Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/118/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200449
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200449.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:
Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, H. B. XX/X, XXX XX D. T. U. proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX,
H. W. XXXX/XX, R., adresa na doručovanie: XX W. X., R. R., R., R. XDS, J. o zaplatenie 550 Eur s
príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
Súd konanie o zaplatenie 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 24.05.2009
do 11.04.2011 z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.01.2014 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 550 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne od 24.05.2009 do zaplatenia a nahradiť výdavky spojené s konaním. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že dňa 23.04.2009 požičal žalovanému čiastku vo výške 550 Eur bez úroku do 23.05.2009. Zároveň
si v zmluve dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne v prípade, že žalovaný neuhradí pôžičku
včas. Žalovaný ku dňu podania žaloby pôžičku neuhradil a na výzvy nereaguje.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu premlčania žalovaného nároku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pôžičke zo
dňa 23.04.2009, výdavkovým dokladom, predsúdnou upomienkou, písomným vyjadrením žalovaného k
žalobe, výsluchom žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.04.2009 vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá
bola poskytnutá vo výške 550 Eur bezúčelne na dobu od 23.04.2009 do 23.05.2009. Dlžník v tomto
konaní žalovaný potvrdil, že dňom podpísania zmluvy prevzatie pôžičky v sume 550 Eur. V bode 5
zmluvy si dohodli, že ak žalovaný pôžičku v stanovenej lehote nevráti, zaplatí žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 150 Eur.
Z výdavkového dokladu zo dňa 23.04.2009 vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému sumu 550 Eur.Z predsúdnej upomienky žalobcu zo dňa 21.03.2011 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie
dlžnej sumy vo výške 550 Eur, ktorú mu zapožičal dňa 23.04.2009 v lehote 3 dní od doručenia výzvy
pod následkom súdneho vymáhania. Z pripojenej doručenky vyplýva, že žalovaný si túto výzvu prevzal
dňa 28.03.2011.
Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalovanému zapožičal sumu 550 Eur dňa
23.04.2009 ,o čom spísali zmluvu o pôžičke, ktorá bola spísaná a overená na Notárskom úrade N..
D. F.. Žalobca na pojednávaní súdu predložil originál zmluvy o pôžičke, ktorá sa v kópii nachádza v
spise. Keďže žalovaný mu do dohodnutého termínu t.j. do 23.05.2009 požičanú sumu nevrátil, zaslal
mu písomne výzvu dňa 21.03.2011. Po zaslaní tento výzvy mu žalovaný 11.04.2011 uhradil sumu 100
Eur a prisľúbil mu, že mu doplatí zvyšnú sumu, čo sa tak nestalo. Má za to, že zaplatením sumy 100
Eur žalovaný uznal svoj dlh. Preto do sumy 100 Eur spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne od 24.05.2009 do 11.04.2011 žiadal konanie zastaviť a zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 450 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.04.2011 do zaplatenia
spolu s trovami konania.
Z písomného vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.04.2014 vyplýva, že žalovaný
vočipredmetnejžalobevzniesolnámietkupremlčaniaažiadal,abysúdžalobuvcelomrozsahuzamietol.
Náhradu trov konania si nežiadal priznať. Zároveň uviedol, že ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní
z dôvodu, že v deň pojednávania sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky a súhlasí, aby
súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je
návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je
účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu
na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobca zobral svoju žalobu čiastočne do sumy 100 Eur s prísl. späť skôr, než sa začalo
pojednávanievovecisamej,súdkonanievtejtočastipodľacitovanéhoustanoveniazastavil.Predmetom
konania teda ostala suma 450 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 12.04.2011
do zaplatenia spolu s trovami konania.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa so zmluvou o pôžičke, výsluchom žalobcu
a písomným vyjadrením žalovaného súd mal za to, že žalobe nemôže vyhovieť a zamietol ju v celom
rozsahu a to z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania. Podľa zmluvy o pôžičke, pôžička mala
byť zaplatená do 23.05.2009 a teda dňom 24.05.2009 sa žalovaný dostal do omeškania. Zákonom
stanovená trojročná premlčacia lehota, v ktorej si mohol žalobca uplatniť žalovaný nárok začala plynúť
24.05.2009 a uplynula 24.05.2012. Žalobca podal žalobu na súde až 21.01.2014, teda po uplynutí
zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania a preto žalobu
z dôvodu premlčania zamietol. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný dňa 12.04.2011 čiastočne uhradil dlžnú
čiastku a to vo výške 100 Eur a teda týmto svojim konaním uznal zvyšnú časť dlhu a teda začala
plynúť nová premlčacia lehota súd nemal za dôvodnú a to z dôvodu, že čiastočne vrátenie dlžnej sumy
vo výške 100 Eur súd nemôže považovať za uznanie zvyšnej časti dlhu, pretože z takto učineného
konania žalovaného nemožno usúdiť, že uznáva aj zvyšnú časť dlhu. Uhradením sumy 100 Eur chýba
jednoznačný výklad prejavenej vôle, že týmto čiastočným uhradením uznáva zvyšnú sumu pôžičky. Toto
konanie sa môže vykladať aj tak, že žalovaný chcel uhradiť žalobcovi iba 100 Eur a zvyšnú časť mu
nechcel uhradiť. Súd záverom dopĺňa, že Občiansky zákonník v § 110 ods. 1 výslovne uvádza, že na
predlženie premlčania je potrebné písomné uznanie práva čo do dôvodu a výšky.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v
tomtorozsahunemalžalobcavoveciúspech.Vždyplatí,žektozavinilčiastočnézastaveniekonania,mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 1. 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010).
Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j.
účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj
návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
Žalovanýbolvtomtokonaníúspešnývplnomrozsahuatojednakprezamietnutiežalobyčodosumy450
Eur ako aj do časti zastavenia konania v sume 100 Eur, pretože v tejto časti bola žaloba zastavená pre
späťvzatie žalobcom z dôvodu, že žalovanú sumu 100 Eur uhradil ešte pred podaním žaloby. Náhrady
na trovy konania sa vzdal a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.