Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206477
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3611206477.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcov v 1. rade

T.. Š. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. C., C. I. XX, v 2. rade T.. L. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. C., C. I. XX
proti žalovaným v 1. rade B. V., nar. X.X.XXXX, bytom B. Z. XXX, v 2. rade B. Č., nar. X.X.XXXX, bytom
B. Z. XX, toho času bytom O., B. XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri
s.r.o., Topoľčany, M. R. Štefánika 3, IČO: 36861375, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá dňa 04.05.2010 medzi B. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým
dňa XX.XX.XXXX a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske pod Z.
XXX/XX-pol.vz. XX/XX je v časti o darovaní podielu 47/220-ín z darovaného podielu 1/12-ina neplatná.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa podanou žalobou domáhajú proti žalovaným v 1. a v 2. rade určenia, že
darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Partizánske pod Z. - O.. Z.. XX/XX je neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že podľa listu vlastníctva č. XXXX
vedeného Správou katastra Partizánske pre k.ú. B. Z. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
parcely reg. "E" č. XXX/X vo výmere 6644 m2 - orná pôda, parcely reg. "E" č. XXX/X vo výmere 3352 m2
- orná pôda a parcely reg. "E" č. XXX vo výmere 1917 m2 - orná pôda v spoluvlastníckom podiele celkom
47/240-ín. Ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zistili, že žalovaný v 2. rade ako

obdarovaný nadobudol titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske
pod Z. XXX/XX - O.. Z.. XX/XX uzavretej s darcom B. V. - žalovaným v 1. rade spoluvlastnícky podiel
darcu na nehnuteľnostiach vo výške 1/12-in. Právnym nástupcom darcu je žalovaná v 1. rade, ktorá
vstúpila ako dedička do všetkých jeho práv titulom Osvedčenia o dedičstve 1D 48/2011, D not 144/2011,
zo dňa 16.8.2011, založeného na Okresnom súde Partizánske, ktorým sa na základe dohody dedičov
stala univerzálnou dedičkou po poručiteľovi, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Žalovaný v 2. rade nadobudol
spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v rozpore s § 140 Občianskeho zákonníka,

čím boli konaním darcu vylúčení z uplatnenia zákonného predkupného práva. Darovacia zmluva,
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske O. Z. XXX/XX-O.. Z.. XX/XX je následkom
konania žalovaných neplatným právnym úkonom. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý
spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená
predkupným právom, spočívajúcim v tom, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky
podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na
kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podielblízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, ide teda o
zákonné predkupné právo. Z dôvodu, že darca a obdarovaný nerešpektovali ich zákonné predkupné
právo, dovolávajú sa neplatnosti právneho úkonu a to darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený

Správou katastra Partizánske pod Z. XXX/XX-O..Z.. XX/XX . Naliehavý právny záujem preukazujú
skutočnosťou, že majú záujem na využití predkupného práva a na svojich právach boli uvedeným
konaním v rozpore so zákonom ukrátení.

Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že darca prejavil vôľu svoj podiel darovať a
nie predať. Prečo to tak urobil sa už nedá zistiť, ale je nepochybné, že vo svojom rozhodovaní nebol

ničím obmedzený. Právnym nástupcom darcu je ona, ktorá vstúpila ako dedička do všetkých jeho práv
titulom Osvedčenia o dedičstve 1D 48/2011, D not 144/2011 zo dňa 16.8.2011, založeného na Okresnom
súde Partizánske, ktorým sa na základe dohody dedičov stala univerzálnou dedičkou po poručiteľovi,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. S tvrdeniami žalobcov, že ak darca neponúkol ostatným podielovým
spoluvlastníkom na predaj podiel na nehnuteľnostiach došlo zo strany darcu k porušeniu § 140 ods.
1 zák.č. 40/1964 Zb. a z tohto dôvodu považujú predmetnú darovaciu zmluvu za neplatnú podľa § 39

zák.č. 40/1964 Zb. nesúhlasí. Podľa stanovenia § 140 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka platí, že
ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej
osobe. Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne
na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí,
že ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec

ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. Podľa § 606 Občianskeho zákonníka
platí, že ten, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté
inak. Z gramatického, systematického i logického výkladu uvedených ustanovení vyplýva záver, že
predkupné právo patrí spoluvlastníkom iba v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu. Zákonnú
definíciu predkupného práva obsahuje § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že

predkupné právo sa uplatní v prípade, ak kupujúci chce vec predať a nie darovať. Uvedené vyplýva
už zo samotného pojmu predkupné právo. Tento pojem nie je možné gramatickým výkladom vyložiť
inak ako právo vec kúpiť prednostne (skôr) ako iný subjekt, ktorý toto právo nemá. Právna úprava tohto
inštitútu, ktorá sa používa pre daný prípad podielového spoluvlastníctva sa nachádza v ustanoveniach
týkajúcich sa vedľajších dojednaní pri kúpnej zmluve. Pokiaľ by zákonodarca mal záujem, aby sa tento

inštitút uplatňoval aj na iné prípady ako pri kúpnej zmluve, zaradil by ho zo systematického hľadiska
do prvej hlavy, ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje všeobecné inštitúty záväzkového
práva a zároveň by názov tohto inštitútu formuloval odlišne nie pojmom evokujúcim jeho neoddeliteľné
spojenie s kúpou, resp. kúpnou zmluvou. Aplikácia princípov predkupného práva aj na prípady darovania
je v priamom rozpore so základnými princípmi, na ktorých je tento inštitút založený. Jeho aplikáciou

v týchto prípadoch by v konečnom dôsledku došlo k obmedzeniu slobodnej dispozície s majetkom
darcu, pretože dodržaním princípov predkupného práva v prípade darovania by bol takýto darca
povinný ponúknuť za rovnakých podmienok podiel na veci vo svojom vlastníctve ostatným podielovým
spoluvlastníkom tejto veci. t.z. že by dal ostatným podielovým spoluvlastníkom ponuku, obsahom ktorej
by bol bezodplatný prevod (darovanie) takéhoto podielu ostatným spoluvlastníkom. Výsledok takéhoto

postupu by v konečnom dôsledku znamenal, že by takýto podielový spoluvlastník daroval vec niekomu,
koho by obdarovať vôbec nechcel. V tejto súvislosti by bol porušený základný princíp na ktorom je
tento inštitút postavený a tým je jeho dobrovoľnosť, keďže by už nešlo o dobrovoľné darovanie, ale o
darovanie vynútené. Rovnaký názor vyslovil aj NS ČR v Rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 ako aj v
Rozsudku sp. zn. 22 Cdo 3188/2006. Taktiež je obdobný názor uvedený v komentári k občianskemu

zákonníku, v ktorom sa zastáva názor, že predkupné právo nemôže spoluvlastník v prípade darovania
spoluvlastníckeho podielu uplatniť s tým, že pokiaľ by režim § 140 dopadal i na darovanie, nešlo by
fakticky podiel darovať, čo nepochybne nebolo zmyslom ustanovení § 140. V danom prípade nie sú
splnené podmienky pre neplatnosť právneho úkonu stanovené v § 39 Občianskeho zákonníka, keďže
predmetná darovacia zmluva svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu a ani ho neobchádza a

neprieči sa dobrým mravom. Z týchto dôvodov navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení z 20.01.2012 k žalobe uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovanej v 1. rade. Z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.03.2012 vyplýva, že nakoľko nie je osoba
znalá práva a má zdravotné problémy, so stanoviskom žalovanej v 1. rade sa oboznámil len zbežne
a na prvé prečítanie sa mu javilo ako vecne správne. Po zvážení sa s ním však nestotožňuje. T.. Š.

O. mu zaslal podanie zo dňa 22.8.2011 označené ako Výzva na odpredaj. Z uvedenej výzvy cituje:vyzývam Vás na odpredaj, za rovnakú cenu akú ste zaplatili za podiel na parcelách XXX, XXX, ktorý ste
podľa L. XXXX získali, darovacou zmluvou Z. v podiele 1/12 od B. V.. Podľa OZ mám ako spoluvlastník
predkupné právo na uvedený podiel, pričom som výlučným vlastníkom nehnuteľnosti stojacej na parcele

242. Forma ako ste urobili prevod - darovanie, je hrubým porušením OZ! 116,117, pretože medzi ním
a predávajúcim B. V. nie je žiadny blízky rodinný vzťah. Navyše, podľa jeho slov mal za podiel zaplatiť.
Touto skutočnosťou sa netají ani darca - predávajúci. Zároveň pre prípad, ak do 14 dní od doručenia
výzvy neponúkne na odpredaj podiel, obráti sa na súd. Uvedenú výzvu nie je možné kvalifikovať ako
uplatnenie si predkupného práva v zmysle § 140 OZ, a vo svojej podstate ani iný druh kvalifikovanej

výzvy na odpredaj nehnuteľnosti, resp. podielu na nehnuteľnosti, a to z niekoľkých dôvodov. Už z výzvy
nie je celkom zrejmé, o akú osobu sa má jednať - vo výzve sa sám T.. Š. O. označuje IČO-m, z čoho
vyplýva, že túto výzvu adresuje ako fyzická osoba podnikateľ, pričom z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že
spoluvlastníkom podielu na predmetnej parcele je T.. Š. O., ako fyzická osoba. Výzva je nejasná, čo do
predmetu - v úvode výzvy je uvedené: vyzývam Vás na odpredaj, pričom vo výzve absentuje špecifikácia
čoho sa vlastne T.. O. domáha odpredať. Veta je nejasná, nelogická a nedokončená - bez výpovednej

hodnoty. Vo výzve navrhovateľ uvádza iba - za rovnakú cenu ako ste zaplatili za podiel na parcelách
XXX,XXX,ktorýstepodľaLVč.XXXXzískanýchdarovacouzmluvouZ.XXX/XX-O..Z..XX/XXvpodiele
1/12, U. B. V.. Táto veta už len z gramatického, nieto ešte z logického hľadiska je úplne scestná. Žalobca
sám uvádza, že podiel bol získaný na základe darovacej zmluvy, a vzápätí tvrdí, že zaň bolo zaplatené.
Z § 628 OZ vyplýva, že darovacou zmluvou darca obdarovanému prenecháva niečo - v tomto prípade

podiel na nehnuteľnosti vo výške 1/12, bezodplatne. Vo výzve navrhovateľ nejasne označuje subjekty,
pričom raz nebohého B. V. označuje ako darcu, vzápätí je označený ako predávajúci. Už vo výzve je
zrejmé, že samotný navrhovateľ nemá celkom jasné v tom, čo vlastne žiada a od koho. Navrhovateľ
uvádza, že za podiel bola uhradená kúpna cena. Túto však žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ba
dokonca dosť suverénnym spôsobom vyhlásil, že sa darca netají skutočnosťou, že mu bolo za tento

podiel zaplatené. Keď si je navrhovateľ taký istý svojím tvrdením, vyzýva ho, aby túto skutočnosť
preukázal. A aby presne a jasne špecifikoval údajnú kúpnu cenu prevádzaného podielu. Z výpisu LV č.
XXXX vyplýva, že označenie parcelných čísel predmetných nehnuteľností je XXX/X o výmere 6644 m2,
XXX/X o výmere 3352 m2 a XXX o výmere 1917 m2, pričom vo výzve sa nesprávne uvádza parcelné
číslo 242. Tak ako vyplýva z LV č. XXXX, parcela s takým číslom ani nie je evidovaná Správou katastra. V

zmysle uvedených skutočností neostáva nič iné ako skonštatovať, že výzva, tak ako mu bola doručená,
nemá ani len náležitosti podania, ktorým by si navrhovateľ mohol uplatniť predkupné právo (nesprávne
označenie účastníkov, nesprávne označenie parcely, absentuje kúpna cena). Z uvedeného dôvodu,
a teda že on ako odporca nebol vyzvaný, resp. upovedomený o tom, že navrhovateľ má záujem o
uplatnenie si predkupného práva, považuje žalobu za nedôvodnú a podanú minimálne predčasne. Ak by

mu navrhovateľ dal zrozumiteľným spôsobom najavo, že má záujem o tento podiel, nič nebránilo tomu,
aby sa dohodli. Keďže zvolil radšej cestu súdneho sporu, neostáva mu nič iné ako sa v tomto konaní
brániť. Považuje žalobu minimálne za podanú predčasne, nakoľko mu doposiaľ nebolo ani len doručené
podanie, ktorým by mu bolo oznámené, že navrhovateľ má v úmysle si uplatniť predkupné právo na
nehnuteľnosť, ktorú dostal do daru, resp. jej podiel. Doposiaľ nemal ani len tušenie, že navrhovateľ má

o tento podiel záujem. Jeho záujem o tento podiel mu bol prezentovaný až podanou žalobou, resp. jeho
záujem o odkúpenie podielu, či iné nadobudnutie tohto podielu. Keď už mu nebolo doručené žiadne
podanie, ktorým by mu túto skutočnosť navrhovateľ oznámil, táto skutočnosť mu bola oznámená súdom,
prostredníctvom doručenej žaloby. Táto bola podaná predčasne, nakoľko nebol ani len kvalifikovane
vyzvaný na odpredaj, keďže mu nebola doručená riadna kvalifikovaná výzva. Podanie, ktoré mu bolo

doručené, nie je možné za takúto výzvu považovať. S poukazom na túto skutočnosť reálne ani nemal
možnosť v nejakej lehote pristúpiť k odpredaju, či inému úkonu smerujúcemu voči navrhovateľovi. Z
uvedeného dôvodu nemá predmetná žaloba ani oporu v podkladoch a ani dôkazoch, ktoré sa v nej
samej uvádzajú. Samotná žaloba má niekoľko vážnych nedostatkov, ktoré je súd povinný z úradnej
povinnosti odstrániť, a to ešte pred tým, ako vôbec bude žaloba zaslaná na vyjadrenie protistrane, v

tomto prípade odporcovi v 1. a 2. rade. Už samotné označenie žalobcov nie je v súlade s § 42 ods. 3
a 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zákon vyžaduje, aby každý účastník bol riadne označený
menom a priezviskom, bydliskom atď. V návrhu sa uvádza, že žalobca je T.. Š. O. a manželka. V žalobe
nie je možné, aby bol na strane žalobcu označený manžel či manželka ako ..., pričom mu nie je ani
celkom jasné, ani ako čo má T.. L. O. v tomto konaní vystupovať. Na jednu stranu je označenie procesnej

strany navrhovateľa (v žalobe označenej ako žalobca) uvedené v jednotnom čísle - teda ako T.. Š.
O.T. a manželka a na druhej strane v samotnom texte žaloby sa niekoľkokrát uvádza, že žalobcovia. Z
označenia účastníka na strane navrhovateľa však vyplýva, že v tejto žalobe je na strane navrhovateľa
iba jeden účastník. Je potrebné, aby na strane navrhovateľa v tomto prípade vystupoval aj navrhovateľv II. rade, a to práve manželka navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu je aj petit nejasný a zjavne je petit
žaloby spôsobilý na odstránenie vád podania, nakoľko vo svojom druhom výroku uvádza, že odporcovia
I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi ( v žalobe žalobcovi) trovy konania

a právneho zastúpenia. Z takto naformulovaného petitu, resp. jeho druhého výroku mu nie je jasné,
ktorému z navrhovateľov má trovy v prípade ich, podľa žaloby jeho úspechu, vlastne nahradiť. Rovnako
z odôvodnenia žaloby mu celkom nie je zrejmé, z akého titulu sa navrhovateľ, navrhovatelia domáhajú
neplatnosti darovacej zmluvy. Na jednu stranu sa dovolávajú neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39
a na druhú stranu v označení žaloby uvádzajú § 40a. V odôvodnení žaloby na § 40a odkazujú v zátvorke.

Nie je mu jasné, čoho, resp. z akého titulu sa teda navrhovateľ, či navrhovatelia domáhajú vyhlásenia
Darovacej zmluvy za neplatnú. Je diametrálny rozdiel, ak sa domáhajú neplatnosti Darovacej zmluvy
podľa § 39 a podľa § 40a. A samozrejme že s týmto diametrálnym rozdielom potom aj súvisia postupy
konania. Či navrhovateľ, navrhovatelia z opatrnosti dávajú na zváženie súdu, ktoré ustanovenia §§ OSP
je pre ne priaznivejšie, alebo podľa akého

§ - u sa bude súdu ľahšie rozhodovať? Nie je mu celkom zrejmé, prečo súd nevykonal úkony, ktorými by

bol odstránil vyššie uvedené nedostatky žaloby. Má za to, že pokiaľ si súd vyššie uvedené nedostatky
žaloby neodstráni, nie je možné, aby vo veci pojednával, nakoľko by boli hrubo porušené zásady
riadneho občiansko-právneho konania. Samozrejme, keďže spochybňuje oprávnenosť podania žaloby
na súde, neuznáva ani nárok navrhovateľa, či navrhovateľov na náhradu trov konania, keďže sa
jedná minimálne o predčasne podanú žalobu. Zároveň navrhuje protistrane cestu zmieru, kde je on a

odporkyňa v 1. rade ochotný dospieť s navrhovateľom (navrhovateľmi) k vyriešeniu vzniknutej situácie
zmierovou cestou a navrátiť veci do pôvodného stavu, keďže až teraz im je známy záujem navrhovateľa
(navrhovateľov) na vlastníctve podielu na predmete daru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov B. V., M. W. a O. V.,
oboznámením obsahu spisu, najmä výzvy na odpredaj, osvedčenia o dedičstve, výpisu z LV č, XXXX

pre kat. úz. B. Z., stanoviska žalovanej v 1. rade, vyjadrení žalovaného v 2. rade, darovacej zmluvy zo
dňa 4.5.2010, rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu a zistil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú
spoluvlastníkmi podielu v nehnuteľnostiach zapísaných Okresným úradom Partizánske, katastrálnym
odborom na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu
parc. č. XXX/X vo výmere 6644 m2 - orná pôda, parc. č. XXX/X vo výmere 3352 - orná pôda, parc. č. XXX

vo výmere 1917 - orná pôda, pričom v čase podania žaloby boli spoluvlastníkmi podielov vo veľkosti
1/12-ina, 1/32-ina, 1/32-ina a 1/20-ina. Žalovaný v 2. rade bol v čase začatia konania podielovým
spoluvlastníkom podielu na uvedených pozemkoch vo veľkosti 1/12-ina. Svoj podiel na predmetných
nehnuteľnostiach nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 4.5.2010 uzavretou medzi darcom B. V., nar.
XX.X.XXXX a ním. Vklad vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade k podielu na predmetných pozemkoch

bol povolený Správou katastra Partizánske rozhodnutím zo dňa 9.6.2010 č. Z. XXX/XX.

Darca B. V., nar. XX.X.XXXX dňa XX.X.XXXX zomrel. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.8.2011
vydaného JUDr. Vladimírom Košíkom, notárom so sídlom v Partizánskom č.k. 1D/48/2011-25, D not
144/2011 vyplýva, že na základe dohody dedičov nadobudla celý majetok po poručiteľovi B. V. žalovaná
v 1. rade.

Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplýva, že ide o nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza priamo pod jeho
budovami, v ktorých podniká. Je spoluvlastníkom týchto parciel v podiele 47/240-ín. Na pozemkoch sú
postavené bývalé poľnohospodárske objekty, ktoré v súčasnej dobe slúžia ako sklady drevovýroby. On
spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpou asi pred 10 rokmi a žiadal manžela žalovanej v 1. rade B. V.,
aby mu jeho podiel na nehnuteľnostiach odpredal. Ponúkol mu, že ho od neho kúpi, čo on odmietol,

pričom dôvod neuviedol. Pozemky užíva ako manipulačný priestor medzi stavbami a zvyšok udržiava.
Žalovaný v 2. rade mu oznámil asi mesiac po uzavretí darovacej zmluvy, že pozemky kúpil. On mu
povedal, že má o pozemky záujem, aj mu poslal list z 22.8.2011. Žalovaný v 2. rade mu písomne
neodpovedal, ústne to odmietol, preto sa on rozhodol domáhať sa predkupného práva cestou súdu.
Pozemky,oktoréide,priamosúvisiasjehopodnikateľskoučinnosťou,predpokladá,žeužalovanéhov2.

rade ide o špekulatívny nákup. Ostatní podieloví spoluvlastníci uvedení na liste vlastníctva nehnuteľnosti
nevyužívajú vôbec. Žalovaný v 2. rade pozemky nevyužíva, pretože má svoju budovu na inom pozemkuo 100 m ďalej. Predkupné právo si neuplatňoval voči žalovanej v 1. rade, uplatňoval si ho voči jej
manželovi, a to ústne.

Z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplýva, že je to tak, ako povedal žalobca v 1. rade. Všetkým

spoluvlastníkom, od ktorých odkupovali podiely, ponúkli vždy len odpredaj, nie výmenu.

Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplýva, že ona nehnuteľnosti po mužovi nezdedila, on to daroval ešte
za života žalovanému v 2. rade. Po darovaní ešte viac ako rok žil. Ak žalobcovia chcú, nech si to od
žalovaného v 2. rade kúpia. Je pravda, že žalobca v 1. rade prišiel za jej manželom aj s O. M.. Nevie,
kedy to presne bolo, vtedy už asi mal tie maštale, ktoré sú postavené na pozemkoch, keď ich potreboval
kúpiť. Vie, že mužovi ponúkal nejaký podiel z nehnuteľnosti na inom mieste na výmenu, muž mu to

odmietol vymeniť. Potom ochorel, ona ho opatrovala. Potom k ním prišiel na návštevu žalovaný v 2.
rade, s mužom sa rozprávali, sú rodina, ale sú aj v dobrom vzťahu. Muž mu navrhol, aby si jeho podiel
z nehnuteľnosti zobral, keď si to dá na poriadok. Spísanie a uzavretie zmluvy vybavoval žalovaný v 2.
rade, lebo jej muž už nemohol chodiť. Pokiaľ ide o rešpektovanie predkupného práva, poukazuje na to,
že žalobcovia neprišli, keď oni kupovali svoje podiely od druhých, opýtať sa jej muža, či nemajú záujem

kúpiť to oni. Asi tri dni pred smrťou jej muža prišiel k nim domov žalobca v 1. rade kvôli tomu, že to
chcel kúpiť. Ona ho však za mužom ani nepustila.

Z výpovede žalovaného v 2. rade vyplýva, že pozemok, o ktorý ide, je sčasti v hospodárskom dvore, v
ktorom má aj on budovu. Takisto je ten pozemok potrebný pre neho, keďže tam má budovu. S ujom
p. V. sa poznal od malička, sú aj rodina, jeho teta mala za muža jeho syna. Ide o pozemok, ktorý bol

predtým ornou pôdou, na ktorom družstvo zriadilo hospodársky dvor bez vysporiadania pozemkov. Vo
dvore vlastní budovy žalobca v 1. rade aj on, on vlastní budovu na inom pozemku. Na pozemku, ktorý
bol predmetom darovacej zmluvy, má vybudovanú vodovodnú šachtu, ktorú robil asi pred 10 rokmi.
V súčasnosti pozemky , okrem toho , že tam má vodovodnú šachtu, neužíva. Pred uzavretím zmluvy
nebol spoluvlastníkom darovaných pozemkov. Mal záujem o spoluvlastnícky podiel z toho dôvodu, že

mal problémy so žalobcom v 1. rade a kvôli tomu, že tam má budovu. Preto navštívil O.. V. a spýtal
sa ho, čo s pozemkom plánuje. Povedal mu, že by sa mu hodil a on (O.. V.) mu povedal, že mu ho
daruje. Dal vyhotoviť darovaciu zmluvu a p. V.Š. mu pozemok daroval. Pokiaľ ide o predkupné právo,
jemu právnik povedal, že to platí pri predaji pozemkov, nie pri darovaní. Darovacia zmluva bola riadne
uzavretá, zapísaná Správou katastra Partizánske. On sa napriek tomu chcel so žalobcom v 1. rade

nejako dohodnúť, ale s dohodou navrhnutou žalobcom nesúhlasil.

Z vyjadrenia žalobcov v 1. a v 2. rade vyplýva, že dohoda so žalovaným v 2. rade nebola možná.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 26.05.2014 vyplýva, že zákonné predkupné právo nebolo
porušené, pretože ide o prevod blízkej osobe. Darca B. V. mu bol ujo, tak ho nazýval, jeho teta mala
za manžela syna B.G. V.. On sa u neho zdržoval od malička, B. V. ho vždy mal rád a správal sa k nemu

ako k synovi a ich vzťah zotrval až do jeho dospelého veku. Vždy ho navštevoval, aj počas choroby,
rozprávali sa, boli si navzájom blízki. Sám B. V. mu navrhol, že mu daruje pozemok. Ak by aj medzi nimi
nebol vzťah blízkych osôb, t.j. platilo by predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, navrhovatelia si
uplatňujú svoj nárok nad rámec stanovený zákonom, t.j. nad rozsah pomeru spoluvlastníckych podielov
k podielom ostatných spoluvlastníkov. V dobe jeho prevodu (darovacej zmluvy) navrhovatelia vlastnili

spoluvlastnícky podiel 47/240-ín, B. V. vlastnil 1/12-inu (t.j. 20/240-ín) a zvyšné podiely, t.j. 173/240-
ín vlastnilo ďalších osem spoluvlastníkov. Títo sa však svojho predkupného práva nedovolávajú. V
súvislosti s darovacou zmluvou ostali pasívni a využili tak poslednú zákonnú možnosť, t.j. ponechali si
predkupné právo voči nemu ako nadobúdateľovi. Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka hovorí v
prípade nedohody o výkone predkupného práva o práve vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

To znamená, že navrhovatelia sa teraz nemôžu domáhať neplatnosti celej predmetnej darovacej zmluvy
a konať tak aj za ostatných spoluvlastníkov. Navrhovatelia sa môžu dovolávať relatívnej neplatnosti
darovacej zmluvy len ohľadom pomernej časti podielu podľa ich vlastných spoluvlastníckych podielov.
Ostatní spoluvlastníci okrem B. V. mali 220 dielov a z toho navrhovatelia mali 47 dielov. Navrhovatelia
by sa teda mohli domáhať svojho predkupného práva iba v rozsahu 47/220-ín z prevádzaného podielu1/12-iny, t.j. k podielu 47/2640-ín vzhľadom k celku. Ak sa domáhajú svojho predkupného práva nad
tento rozsah, robia tak v rozpore so zákonom.

Z výpovede svedkyne B. V. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je jej matka a žalobcu v 1. rade pozná len

z detstva. Jej otec žalovanému v 2. rade podiel daroval, pretože ho mal ako druhého syna alebo ako
rodinu. Ich otcovia boli kamaráti (teda jej otec a otec žalovaného v 2. rade). O ich príbuzenskom vzťahu
ona až tak nevie, len od svojej matky vie, že jej otec a otec žalovaného v 2. rade mali byť bratranci z
druhého kolena. Jej švagriná V. V. je sestra matky žalovaného v 2. rade. Celkom blízka rodina jej otec
a žalovaný v 2. rade neboli. Otec vždy mal žalovaného v 2. rade rád. Otec chcel žalovanému v 2. rade

pomôcť, keď on tam chcel podnikať a mal tam nejakú budovu. Nebola svedkom podpisovania darovacej
zmluvy. Oni sa so žalovaným v 2. rade teraz nestretávajú, myslí si, že v čase podpisu zmluvy žalovaný
v 2. rade býval v B. Z.. Žalovaný v 2. rade prišiel otca hocikedy pozrieť, ich vzťahy boli dobré a korektné.
Otec žalovaného v 2. rade býval v tej istej obci, v B. Z.. Otec celý život majetok na matku neprepísal,
bolo to jeho výlučné vlastníctvo. On sa sám takto rozhodol prepísať to na žalovaného v 2. rade, takže
žalovaná v 1. rade by to ani nebola zdedila. Zdá sa jej to nemorálne teraz po smrti to meniť.

Z výpovede svedkyne M. W. vyplýva, že žalovaný v 2. rade je jej synovec a žalovaná v 1. rade bola jej
bývalá svokra. Bola nevestou žalovanej v 1. rade a jej nebohého muža. Od malička mala blízky vzťah k
žalovanému v 2. rade, celý život bývali v B. Z.. Bývalý svokor ju ľúbil ak svoju dievku až do svojej smrti.
Žalovaný v 2. rade denne chodil s ňou k V., pretože tam mali domáce zvieratá. Svokor ho mal veľmi rád.
Vie o tom, že žalovaný v 2. rade žalovanej v 1. rade pomáhal. Žalovaný v 2. rade tam chodil za ňou,

keď bol malý. Vie, že žalovaná v 1. rade sa hnevala, že musí chodiť po súde, keď jej nebohý manžel
žalovanému v 2. rade niečo dal.

Z výpovede svedka O. V. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je jeho stará matka a žalovaný v 2. rade je
jeho bratranec. Vie, že starý otec daroval žalovanému v 2. rade nejaký pozemok. Vie, že ho žalovaný
v 2. rade často navštevoval, dozvedel sa to od žalovanej v 1. rade. Vzťahy medzi žalovaným v 2. rade

a starým otcom boli vynikajúce a také sú aj medzi nimi dvomi. Navštevovali sa. O darovaní pozemku sa
dozvedel ešte za života starého otca, starý otec mu to povedal.

Podľa § 80 ods. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§40aObčianskehozákonníkaakideodôvodneplatnostiprávnehoúkonupodľaustanovení§49a,
140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže

dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.Podľa § 606 Občianskeho zákonníka kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým
iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté
popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba
žalobcov je podaná dôvodne , ale nie v celom rozsahu.

Súd sa v prvom rade zaoberal tým , či žalobcovia majú na určení neplatnosti darovacej zmluvy naliehavý
právny záujem a aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania. Súd považoval za preukázané,
že žalobcovia v 1. a v 2. rade osvedčili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho

úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
súdne konanie alebo konania. Podľa súdnej praxe (rozhodnutie NS SR zo 14. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo
46/2013) žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť

z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu
predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa
nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto
právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť
právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia už sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, žalobca v 1.rade je vlastníkom budov nachádzajúcich sa na
týchto nehnuteľnostiach, v ktorých podniká, preto žalobcovia majú záujem predkupné právo využiť. Súd
preto považoval naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení za preukázaný.

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktorým patrí
predkupné právo voči ostatným spoluvlastníkom, preto sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby.

Právnymi nástupcami osoby, ktorá zomrela, sú jej dedičia, pričom za dlhy poručiteľa zodpovedajú až
do výšky nadobudnutého dedičstva. Žalovaná v 1. rade je jedinou dedičkou, ktorá nadobudla majetok
po pôvodnom spoluvlastníkovi sporných nehnuteľností, ktorý podľa tvrdenia žalobcov nerešpektoval ich
predkupné právo, preto je v konaní pasívne legitimovaná. Žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky
podiel od právneho predchodcu žalovanej v 1. rade a v súčasnosti je jeho vlastníkom, pričom ide o

ten spoluvlastnícky podiel, ktorý mal byť podľa tvrdení žalobcov ponúknutý pred jeho prevodom im na
predaj, preto je žalovaný v 2. rade v konaní pasívne legitimovaný.

Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný v 2. rade, týkajúce sa formálnej stránky výzvy na predaj
spoluvlastníckeho podielu nie sú právne podstatné. Predkupné právo žalobcov totiž nezaniká ani v
prípade, ak by právny úkon, ktorým sa ho mienili voči žalovanému v 2. rade domáhať, nemal všetky

náležitosti platného právneho úkonu. Žalobcovia si predkupné právo nepochybne uplatnili nielen výzvou
adresovanou žalovanému v 2.rade, ale aj podanou žalobou. Je teda nepochybné, že žalobcovia v 1.
a v 2. rade majú záujem realizovať svoje práva, ktoré im vyplývajú z predkupného práva vo vzťahu k
spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach. Žaloba nebola podaná predčasne, pretože
k porušeniu predkupného práva žalobcov došlo už okamihom uzavretia darovacej zmluvy. Žalobcovia

sa teda mohli svojho práva na určenie neplatnosti darovacej zmluvy za neplatnú domáhať na súde
kedykoľvek odo dňa 4.5.2010. Právne podstatné nie sú ani výhrady žalovaného v 2. rade k formálnym
náležitostiam žaloby. Žaloba má všetky podstatné náležitosti riadneho návrhu na začatie konania v
zmysle § 79 Občianskeho súdneho poriadku a súdu nič nebránilo na jej podklade konať. Posudzovanie
hmotnoprávneho nároku uplatneného žalobou (teda posudzovanie, či žalobcovia svoj nárok odôvodnili

právne správne alebo nie) nie je predmetom skúmania žaloby pred začatím konania vo veci samej.
Takéto posúdenie súd vykoná až v rozhodnutí o veci. Ak by aj žalobcovia odôvodnil svoj nárok
nesprávnymi ustanoveniami zákona (v posudzovanej veci § 39 Občianskeho zákonníka namiesto § 40a
Občianskeho zákonníka), aj tak súd musí o ich žalobe vecne rozhodnúť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú

podieloví spoluvlastníci pozemkov zapísaných Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odboromna liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. B. Z. ako parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 6644 m2, parc. č. 242/2 orná pôda vo výmere 3352
m2 a parc. č. XXX orná pôda vo výmere 1917 m2. Žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom

rovnakých nehnuteľností v podiele 1/12-ina z celku. Žalovaný v 2. rade svoj podiel nadobudol od
právneho predchodcu žalovanej v 1. rade B. V., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, a to
darovacou zmluvou zo dňa 4.5.2010, ktorej vklad do katastra bol povolený 9.6.2010. Ku dňu prevodu
vlastníckeho práva darovacou zmluvou boli žalobcovia v 1. a v 2. rade vlastníkmi spoluvlastníckeho
podielu na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 47/240-ín (1/12-ina + 1/32-ina + 1/32-ina + 1/20-

ina). Zvyšný podiel na nehnuteľnostiach bol vo vlastníctve iných osôb. Právny predchodca žalovanej v
1. rade B. V. pred prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade neponúkol prevádzaný
podiel žalobcom v 1. a v 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností.

Spornémedziúčastníkmijeto,čižalobcomv1.av2.radepatrilopredkupnéprávokpodieludarovanému
žalovanému v 2. rade B. V.U., pretože nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej
zmluvy, ale na základe zmluvy darovacej, ďalej je sporné to, či im patrilo predkupné právo, pretože B.

V. a žalovaný v 2. rade boli podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade blízke osoby a to, či im patrí predkupné
právo k celému prevádzanému ( darovanému ) podielu, alebo len k jeho časti.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, spoluvlastníci majú
predkupné právo, ibaže by išlo o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú inak, majú
právo podiel vykúpiť pomerne podľa veľkosti svojich podielov. V tomto prípade nejde o predkupné

právo založené zmluvou (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka), hoci je možné ustanovenia o
predkupnom práve ako vedľajšom dojednaní pri kúpnej zmluve analogicky použiť aj na zákonné
predkupné právo spoluvlastníka. Nejde teda o inštitút záväzkového práva, ako to uvádza vo svojom
vyjadrení žalovaná v 1. rade, ale o inštitút vecného práva. Jeho podstata spočíva v tom, že spoluvlastník
má právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak ju tento iný spoluvlastník chce previesť. Predkupné

právo predstavuje teda povinnosť prevádzajúceho spoluvlastníka ponúknuť vec ako prvému inému
spoluvlastníkovi, príp. spoluvlastníkom. Zákonný pojem "prevod spoluvlastníckeho podielu" (§ 140
Občianskeho zákonníka) zahŕňa nielen odplatný prevod, ale aj prevod bezodplatný, teda všetky
formy scudzenia spoluvlastníckeho podielu. Toto ustanovenie zákona nehovorí o odplatnom prevode
spoluvlastníckeho podielu, ale o prevode vo všeobecnosti. Predkupné právo preto musí pôsobiť aj v

prípade iného ako odplatného prevodu vlastníckeho práva. Cenu, ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník,
ktorý využije predkupné právo, nie je v takom prípade možné určiť ako cenu ponúknutú niekým iným,
avšak je možné určiť reálnu trhovú cenu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu, ktorá je cenou, za
ktorú môže spoluvlastník prevádzaný podiel kúpiť (§ 606 Občianskeho zákonníka hovorí o "odhadnej
cene"). Právny predchodca žalovanej v 1. rade teda nemusel svoj spoluvlastnícky podiel žalobcom v 1.

a v 2. rade darovať, ako uvádza žalovaná v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe a ako naznačuje
žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení, ale bolo jeho povinnosťou ponúknuť im ho na predaj za trhovú
(odhadnú) cenu. Ani žalovaní nepopierajú, že tak neurobil, z čoho vyplýva, že predkupné právo žalobcov
v 1. a v 2. rade v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade bolo porušené.
Aj podľa súdnej praxe (rozsudok NS SR zverejnený pod č. R 58/2005) predkupné právo podielového

spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.

Súd sa následne zaoberal tým, či v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi B. V. a žalovaným
v 2. rade išlo o prevod medzi blízkymi osobami alebo nie. Pojem blízke osoby definuje Občiansky
zákonník ako príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel (čo v prípade žalovaného v 2. rade
neprichádza do úvahy) alebo iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú utrpela

jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Súd nepovažoval za preukázané, že B. V.
a žalovaný v 2. rade boli osobami blízkymi v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru
dospel na základe toho, že žalovaný v 1. rade začal tvrdiť, že je osobou blízkou B. V. až v priebehu
konania. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe i vo vyjadrení na pojednávaní
vôbec neuviedol, že by boli s B.G. V. blízkymi osobami, pričom ide o tak dôležitú a podstatnú okolnosť,

ktorú by žalovaný v 2. rade neopomenul. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uvádza, že sa A. B. V.
poznal od malička, avšak neuvádza, že boli blízkymi osobami tak, ako to má na mysli § 116 Občianskeho
zákonníka. Hoci súd nespochybňuje, že sa stretávali a vychádzali spolu dobre, žalovaný v 2. rade
nepreukázal, že by intenzita ich vzťahu bola taká , že by ujmu, ktorú by utrpel B. V., dôvodne pociťovalako svoju vlastnú ujmu. Blízkymi osobami by boli napríklad v takom prípade, ak by bývali v spoločnej
domácnosti, prípadne ak by sa jeden o druhého osobne staral (pričom o B. V. sa v čase jeho choroby
osobne starala žalovaná v 1. rade). To, že žalovaný v 2. rade B. V. navštevoval, prípadne to, že sa

mali radi a že mali priateľský vzťah nezakladá medzi nimi samo osebe vzťah blízkych osôb v zmysle
§ 116 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že pri prevode
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam B. V. na žalovaného v 2. rade nešlo o prevod
medzi blízkymi osobami, preto ostalo predkupné právo ostatných spoluvlastníkov vo vzťahu k tomuto
podielu zachované. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní preukázali, že

ich predkupné právo bolo uzavretím darovacej zmluvy porušené.

Súdsaďalej zaoberaltým,čipredkupnéprávožalobcompatríkcelémuprevádzanému (darovanému)
podielu(keďžesadomáhajúurčenianeplatnosticelejdarovacej zmluvy),alebolenkčastiprevádzaného
podielu. Súd vychádzal z toho, že podľa § 140 vety druhej Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. To znamená, že každému zo spoluvlastníkov patrí
predkupné právo len v rozsahu toho podielu, ktorý vlastní a vo zvyšku patrí ostatným spoluvlastníkom. Z

toho vyplýva, že ak spoluvlastník vlastní len časť prevádzanej veci, nemôže sa domáhať predkupného
práva voči celému prevádzanému podielu, ale len voči tej časti prevádzaného (darovaného ) podielu,
ktorá pomerne zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu oproti veľkosti spoluvlastníckych
podielov ostatných spoluvlastníkov s predkupným právom.

V dôsledku porušenia predkupného práva má spoluvlastník právo domáhať sa určenia relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu (podľa § 40a
Občianskeho zákonníka, nesprávne právne posúdenie nároku žalobcami nie je podstatné, pretože
základ ich práva je v konaní preukázaný, hoci z iných zákonných dôvodov, ako uvádzajú v žalobe), avšak
len do výšky zodpovedajúcej jeho predkupnému právu. Predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
ostáva naďalej zachované a jeho uplatnenie žalobcami naň nemá vplyv. Žalobcovia v posudzovanej veci

v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu vlastnili 47/240-ín z celej nehnuteľnosti. Všetci spoluvlastníci
s predkupným právom (t.j. žalobcovia a všetci ďalší spoluvlastníci okrem právneho predchodcu
žalovaného v 2. rade B. V.) vlastnili 2640/2880-ín nehnuteľností, pričom B. V. vlastnil 240/2880-ín
nehnuteľností ( spolu 2880/2880). Predkupné právo sa teda týka 2640 dielov sporných pozemkov
(pretože zvyšok - t.j. 240 dielov pripadá na B. V., resp. v súčasnosti na žalovaného v 2. rade). Žalobcovia

vlastnili v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu 564 dielov nehnuteľností, ostatní spoluvlastníci 2076
dielov a B. V. 240 dielov. Podiel žalobcov na spoluvlastníckom práve zodpovedajúci ich spoluvlastníckym
podielom v čase prevodu teda zodpovedá 564/2640-inám a podiel ostatných spoluvlastníkov, ktorí si
predkupné právo neuplatnili, zodpovedá 2076/2640-inám. Žalobcom patrí predkupné právo v pomere
564/2640-ín ( 47/220-ín) a ostatným spoluvlastníkom v pomere 2076/2640-ín ( 173/220-ín) a v takýchto

pomeroch si môžu práva vyplývajúce z predkupného práva proti žalovaným v 1. a v 2. rade uplatniť.
Žalobcovia preto nemajú predkupné právo na celý prevádzaný podiel (1/12-inu z celku), ale len na časť
prevádzaného ( darovaného ) podielu, ktorá predstavuje 564/2640-ín, čo je v prepočte na najnižšieho
menovateľa 47/220-ín.

Dôsledkom úspešného uplatnenia porušenia predkupného práva na súde je relatívna neplatnosť

právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu. Keďže žalobcom patrí predkupné
právo len do výšky 47/220-ín, vzhľadom na výšku ich spoluvlastníckych podielov v čase prevodu, môžu
si úspešne uplatniť nároky len do tejto výšky. Keďže ich predkupné právo bolo v časti, v ktorej bol
zmluvou prevedený podiel 47/220-ín z prevádzaného podielu , t.j. z 1/12-iny z celku porušené, v tejto
časti je darovacia zmluva uzavretá medzi B. V. a žalovaným v 2. rade neplatná. Žalovaný v 2. rade teda

nenadobudol v dôsledku porušenia predkupného práva celý podiel 1/12 z prevádzaných nehnuteľností,
ale len 173/2640-ín z prevádzaných nehnuteľností (t.j. 1/12-inu mínus 47/2640-ín). Vo zvyšnej časti sa
obnovíprávnystavspreduzavretiadarovacejzmluvy, čoznamená,žespoluvlastníckypodiel,vovzťahu
ku ktorému sa žalobcovia úspešne domohli relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, t.j. 47/2640-ín z
celku, sa stane vlastníctvom B. V. a predmetom dedičstva po ňom. Z uvedených dôvodov súd určil, že

darovacia zmluva uzavretá dňa 04.05.2010 medzi B. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX
a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Partizánske pod Z. XXX/XX-O..Z.. XX/
XX je len v časti o darovaní podielu 47/220-ín z darovaného podielu 1/12-ina neplatná. Keďže žalobcom
nepatrilo predkupné právo k celému prevádzanému ( darovanému) podielu 1/12-inyz celku, súd vo zvyšnej časti, t.j. v tej časti, v ktorej predkupné právo patrilo ostatným spoluvlastníkom
podľa výšky ich podielov (t.j. v časti 173/220-ín z darovaného podielu) žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobcovia aj žalovaní boli v konaní len
čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).