Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513201542
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513201542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX, O., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 312,84 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 15,92 eur od 17.06.2011 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9% zo
sumy 40,48 eur od 17.06.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.01.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

odporkyňu na zaplatenie sumy 312,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej
sumy od 17.06.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje
pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 56,40 a nárok na náhradu škody vo výške 256,44
eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporkyni odpredaných mobilných telefónov
aichakciovoucenou,dôvodiac,žeškodamubolaspôsobenátým,žeodporkyňazískalaodnavrhovateľa
mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby
a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti a následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom

vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia
ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa
zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 18.12.2008, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 17.07.2009 a dodatkom k

tejto zmluve zo dňa 17.07.2009, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 17.03.2009 a dodatkom k tejto zmluve
zo dňa 17.03.2009, zmluvou o pripojení č. F. zo dňa 16.03.2010 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa
16.03.2010, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
predloženými faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 02.06.2011, ako i ostatným obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav veci:

Na základe každej zo zmlúv o pripojení č. F. zo dňa 18.12.2008, č. F. zo dňa 17.07.2009, č. F. zo
dňa 17.03.2009 a č. F. zo dňa 16.03.2010, uzatvorených medzi navrhovateľom a odporkyňou, poskytol
navrhovateľ odporkyni SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktoré jej umožňovali využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatvorení dodatkov k týmto
zmluvám odpredal odporkyni mobilné telefóny, konkrétne na základe dodatku zo dňa 17.07.2009 k
zmluve č. F. mobilný telefón značky Samsung C3050 za kúpnu cenu 1,00 eur, na základe dodatku zo

dňa 17.03.2009 k zmluve č. F. mobilný telefón značky Samsung SGH-J700 za kúpnu cenu 1,00 eur, na
základe dodatku zo dňa 16.03.2010 k zmluve č. F. mobilný telefón značky Huawei E1752 USB modem
za kúpnu cenu 19,00 eur.

Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o pripojení v rovnakom znení sa odporkyňa
zaviazala, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom

vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či
dodatku.Odporkyňasazaviazalanedopustiťsatakéhokonaniaalebonedaťsvojímkonanímžiadentaký
podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporkyne.

Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník
bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (v prípade dodatkov zo dňa
17.07.2009 a zo dňa 17.03.2009), resp. vo výške 100,00 eur (v prípade dodatku zo dňa 16.03.2010), a to
v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku.
V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú

pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Odporkyni boli za obdobie 02/2011 - 04/2011 vyúčtované mesačné poplatky za elektronické
komunikačné služby poskytované navrhovateľom na základe vyššie uvedených zmlúv o pripojení, a to
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou

dňa 21.02.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 1,33 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 25.03.2011 suma 7,00 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 1,33 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 7,86 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 21.02.2011 suma 7,00 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur,

faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 3,32 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 21.02.2011 suma 3,00 eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2011 suma 3,00 eur a napokon faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 25.04.2011 suma 3,98 eur. Odporkyňa sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do
omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.

Navrhovateľ listom zo dňa 02.06.2011 vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté
elektronické komunikačné služby v sume 56,40 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej
sume 763,88 eur v lehote do 16.06.2011. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi
do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 17.06.2011 do zaplatenia.Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o
elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu

o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o

pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku predmetných zmluvných
vzťahov (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení predpisov účinných ku dňu omeškania
odporkyne, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti.
Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka
a odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o pripojení v zmysle

§ 43 zákona o elektronických telekomunikáciách, ktoré sú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka
zmluvami spotrebiteľskými. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ zriadil odporkyni prístupu k verejnej
telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení,
ich dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnými
súčasťami zmluvy. Hlavným záväzkom odporkyne vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a

včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne k uzatvoreniu
dodatkov k predmetným zmluvám, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni mobilné telefóny
zazľavnenéceny.Podľadodatkovkzmluvámopripojenísaodporkyňazaviazala,ževprípadeporušenia
jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, resp. 100,00 eur. V období od
02/2011 do 04/2011 si odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb
neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 56,40 eur.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene
domáha od odporkyne zaplatenia sumy 56,40 eur ako neuhradenej ceny poskytnutých elektronických
telekomunikačných služieb na základe zmlúv o pripojení a tiež je oprávnený aj jeho nárok na úrok
z omeškania, keďže odporkyňa sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala
do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom však nebola uplatnená v zmysle

zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 9,25 % ročne zo všetkých
fakturovaných súm, a to aj napriek tomu, že základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom
omeškania odporkyne (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený
navrhovateľom na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého vychádzal navrhovateľ)
bola rôzna. Súd tak v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z. z. priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15,92 eur
(súčet súm účtovaných faktúrami so splatnosťou k 25.04.2011, kedy základná sadzba ECB bola 1,25%)
a vo výške 9 % zo sumy 40,48 eur (súčet súm účtovaných faktúrami so splatnosťou k 21.02.2011 a
25.03.2011, kedy základná sadzba ECB bola 1 %), a to odo dňa 17.06.2011 tak ako navrhovateľ žiadal,
keďže v tomto čase už bola odporkyňa v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať

navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.

Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 256,44 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti
ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych
konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenia o

zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, boli vyhodnotené
ako neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a
povinný zdržať sa používania takýchto podmienok, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v
konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného

mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel vo vzťahu k všetkých
predaným mobilným telefónom predstavuje spolu sumu 256,44 eur.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatkov k zmluvám o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle
ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v
čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a

v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po
dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených
v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako
aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu).Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody
domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať

podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo
záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností,

vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu,

navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto
závere súd vychádzal z bodu 4.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká
a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom
účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda

ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, znamená to, že
odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení ani fakt,
že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi
zániku zmluvy).

Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu,

k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nede?
nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k
naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s.
153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný
telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu

odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak
sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemuzmenšeniumajetkunavrhovateľataknedošlo,pretožetentozamobilnýtelefónobdržaldojednanúkúpnu
cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a

síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody)
by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 256,44 eur s príslušenstvom
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 312,84 eur s príslušenstvom,
pričom mu bola priznaná suma 56,40 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 256,44 eur
s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bola pomerne úspešnejším

účastníkom odporkyňa ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania odporkyne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisamej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.