poručiteľom a jeho smrťou a otázku ich totožnosti. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že u pôvodných pzk. parciel, od času, kedy podiel k nim dedil poručiteľ, k
zmenám došlo. Nehnuteľnosti si medzi ich spoluvlastníci (právni predchodcovia účastníkov konania)
reálne rozdelili a každý z nich ako svoje vlastné užíval. To, čo bolo osvedčené notárskou zápisnicou
dostala odporkyňa v 3. rade so svojim manželom do daru od svojich rodičov, preto v dôsledku týchto

zmien v čase smrti poručiteľa tomuto už nemohol patriť ideálny spoluvlastnícky podiel k celým pôvodným
pzk. parcelám, teda to, čo predtým dedil. Z uvedeného vyplýva, že dedičská postupnosť nestačí,
pretože nie je dôkazom o vlastníctve určitej nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa. Zdôraznili, že dôkazné
bremeno v tomto smere nesie navrhovateľka, nie odporcovia majú dokazovať svoje vlastnícke právo
zapísané v katastri nehnuteľnosti, ale navrhovateľka musí dokázať, že vlastníkom veci označenej v

petite návrhu bol poručiteľ v čase svojej smrti. Nesprávne právne posúdenie spočíva aj v tom, že súd
neprihliadol na dobrú vieru odporcov v l. a 2. rade, ktorým dotknuté nehnuteľnosti v súčasnej dobe patria.
Odporcovia v l. a 2. rade kupovali nehnuteľnosti s dôverou, v určitý, nielen druhou stranou prezentovaný,
ale aj katastrom nehnuteľnosti v liste vlastníctva potvrdený stav. Preto im musí byť poskytnutá ochrana.
Nebral vôbec do úvahy titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností odporcov v l. a 2. rade, keď títo

kupovali nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od predávajúcich, ktorí boli evidovaní ako vlastníci
nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti. Odporcovia v l. a 2. rade nemohli pri akejkoľvek väčšej opatrnosti
mať pochybnosti o tom, že im kupované nehnuteľnosti právom patria. V závere uviedli, že v súvislosti
s namietaným odňatím možnosti odporcom konať pred súdom videli v tom, že súd vec neposudzoval
z hľadiska vyššie uvedených námietok. Preto je rozhodnutie nepreskúmateľné a nemá náležitosti ust.

§ 157 ods. 2 OSP.

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení opätovne poukázala na dedičskú postupnosť po N. O. a K. O., z ktorých
dedičských konaní je nesporné, že V. O. preukázateľne po rodičoch v dedičských konaniach dedil.

Odporkyňa v 3. rade a jej manžel boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností na liste vlastníctva na
základe nimi tvrdeného vydržania vlastníckeho práva, avšak v tomto smere neprodukovali žiadny
dôkaz preukazujúci, na základe akej právnej skutočnosti, ktorá by u nich založila dobromyseľnosť, sa
odporkyňa v 3. rade domnievala, že nadobudla aj podiel V. O., t. j., nemohli byť dobromyseľní v držbe
nehnuteľností s tým, že im tento podiel patrí, a preto nemohli vydržať vlastnícke právo k podielu V.

O., ktorý je predmetom tohto konania. Ak sa teda nikdy vlastníkmi nehnuteľnosti nestali, nemohli toto
vlastnícke právo previesť ani na odporcov v l. a 2. rade. Ak nebolo v konaní preukázané, či a na základe
akej právnej skutočnosti mal V. O. prísť o svoj zdedený podiel, musí mu ostať v nehnuteľnostiach
zachovaný. Ak by to tak nebolo, museli by odporcovia preukázať kedy a na základe akej právnej
skutočnosti V. O. o svoj podiel prišiel. Nie je teda zrejmé, prečo by v smere preukazovania právnej

skutočnosti tvrdenej odporcami, na základe ktorej V. O. mal prísť o svoj podiel, malo byť dôkazné
bremeno na strane navrhovateľky, keď táto tvrdí, že o svoj podiel menovaný nikdy neprišiel, čo je aj
dôvodom podania návrhu. V tomto prípade bolo dôkazné bremeno ohľadom straty podielu V. O. naodporcoch. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že V. O. žil v dotknutých nehnuteľnostiach až do svojej
smrti a vôbec sa sám nesprával tak, že by sa svojho podielu na nehnuteľnostiach vzdal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205a a
nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP a skutkovým stavom ako ho
zistilsúdprvéhostupňa(§213ods.1OSP),pretožeodvolacísúdnezistilvýnimkyvods.2-7citovaného§
a dospel na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne

doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna a presvedčivá.
Odporcovia svoje odvolanie zdôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ OSP.

V súvislosti s namietaným odňatím možnosti odporcom konať pred súdom v dôsledku nedostatočne
odôvodneného rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP odvolací súd preto podrobil preskúmaniu
odvolací dôvod, pričom dospel k záveru, že prvostupňový súd sa v priebehu konania nedopustil
žiadnej vady namietanej odporcami vo svojom odvolaní, nezistil také vady konania, pre ktoré by musel
zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto podrobil rozhodnutie súdu prvého stupňa meritórnemu

preskúmaniu a zaoberal sa ďalšími dôvodmi odvolania odporcov spočívajúcimi v tom, že prvostupňový
súd nesprávne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.

Predmetná žaloba je tzv. žalobou určovacou podľa § 80 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe súd vždy musí skúmať, či je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Aj keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí výslovne
neuviedol, v čom vidí naliehavý právny záujem na požadovanom určení, v danom prípade je nesporne
preukázané, a vychádzal z toho i súd prvého stupňa, keď vec meritórne prejednal, že navrhovateľka
má na požadovanom určení právny záujem. V súčasnej dobe odporcovia v l. a 2. rade sú vedení ako

vlastníci sporných nehnuteľností na liste vlastníctva, a preto na takomto určení má naliehavý právny
záujem. Určovacia žaloba je totiž prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov
a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi.
Žaloba, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, je žalobou,
ktorou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa, prípadne

jeho právnym nástupcom voči inej osobe, ako dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom).

V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie

súdu.

V danom prípade súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a podrobne poukázal na dedičskú
postupnosť po neb. manželoch N. O. a K.. S takto zisteným skutkovým stavom sa odvolací súd plnestotožňuje. Napokon ani odporcovia nenamietali, že by V. O. nebol dedičom po svojich nebohých
rodičoch. Po zomrelej K. O., zomr. XX.XX.XXXX bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn. D/150/57
a bolo vydané rozhodnutie na základe ktorého nehnuteľnosti zapísané v pzk. vl. č. XXX parc. č. 33

a 34 zdedili W. O. a V. O. rovnakým dielom. Po N. O. zomr. XX.XX.XXXX bolo vedené dedičské
konanie pod D/865/66 a bolo vydané rozhodnutie na základe ktorého nehnuteľnosti zapísané v pzk. vl.
č. XXX parc. č. 33 a 34 dedili rovnakým dielom synovia V. a W. O.. V dedičskom konaní pod sp. zn.
D/383/86 bolo vedené dedičské konanie po K. O., pretože v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn.
D/150/57 nebol prejednaný podiel poručiteľky vo vl. č. XXX pod B 17/b, a bolo potvrdené nadobudnutie

dedičstva k nehnuteľnostiam, ktoré prevzali V. O. a K. K. každý v podiele jednej polovice. V. O.
zomrel XX.XX.XXXX a uvedené nehnuteľnosti, ktoré zdedil, neboli predmetom dedičského konania,
pretože už tieto nehnuteľnosti boli zapísané na základe notárskej zápisnice pre odporkyňu v 3. rade
s manželom. Napriek tomu, že V. O. zdedil svoj podiel po právnych predchodcoch, odporkyňa v 3.
rade si dala osvedčiť vlastnícke právo aj nehnuteľnostiam, ktoré patrili V. O.. Odporkyňa v 3. rade v
notárskej zápisnici uvádzala, že nehnuteľnosti nadobudla od svojich právnych predchodcov W. a L. O..

Jej otec W. sa mal podľa jej názoru s bratom V. O. dohodnúť o deľbe nehnuteľností. Takáto deľba v
priebehu celého konania preukázaná nebola. Naopak, z výpovedí svedkov ako aj samotných odporcov
v 3. - 5. rade bolo preukázané, že V. býval v uvedených nehnuteľnostiach až do svojej smrti tieto
reálne užíval, užíval dom aj záhradu. Ani odporkyňa v 3. rade nevedela uviesť kedy sa jej rodičia mali
s V. dohodnúť o takejto deľbe. Napokon odporkyňa v 3. rade bola dedičkou po K. O., dedila podiel

nehnuteľnosti v jednej polovici spolu s V.. Nesporne z toho vyplýva, že si bola vedomá, že uvedený
podiel na nehnuteľnostiach nadobúda aj V.. Zo samotného dedičského konania pod sp. zn. D/865/66
vyplýva, že W. chcel svojho brata vylúčiť z dedenia, ten nesúhlasil, a preto nadobudol zákonný podiel
na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dedičstva. Ak by takáto reálna deľba bola preukázaná, už v
dedičskom konaní by sa eventuálne V. vzdal svojho podielu na nehnuteľnosti tak, ako to urobila S., keď

uviedla, že z nehnuteľnosti si nenárokuje žiaden podiel, pretože za života bola vyplatená svojou matkou.
Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia odporkyne v 3. rade nemohli nadobudnúť nehnuteľnosti
na základe vydržania, pretože nemali nadobúdací titul, na základe ktorého by vstúpili do držby, reálna
deľba nebola medzi účastníkmi preukázaná. Nie je pravdou, že dôkazné bremeno v konaní musí
preukázať navrhovateľka. Naopak, navrhovateľka preukázala, že V. bol až do svojej smrti vlastníkom

nehnuteľností. Ak si odporkyňa v 3. rade odvodzovala svoje vlastnícke právo od deľby nehnuteľností,
mala takúto deľbu preukázať a dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností spočívalo na nej.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa v 3. rade nemohla nadobudnúť nehnuteľnosti vydržaním, pretože
nebola dobromyseľná pri vstupe do držby a skutočnosti uvádzané v notárskej zápisnici nie sú pravdivé.

Odporcovia ako ďalší odvolací dôvod uvádzajú, že nie je preukázaná totožnosť nehnuteľností v tom,
že to, čo navrhovateľka požadovala, aby bolo určené, nie je to, čo dávno predtým dedil V. O.. V tomto
smere odvolací súd plne odkazuje na znalecký posudok, kde znalkyňa stotožnila nehnuteľnosti, ktoré
boli pôvodne prejednané v dedičskom konaní po právnych predchodcoch V. O. - N. O. a manželky K..
Napokon, samotná odporkyňa v 3. rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že si dala osvedčiť všetky

nehnuteľnosti, i tie, ktoré užíval V. spolu s letnou kuchyňou.
Odporcovia poukazovali na dobromyseľnosť a žiadali, aby im súd poskytol ochranu. V tejto súvislosti
odvolací súd len dodáva, že v žiadnom prípade odporcovia v l. a 2. rade nemohli nadobudnúť
nehnuteľnosť na základe vydržania, pretože ich dobrá viera v tom, že im mala patriť bola narušená. V
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/155/2010, sa dozvedeli, že navrhovateľka si uplatňuje svoje vlastnícke

práva po dedičovi V. O., preto v tomto konaní im nemohla byť poskytnutá ochrana tak, ako žiadali.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože súd prvého stupňa si vyhradil, že o trovách

konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto bude povinnosťou súdu prvého
stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.