Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, August 11, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614010093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v trestnej veci obžalovaného P. M. na

hlavnom pojednávaní dňa 11.08.2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:

P. M., Z.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom X., X. Š. Č.. XXXX/X, t.č. ÚVTOS Trenčín

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. H., J.. M., Z..
XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 12P 38/2006-37 zo dňa 17.07.2006, ktorý
nadobudolprávoplatnosťdňa16.08.2006bolzaviazanýsúčinnosťouod01.03.2006prispievaťnavýživu
svojej dcéry M. H. sumou 2000 Sk (66,39 €) vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky Q. H., J.. C., tejto povinnosti sa v Partizánskom a všade tam kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal

v dobe od 16.12.2012 do 22.06.2013 tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko je od 19.03.2012
doposiaľ živnostníkom a hoci v dobe od 16.12.2012 do 22.06.2013 nemal z výkonu tejto podnikateľskej
činnosti dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, živnosť neukončil a nepokúsil sa ani
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nájsť si iné vhodné zamestnanie, čím na
výživnom zostal dlhovať matke svojej dcéry Q. H. za obdobie od 16.12.2012 do 22.06.2013 sumu
vo výške 398,34 € a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T
65/2012-76 zo dňa 24.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2012 odsúdený za prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného, a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

č í m s p á c h a l:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.).

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zák. § 38 ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
19 (devätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň r u š í výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/14/2013-53 zo dňa 11.12.2013, právoplatným dňa 11.12.2013, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 30.04.2014 obžalobu na obvineného P. M. pod
č.k. Pv 433/13/3305-28, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr.

zák. na skutkovom základe podľa obžaloby.

Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1,2, 5 a 8 Tr. poriadku, obžalovaný v súlade
s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku podľa obžaloby. Na
položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne (áno) na

všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora a
poškodeného uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku a podľa § 257 ods. 8 Tr.
poriadku ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok podľa skutkovej vety obžaloby
právne kvalifikoval u obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. Zavinenie obžalovaného je dané nepriamym úmyslom podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona,

nakoľko z dôkazov zhromaždených v prípravnom konaní je preukázané, že obžalovaný vedel, že svojím
konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený v Tr. zákone vzťahujúc sa k žalovanému trestnému činu
a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Obžalovaný nerešpektoval záujem spoločnosti na
ochrane nároku maloletých detí na výživu, vyplývajúci zo zákona o rodine. Súd vykonal dokazovanie
výsluchom svedkyne - oprávnenej Q. H., a zistil, že obžalovaný nesplnil podmienky uvedené v § 86

písm. a), písm. b) Tr. zákona spojené so zánikom trestnosti prečinu zanedbania povinnej výživy, keďže
dlžné výživné do dňa hlavného pojednávania nebolo uhradené.

Súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd výsluchom obžalovaného, svedkyne - oprávnenej Q. H., prečítaním
listinných dôkazov trestného oznámenia, rodného listu maloletej M. H., rozsudkov upravujúcich
vyživovaciu povinnosť obžalovaného, správy týkajúce sa zamestnania či doby evidencie obžalovaného
ako uchádzača o zamestnanie, správy k majetkovým pomerom obžalovaného na slobode ako aj počas
výkonu trestu, správy o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov, oboznámil s podstatným

obsahom pripojených spisov OS Partizánske sp. zn. 2T/65/2012, OS Partizánske sp. zn. 1T/14/2013,
OS Partizánske sp. zn. 2T/43/2010 a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný P. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti jednak
k mal. M., ale aj mladšej dcére E., dieťaťu matky J. M., bývalej manželky obžalovaného. Uviedol, že

sa snaží svoju vyživovaciu povinnosť plniť, ako je to možné aj z výkonu trestu, bol z tohto dôvodu aj
preradený do otvoreného oddelenia do ÚVTOS Trenčín (Opatovce). Z jeho príjmu počas výkonu trestu
je strhávané bežné výživné na mal. deti. Požiadal aj o podmienečné prepustenie, pričom v prípade
prepustenia na slobodu by sa chcel riadne zamestnať. Má prísľub zamestnania.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že požiadal rodinu o finančnú pôžičku z výkonu trestu, táto mu však
pre zlú sociálnu situáciu rodiny nebola poskytnutá. U obžalovaného nie je na mieste represia, ale iný účel
trestu, preto navrhol upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom k odsúdeniu vo veci Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 1T/14/2013.Svedkyňa Q. H., ktorá je zákonnou zástupkyňou mal. M. H., uviedla, že obžalovaný dlžné výživné
neuhradil, doposiaľ v roku 2014 je bolo v troch platbách z ÚVTOS Košice Šaca poukázané dňa
22.04.2014 výživné v sume 10,06 €, dňa 13.06.2014 v sume 9,72 € a dňa 16.07.2014 v sume 7,36 €.

Svedkyňa nežiadala náhradné výživné.

Obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, z toho trikrát pre prečin zanedbania povinnej výživy
hoci v súvislosti s prvým odsúdením trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 1T 88/07 z
06.06.2007 pre prečin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/43/2010 z 20.08.2010 právoplatným dňa
24.11.2010 bol uznaný vinným pre prečin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 4 mesiace. Uznesením č.k.
2T/43/2010-117 z 04.06.2013 súd vyslovil, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a nariadil výkon trestu vo
výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trest bol

nariadený s nástupom po výkone trestu vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/65/2012.

Trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/65/2012 z 24.03.2012 právoplatným dňa
28.12.2012 bol uznaný vinným pre prečin podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Trest odňatia slobody vykonáva od 23.06.2013 doposiaľ.

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T /14/2013, z 11.12.2013 právoplatným dňa
11.12.2013 bol uznaný vinným pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia.

Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného z 21.03.2014 vyplýva, že od 01.01.2010 do 22.06.2013
bol dvakrát postihnutý za priestupok a to v rozkaznom konaní A/2012/00235 pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu (skutok z 06.04.2012) pričom mu bola Obvodným úradom Prievidza

uložená pokuta 20 € a rovnako v rozkaznom konaní A/2012/00264 pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu(skutokz19.05.2012)pričommubolaObvodnýmúradomPrievidzauloženápokuta20€.

Zo správy ÚVTOS Košice - Šaca z 28.08.2013 vyplýva, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť k
deťom E. M., K. M. T. M. H. nahlásil.

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní predložil žiadosť obžalovaného o správu o dcére M.,
ktorú adresoval na ÚPSVaR Partizánske s odpoveďou orgánu soc. právnej ochrany a soc. kurately,
pričom uviedol, že obžalovaný sa dožadoval informácií o svojej dcére, pretože jej matka mu o nej
nepodáva informácie.

Z obhajcom predloženej správy o správaní obžalovaného vo výkone trestu z Nemocnice pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Otvorené oddelenie Opatovce z 25.07.2014 vyplýva, že do otvoreného
oddelenia bol zaradený dňa 02.07.2014. Adaptácia prebehla bez problémov. Správane a vystupovanie
má na požadovanej úrovni. Celkovo je jeho hodnotenie pozitívne, vzorne si plní povinnosti, podieľa

sa na vlastnej resocializácii. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Obžalovaný je zaradený
na pracovisku s voľným pohybom bez dohľadu príslušníka ZVJS, kde vykonáva pomocné práce v
kovovýrobe.

Obžalovaný je rozvedený okrem vyživovacej povinnosti k mal. M., má vyživovaciu povinnosť k dcéram

K. M.H. Z.. XX.XX.XXXX a E. M. Z.. XX.XX.XXXX. Je vo výkone trestu odňatia slobody od 23.06.2013.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedených v §-e 34 Tr. zákona
zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, priťažujúce poľahčujúce
okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému P. M. súd zohľadnil dve priťažujúce okolnosti, podľa § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zákona, keďže spáchal viac trestných činov, nakoľko súd ukladal trest aj pre prečin podľa §
348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. (vec Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T 14/2013) a tiež k tomu, že už bolpred spáchaním trestného činu v tejto veci odsúdený za úmyselný trestný čin, vzhľadom k odsúdeniu za
úmyselný trestný čin podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/43/2010.
Súd priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona nepovažuje v rozpore so zásadou

zákazu dvojitého pričítania podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. pretože pre naplnenie znaku prečinu tak ako je
uvedenévskutkovejvetepostačujejedinéodsúdenieatoboloodsúdenietrestnýmrozkazomOkresného
súdu Partizánske č.k. 2T 65/2012-76 zo dňa 24.03.2012. Akékoľvek ďalšie už môže byť priťažujúcou
okolnosťou lebo nie je nevyhnutným znakom skutkovej podstaty prečinu podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
c) Tr. zákona. Súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr zákona, keďže obžalovaný

sa k spáchaniu trestného činu doznal a tento na hlavnom pojednávaní úprimne oľutoval. Súd ukladal
trest súhrnný pretože obžalovaný spáchal trestný čin skôr (od 16.12.2012 do22.06.2013) ako mu bol
oznámený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/14/2013-53 zo dňa 11.12.2013,
oznámený mu 11.12.2013. Súd tak za použitia § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. a prevahy priťažujúcich
okolností podľa § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr,. zák a § 38 ods. 4 Tr. zák. vychádzal z upravenej
trestnej sadzby 28 mesiacov až 5 rokov. Pretože obžalovaný bol doposiaľ dvakrát odsúdený pre rovnaký

prečin (neprihliadajúc na zahladené odsúdenie) a pretože iný druh trestu podľa názoru súdu by nebol
účelný, keďže ani predchádzajúce tresty, trest odňatia slobody nevynímajúc, nezabránili obžalovanému
v opätovnom páchaní trestnej činnosti, poukazujúc na represívny účinok trestu odňatia slobody súd
ukladal tento druh trestu. Podľa názoru súdu iný druh trestu by nenaplnil ani tento účel, nezabezpečil
by ani ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, nemal by ani výchovný

účinok, naopak by bol bezdôvodným dobrodením napriek opakovému páchaniu trestnej činnosti, a
už vôbec by obžalovaného neodradil od páchania trestnej činnosti či nevyjadril morálne odsúdenie
páchateľa. Trest by však mal byť individuálny a zohľadňovať všetky okolnosti a to aj mimoriadne. V tomto
prípade, mal súd za to, že upravená trestná sadzba, ktorú za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. bol povinný
aplikovať a trest v tejto sadzbe uložený, by bol pre páchateľa neprimerane prísny. Súd zohľadnil, to

že obžalovaný nemal, vzhľadom k tomu, že bol počas prípravného konania a konania pred súdom vo
výkone trestu odňatia slobody v inej veci, také možnosti na využitie inštitútu účinnej ľútosti, ako osoba
na slobode. Takto nemal možnosť zamestnať sa a mať príjem v takej výške, aby si dlžné výživné uhradil,
či získal peňažné prostriedky iným zákonným spôsobom. Súd tiež zohľadnil, jeho aktívny prístup a
správanie počas výkonu trestu najmä v tom zmysle, že sa snaží z prostredia výkonu trestu zaradením do

zamestnania v rámci možností uhrádzať bežné výživné. Súd zohľadnil, aj ochranu záujmu chráneného
nielen trestným zákonom a to záujem maloletých detí a ten spočíva v záujme na realizácii vyživovacej
povinnosti rodiča a tú si bude môcť riadne plniť vzhľadom k jej výške zrejme až z príjmu na slobode,
pokiaľ bude skutočne realizovať svoje predsavzatia prezentované aj na hlavnom pojednávaní. Preto
súd použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na uvedené mimoriadne okolnosti prípadu a

pomery páchateľa a obžalovanému uložil trest mimoriadne znížený, pod dolnou hranicou trestnej sadzby
vo výške blížiacej sa dvom tretinám upravenej dolnej hranice trestnej sadzby, pričom takýto trest súd
považuje prihliadnuc na všetky rozhodné okolnosti za primeraný a spravodlivý.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

v tejto veci vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný prečin, súd obžalovaného podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval z dôvodu, že rozhodnutím o peňažných nárokoch

poškodeného - v tomto prípade maloletého dieťaťa je rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, ktoré
je aj exekučným titulom, preto výrokom o náhrade škody by súd rozhodoval opätovne o tom istom
predmete konania čo je neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.