Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204545
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813204545.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: M.. M.

K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpená R. právnej pomoci, K., Nám. Slobody 12, proti
odporcovi: M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, právne zastúpený JUDr. Mária Vevurková, advokátka,
Námestovo, Štefánikova 269/24, v konaní o určenie vyživovacej povinnosti na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2013 navrhovateľka (po pripustení jeho zmeny na
pojednávaní dňa 07.10.2013) žiadala uložiť odporcovi povinnosť platiť jej od 21.06.2013 čiastku 100,-
Eur mesačne ako manželské výživné vždy do 14. dňa v mesiaci vopred. Návrh zdôvodnila v podstate

tým,žesodporcomsúvrozvodovomkonaní,nežijúvspoločnejdomácnostiodjanuára2013aodvtedysi
odporca voči nej neplní vyživovaciu povinnosť. Prispieva jej iba na spoločné deti pravidelnými čiastkami
40,- Eur a 50,- Eur mesačne, pričom kvôli starostlivosti o deti nemôže byť zamestnaná.

Odporca žiadal návrh zamietnuť dôvodiac, že ich životná úroveň je rovnaká a preto nemá povinnosť
platiť navrhovateľke výživné.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov zistil nasledovné:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 05.11.2010. Pochádzajú z neho dve deti, mal. Y. nar.
XX.XX.XXXX a mal. N., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú v súčasnosti v starostlivosti navrhovateľky. Od
januára 2013 navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo je narušené,
čo vyplýva nielen z ich vyjadrení ale aj z faktu prebiehajúceho rozvodového konania medzi nimi na

Okresnom súde Žilina, ktoré toho času ešte nie je skončené.

Navrhovateľka žije s maloletými deťmi v rodinnom dome v A.. Do júla 2013 poberala materský príspevok
vo výške 13,11 Eur na deň a rodinné prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Od augusta
2013 poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne a rodinné prídavky 46,20 Eur. Odporca
jej na výživu maloletých detí posiela 40,- Eur na dcéru a 50,- Eur na syna. Navrhovateľka deklarovala
svoje mesačné výdaje na sumu 165,54 Eur (elektrina 45,- Eur, plyn 60,- Eur, vodné a stočné 11,54 Eur,koncesionárske poplatky 4,64 Eur, telefón 12,- Eur, internet 9,- Eur, TV-Skylink 9,90 Eur, poistné 13,36
Eur) plus strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby a iné, celkovo 200,- Eur.

Odporca býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome vo Z. Pracuje v spoločnosti C. M. A. v J. ako operátor,

kde dosiahol v poslednom období priemerný mesačný príjem okolo 850,- Eur vrátane daňového bonusu.
Z toho rodičom na bývanie prispieva čiastkou 120,- Eur mesačne, spláca 213,- Eur mesačne spoločný
úver čerpaný za účelom výstavby domu, 160,- Eur mesačne ho stojí dochádzanie do práce a za deťmi
a čiastkou 90,- Eur mesačne prispieva navrhovateľke na výživu maloletých detí.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah

tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zákon o rodine v § 71 ods. 1 vyžaduje, aby životná úroveň medzi manželmi bola v zásade rovnaká.
Nemožno ju mechanicky stotožňovať s rovnosťou príjmových pomerov manželov ale je potrebné
zohľadniť aj celkové majetkové a osobné predpoklady manželov, ich schopnosti a možnosti tak ako to

ukladá § 75 ods. 1 zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca dobrovoľne neplní svoju vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke ako svojej manželke. Nebolo však preukázané, že v životnej úrovni
účastníkov konania je disproporcia, teda, že životná úroveň odporcu je vyššia než navrhovateľky čo
je základným predpokladom preto, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke

tak, aby ich životná úroveň bola v podstate rovnaká. V konaní síce bolo preukázané, že odporca
mal a aj má nepomerne vyšší príjem ako navrhovateľka, ktorá sa súčasne stará aj o dve maloleté
deti pochádzajúce z manželstva, no ako už bolo uvedené, príjem je iba jedným z hľadísk, ktoré je
potrebné zohľadniť pri komplexnom posúdení životnej úrovne manželov. Navrhovateľke síce zostáva
po odpočítaní deklarovaných výdavkov iba suma okolo 45,- Eur mesačne (pričom tu nie je možné ako

príjem navrhovateľky zohľadniť výživné poukazované odporcom, keďže ide o prostriedky určené na
výživu maloletých detí) v porovnaní s prostriedkami, ktoré po zohľadnení všetkých výdavkov zostávajú
odporcovi v čiastke okolo 270,- Eur, no na druhej strane navrhovateľka ako vlastníčka dvojizbového bytu
v centre mesta J. (ktorý neobýva) si jeho prenájmom môže zabezpečiť prostriedky minimálne v sume
250,- Eur mesačne, keď prenájom porovnateľného bytu v pôvodnom stave podľa inzercie predloženej

odporcom predstavuje najmenej 280,- Eur mesačne. Okrem toho navrhovateľka kúpnou zmluvou zo
dňa 26.11.2012 odpredala svojim rodičom rodinný dom, ktorý obýva, aj s prislúchajúcimi pozemkami za
symbolickú cenu 100,- Eur, čím sa sama pripravila o plnenie zodpovedajúce jeho skutočnej hodnote.
Na druhej strane neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky o tom, že by odporca disponoval značnými
peňažnými prostriedkami, pretože podľa predložených zmlúv podiely v obchodných spoločnostiach

odporca či už nadobúdal alebo prevádzal bezodplatne. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní
(vrátane výpisov z účtu v ČSOB) nebolo preukázané, že odporca disponuje či disponoval väčším
peňažnýmobnosomnadrámecsvojhopríjmuzozamestnania.Pokiaľtedasúdnemalpreukázanúvyššiu
životnú úroveň odporcu v porovnaní so životnou úrovňou navrhovateľky, návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako

účastníkovi v konaní úspešnému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nepožadoval.Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.