Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212201108.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudcom JUDr. Monikou Školníkovou v právnej veci

navrhovateľa: IRE Hron Property Holding, a.s., Lazaretská 8 Bratislava, IČO: 36 801 852, zastúpeného
advokátom JUDr. Marošom Tóthom, Rödl & Partner Advokáti, s.r.o., Lazaretská 8 Bratislava, IČO: 36
855 707 proti odporcovi: TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A Bratislava, IČO: 31 321 828,
za účasti vedľajšieho účastníka: Vallebona a.s., Pluhová 49 Bratislava, IČO: 46 099 263, zastúpenému
advokátom JUDr. Miroslavom Bobákom, Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10
Bratislava, IČO: 35 855 673 o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na určenie povinnosti odporcu zdržať sa užívania stavby Prevádzky verejnej lekárne TESCO,

povolenej kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestskou časťou Bratislava Podunajské Biskupice pod
č. j. W. XXX/XXXX/XXXX/Pa zo dňa 5.8.2011 pre účely verejnej lekárne z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sumu 246,77 eura
titulom náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným podaním zo dňa 20.1.2012, podaným na súd dňa 20.1.2012, ktoré by podľa svojho obsahu
mohlo byť návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil povinnosť odporcu
zdržať sa užívania nebytového priestoru prenajatého odporcovi na základe nájomnej zmluvy zo dňa

13.10.2007, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti v katastrálnom území V. O., W.. Č.. XXXX, zapísanej
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX a ktorý je zobrazený v situačnom pláne,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku na účely prevádzky verejnej lekárne alebo v prípade,
ak predmet nájmu alebo jeho časť užívajú na účely prevádzky verejnej lekárne tretie osoby, aby súd určil
povinnosť odporcu zabezpečiť, aby nebytový priestor, ktorý sa nachádza v nehnuteľnosti v katastrálnom
území V. O., W.. Č.. XXXX, zapísanej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXXX
a ktorý je zobrazený v situačnom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku neužívali tretie

osoby pre účely prevádzky verejnej lekárne.

Uznesením zo dňa 7.3.2012 pod č. k. 24Cb/28/2012-85, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012,
súd vyzval navrhovateľa na opravu jeho neurčitého a neúplného podania zo dňa 20.1.2012.Písomným podaním zo dňa 10.4.2012, podaným na súd dňa 10.4.2012, navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol zmenu petitu návrhu na začatie konania tým spôsobom, že v
ďalšomkonanísanavrhovateľdomáhalurčeniapovinnostiodporcuzdržaťsaužívaniastavbyPrevádzky

verejnej lekárne TESCO, povolenej kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestskou časťou Bratislava
Podunajské Biskupice pod č. j. W. zo dňa 5.8.2011. Súd pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu
návrhu na začatie konania uznesením zo dňa 12.4.2012 pod č. k. 24Cb/28/2012-90, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.4.2012.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 19.5.2012, podanom na súd dňa

24.5.2012, namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava II s odôvodnením, že miestne
príslušným súdom vo veci je Okresný súd Bratislava I vzhľadom na sídlo odporcu v okrese Bratislava
I. Súd uplatnenú námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava II neakceptoval, a to
vzhľadom na znenie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, keďže predmetné
konanie sa týka práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II.

Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 právny zástupca navrhovateľa z dôvodu presnej špecifikácie

petitu žaloby aj účelom, na ktorý je predmetný priestor používaný, navrhol, aby súd pripustil zmenu
návrhu na začatie konania s tým, že v závere sa pripoja slová "pre účely verejnej lekárne", t.j. nový
navrhovaný petit návrhu na začatie konania znel: "Odporca je povinný zdržať sa užívania stavby
Prevádzky verejnej lekárne TESCO, povolenej kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestskou časťou
Bratislava Podunajské Biskupice pod č. j. W. XXX/XXXX/XXXX/Pa zo dňa 5.8.2011 pre účely verejnej

lekárne."

Súd pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu návrhu na začatie konania uznesením vyhláseným
na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť vyhlásením, keďže ide
o uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie a bolo vyhlásené v prítomnosti obidvoch
účastníkov konania (právny zástupca navrhovateľa a splnomocnený zástupca odporcu). Súčasne

odporca na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 navrhol pristúpenie obchodnej spoločnosti Vallebona
a.s. Bratislava, IČO: 46 099 263 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu s tým, že táto obchodná
spoločnosť prevádzkuje verejnú lekáreň v predmetných nebytových priestoroch a z ekonomických
dôvodov sa jej predmet daného sporu týka.

Písomným podaním zo dňa 25.10.2013, podaným na súd dňa 28.10.2013, obchodná spoločnosť

Vallebona a.s., Pluhová 49 Bratislava, IČO: 46 099 236 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oznámila súdu svoj vstup do daného konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, a to z dôvodu,
že má právny záujem na výsledku súdneho konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa,splnomocnenéhozástupcuodporcuaprávnejzástupkynevedľajšiehoúčastníkanastrane

odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - obchodnou spoločnosťou TATRA REAL, a.s., Dunajská
25 Bratislava, IČO: 31 396 437 ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom bola dňa 13.10.2007
uzavretá v písomnej forme nájomná zmluva o nájme nebytových priestorov a súvisiacich nehnuteľností

pre účely prevádzkovania Hypermarketu TESCO Podunajské Biskupice, pričom dátum začatia podľa
článku 10 ods. 1.1 predmetnej nájomnej zmluvy znamená deň, kedy bude Zmluva podpísaná a
dátum ukončenia znamená deň, ktorý je dvadsiatym tretím (23.) výročím dátumu začatia; ak však
dátum začatia nie je prvým dňom kalendárneho štvrťroka, dátum ukončenia znamená posledný deň
kalendárneho štvrťroka, na ktorý pripadá dvadsiate tretie (23.) výročie dátumu začatia. Hypermarket

znamená obchodné centrum nachádzajúce sa v Nákupnom stredisku a pozostávajúce z Predajne a
Zásobovacieho dvora, vrátane prislúchajúceho podielu na Pozemku, Parkoviska, vrátane prislúchajúcej
časti pozemku pod Parkoviskom, Inžinierskych sietí a Obslužných priestorov, ako aj akýchkoľvek
chodníkov, zelených plôch a iných zariadení určených pre spoločné užívanie zákazníkmi Hypermarketu.Umiestnenie Hypermarketu je graficky znázornené v Situačnom pláne. Nájomné znamená nájomné
splatné na základe Zmluvy ako odplata za užívanie Hypermarketu tak, ako je uvedené v odseku 5.1.
Nákupné stredisko znamená stavba Nákupného strediska HRON, súpisné č. 5106, na ulici Dudvážska v

mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice, k.ú. V. O., postavená na Pozemku a zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra. Predajňa znamená predajňa "TESCO" v Nákupnom
stredisku spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom, ktorá sa skladá z priestorov predajne potravín
a iného tovaru, obslužných a spoločných priestorov s nasledujúcimi výmerami: celková hrubá prenajatá
plocha je 6.102,76 m2; celková predajná plocha predajne potravín a iného tovaru na 1. nadzemnom

podlaží je 2.918,46 m2, z toho čistá predajná plocha je 2.845 m2; podlahová plocha ostatných priestorov
na 1. nadzemnom podlaží je 1.096,70 m2; podlahová plocha kotolne a časti miestnosti VZT na 2.
nadzemnom podlaží je 198,54 m2; podlahová plocha vstupnej haly na 1. nadzemnom podlaží je 26,52
m?;miestnosť č. 1.52 o podlahovej ploche 8,22 m2. Zmluva znamená táto nájomná zmluva vrátane
všetkých jej prípadných zmien a dodatkov.

Podľa článku 2, ods. 2.1 predmetnej nájomnej zmluvy na základe Zmluvy a v súlade s jej podmienkami

prenajímateľprenechávanájomcoviHypermarketdonájmuanájomcasiberieHypermarketdonájmuod
prenajímateľa. Prenajímateľ si prenajíma pozemky parcela č. XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X v k.ú. V. O.,
nachádzajúce sa pod Parkoviskom a nájazdovými a výjazdovými rampami od Mestskej časti Bratislava
- Podunajské Biskupice na základe Nájomnej zmluvy PB. Zmluvné strany potvrdzujú, že nájomca bude
užívať pozemky pod Parkoviskom a nájazdovými a výjazdovými rampami, ako aj samotné Parkovisko

a nájazdové a výjazdové rampy ako podnájomník na základe tejto Zmluvy. Súhlas Mestskej časti
Bratislava-PodunajskéBiskupicespodnájmomtvoríneoddeliteľnúsúčasťtejtoZmluvyakoPRÍLOHAč.
5. Všetky podmienky podnájmu budú totožné s nájmom podľa tejto Zmluvy, pričom úhrada za podnájom
je 1,- Sk po dobu prvých 10 rokov od podpisu tejto Zmluvy a je už zahrnutá v prvom nájomnom. Po
uplynutí tejto doby až do skončenia platnosti tejto Zmluvy je úhrada za podnájom dohodnutá vo výške

1,- Sk ročne a je zahrnutá v nájomnom splatnom za prvý kalendárny štvrťrok príslušného roka.

Podľa článku 2, ods. 2.2 predmetnej nájomnej zmluvy nájomca má právo na plný a nerušený výkon práv
spojených s užívaním Hypermarketu a na pokojnú držbu Hypermarketu na základe podmienok Zmluvy
a v súlade s nimi, bez obťažovania a prekážok kladených zo strany prenajímateľa, okrem výnimiek
uvedených v Zmluve.

Podľa článku 3, ods. 3.1 predmetnej nájomnej zmluvy prenajímateľ dáva nájomcovi Hypermarket do
nájmu za účelom maloobchodného predaja tovaru a poskytovania služieb v obchodnom koncepte
"hypermarket", skladovania zásob a vykonávania iných súvisiacich činností. Hypermarket bude
oprávnený užívať nájomca, jeho zamestnanci, manažéri, zákazníci, dodávatelia a iné tretie osoby, ktoré
nájomca schváli. Nájomca je oprávnený vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v Hypermarkete pod

označením "Tesco" alebo iným označením podľa svojho výberu.

Podľa článku 3, ods. 3.2 predmetnej nájomnej zmluvy nájomca súhlasí, že nezmení účel nájmu uvedený
v odseku 3.1 bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Prípadné odmietnutie udelenia
súhlasu zo strany prenajímateľa musí byť vždy odôvodnené.

Podľa článku 4, ods. 4.1 predmetnej nájomnej zmluvy nájom založený Zmluvou sa uzatvára na dobu

určitú, ktorá sa začína od Dátumu začatia a končí Dátumom ukončenia ("Doba nájmu").

Podľa článku 5, ods. 5.1 predmetnej nájomnej zmluvy nájomca je povinný platiť prenajímateľovi počas
Doby nájmu nájomné vo výške 4.500.000,- Sk štvrťročne.

Podľa článku 8, ods. 8.1 predmetnej nájomnej zmluvy nájomca sa zaväzuje vopred informovať
prenajímateľa o budúcich stavebných úpravách Hypermarketu spočívajúcich najmä v rozdeľovaní alebo

spájaní nebytových priestorov v Predajni alebo Zásobovacom dvore alebo v úpravách vykurovania,
klimatizácie alebo ventilačných systémov v Predajni alebo Zásobovacom dvore. Prenajímateľ týmto
udeľuje súhlas nájomcovi s vykonávaním takýchto budúcich stavebných úprav Hypermarketu zapredpokladu, že nájomca vopred získa všetky príslušné stavebno-právne a iné povolenia alebo
rozhodnutia a za predpokladu, že nejde o stavebné úpravy podľa odseku 8.2. Prenajímateľ poskytne
nájomcovi všetku súčinnosť potrebnú pre získanie týchto povolení alebo rozhodnutí.

Podľa článku 8, ods. 8.2 predmetnej nájomnej zmluvy bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku
8.1, nájomca je oprávnený uskutočniť úpravy alebo prístavby Hypermarketu, ktoré by mali podstatný
vplyv na konštrukciu Nákupného strediska (vrátane striech a základov a hlavných prípadne nosných
vertikálnych konštrukcií, podlaží, nosníkov a stĺpov), iba po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. Za
účelom získania súhlasu prenajímateľa nájomca poskytne prenajímateľovi v súvislosti s požadovanými

úpravami také informácie, ktoré prenajímateľ bude primerane požadovať. Prenajímateľ sa zaväzuje, že
bezdôvodne neodmietne udeliť svoj súhlas podľa tohto odseku 8.2.

Podľačlánku8,ods.8.3predmetnejnájomnejzmluvynákladynastavebnéúpravybudeznášaťnájomca.

Podľa článku 13 predmetnej nájomnej zmluvy nájomca je oprávnený dať Predajňu a Zásobovací dvor
alebo ktorúkoľvek jeho časť do podnájmu tretím osobám aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu
prenajímateľa za predpokladu, že doba podnájmu nebude nikdy presahovať Dobu nájmu. Odovzdanie

Predajne, Zásobovacieho dvora alebo jeho časti nájomcom do podnájmu nebude mať za následok
zníženie žiadnych záväzkov nájomcu podľa Zmluvy, ale tieto budú i naďalej platné v plnom rozsahu
počas zvyšnej Doby nájmu.

Podľačlánku19,ods.19.1predmetnejnájomnejzmluvyzmluvnévzťahyvyplývajúcezoZmluvysariadia
v častiach neupravených Zmluvou príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov Slovenskej

republiky, najmä Zákonom o nájme a podnájme a Občianskym zákonníkom.

Podľa článku 22, ods. 22.6 predmetnej nájomnej zmluvy táto Zmluva obsahuje úplnú a konečnú dohodu
zmluvných strán o záležitostiach tvoriacich predmet Zmluvy a zmluvné strany nebudú viazané žiadnymi
vyjadreniami, podmienkami, vyhláseniami, motívmi alebo zárukami, ústnymi alebo písomnými, ktoré nie
sú obsiahnuté v Zmluve.

Podľa článku 22, ods. 22.7 predmetnej nájomnej zmluvy akékoľvek zmeny a/alebo dodatky k Zmluve
musia byť v písomnej forme podpísané oboma zmluvnými stranami.

Dňa 19.11.2007 bol v písomnej forme uzavretý Dodatok č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým z
dôvodu zmeny vlastníctva k Nákupnému stredisku a Pozemku došlo ku zmene na strane prenajímateľa,
ktorým sa stal navrhovateľ.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovateľovi bolo dňa 27.7.2011 doručené
oznámenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. W. XXXX/XXXX/XXXX/
Pa zo dňa 18.7.2011 o začatí konania týkajúceho sa dodatočného povolenia stavby verejnej lekárne
Tesco spojeného s kolaudačným konaním, ktorá sa v čase doručenia oznámenia nachádzala v predmete
nájmu v štádiu rozostavanosti tesne pred dokončením. Dňa 17.8.2011 bolo navrhovateľovi doručené

rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. W. XXXX/XXXX/XXXX/Pa zo dňa
5.8.2011, ktorým stavebný úrad dodatočne vydal stavebné povolenie na stavbu "Prevádzka verejnej
lekárne TESCO" stavebníkovi VALLEBONA, a.s., IČO: 46 099 263, Pluhová ul. č. 49, 831 03 Bratislava.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania aj pripojil predmetné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava
- Podunajské Biskupice zo dňa 5.8.2011 pod č. j. SU 1186/2011/6450/Pa, ktorým príslušný stavebný

úrad jednak dodatočne vydal stavebné povolenie na zmenu časti stavby: Predajňa TESCO v nákupnom
stredisku HRON - priestor za pokladňami na stavbu: Prevádzka verejnej lekárne TESCO a súčasne
povolenie užívať stavbu: Prevádzka verejnej lekárne TESCO. V odôvodnení tohto rozhodnutia je
okrem iného uvedené, že v konaní bola vznesená námietka vlastníka nehnuteľnosti, t.j. navrhovateľa,ktorý vyjadril nesúhlas so stavbou; námietku vzápätí stiahol a iné námietky účastníkov konania neboli
vznesené. Stavebník preukázal iné právo k uvedenej nehnuteľnosti účinnou zmluvou o podnájme zo
dňa 29.3.2011. V súvislosti s predmetným rozhodnutím príslušného stavebného úradu je potrebné

uviesť,žečíslopredloženéhorozhodnutianiejetotožnésčíslomkolaudačnéhorozhodnutiauvádzaného
navrhovateľom v petite návrhu na začatie konania.

Ďalej navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že je zrejmé, že v predmete nájmu bola
vybudovaná prevádzka verejnej lekárne, pričom navrhovateľ sa domnieva, že odporca dal časť
predmetu nájmu do podnájmu na účely tretej osobe, ale navrhovateľ nemá k dispozícii príslušnú

podnájomnú zmluvu a ani nemá konkrétnu informáciu o tom, aký subjekt užíva časť predmetu
nájmu na účely verejnej lekárne. V zmysle nájomnej zmluvy (bod 3.1) je odporca oprávnený užívať
predmet nájmu na účel maloobchodného predaja a poskytovania súvisiacich služieb. Maloobchodný
predaj je v zmysle § 33 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)
obchodnou živnosťou a je definovaný ako "Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod)...". V zmysle § 25 živnostenského zákona sa jedná o voľnú živnosť. Bližšia obsahová

náplň maloobchodného predaja je uvedená v bode 19 Zoznamu odporúčaných označení voľných
živností a ich bližšom vymedzení vydanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Odporca užíval
predmet nájmu do okamihu zriadenia verejnej lekárne výlučne na účel maloobchodného predaja
potravín a spotrebného tovaru (ošatenie, elektronika, drogistický tovar, hračky, športové potreby a
podobne). Uvedený maloobchodný predaj bol a je realizovaný formou hypermarketu, teda jedná

sa konkrétne o veľkoplošnú predajňu so širokou ponukou potravinového aj nepotravinového tovaru.
Odporca približne v mesiaci september 2011 otvoril v predmete nájmu prevádzku verejnej lekárne alebo
prenechal časť predmetu lekárne do podnájmu na uvedený účel tretej osobe, čo je podľa navrhovateľa
v rozpore s účelom nájmu v zmysle nájomnej zmluvy. Prevádzka verejnej lekárne je zdravotníckym
zariadením lekárenskej starostlivosti. Lekárenská starostlivosť je v zmysle § 3 zákona o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve č.
578/2004 Z.z. poskytovaná zdravotníckymi pracovníkmi, konkrétne sa jedná o poskytovanie zdravotnej
starostlivosti pri zaobchádzaní s liekmi a zdravotnými pomôckami. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č.
578/2004 Z.z. je verejná lekáreň zdravotníckym zariadením, ktorého podmienky prevádzky sú upravené
osobitným predpisom. Prevádzka verejnej lekárne je prevádzkou osobitného zdravotníckeho zariadenia,

konkrétne zdravotníckeho zariadenia lekárenskej starostlivosti, v ktorom je poskytovaná lekárenská
zdravotná starostlivosť podľa osobitných predpisov. Jednou z hlavných náplní činnosti verejnej lekárne
je výdaj liekov na lekársky predpis. Jedná sa teda o osobitnú činnosť, ktorá sa podľa navrhovateľa
od maloobchodného predaja líši nasledovnými podstatnými znakmi: a) lieky na lekársky predpis
možno vydať len osobe, ktorá lekársky predpis predloží, teda nie je možné ich vydať ktorémukoľvek

spotrebiteľovi, b) lieky sú uhrádzané úplne alebo čiastočne z verejného zdravotného poistenia, teda zo
stranypacientasanejednáojednoduchézaplateniekúpnejcenyakovrežimemaloobchodnéhopredaja,
ale úhrada podlieha osobitnej regulácii, c) verejnú lekáreň môže prevádzkovať fyzická alebo právnická
osoba len na základe osobitného povolenia (povolenie vydávané samosprávnym krajom), pričom na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa vyžaduje osobitná odborná spôsobilosť, d) prevádzka verejnej

lekárne nie je živnosťou, ale podmienky jej prevádzky sú upravené osobitnými predpismi. Prevádzka
verejnej lekárne teda nemôže byť považovaná za výkon maloobchodného predaja v zmysle nájomnej
zmluvy, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že odporca nie je oprávnený na základe nájomnej zmluvy
užívať prenajaté priestory za účelom prevádzky verejnej lekárne sám, ani nie je oprávnený prenechať
prenajaté priestory na uvedený účel tretím osobám do podnájmu.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.5.2012, podanom na súd dňa 24.5.2012, uviedol,
že z účelu nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľ dáva nájomcovi Hypermarket do nájmu za
účelom maloobchodného predaja tovaru a poskytovania služieb v obchodnom koncepte "hypermarket",
skladovania zásob a vykonávania iných súvisiacich činností. Z uvedeného vyplýva, že odporca je
okrem maloobchodného predaja oprávnený užívať tento priestor aj za účelom poskytovania služieb

v obchodnom koncepte "hypermarket", skladovania zásob a vykonávania iných súvisiacich činností.
Okrem maloobchodnej prevádzky je nájomca oprávnený zriadiť si akúkoľvek inú prevádzku, ktorá
vychádza z formátu, resp. konceptu hypermarket. Tento záver je podľa odporcu možné oprieť o
konjunktív, spojku "a". Rovnako nie je podľa odporcu možné súhlasiť s definíciou maloobchodu
navrhovateľa. Odporca má za to, že maloobchod je charakteristický vzťahom predajca - spotrebiteľ a

neviaže sa na druh tovaru a služby, resp. druh tovaru a služby nie je určujúci pre definíciu maloobchodu.Maloobchod je možné definovať ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom
výrobkov alebo služieb konečnému spotrebiteľovi, nie podnikateľovi. V uvedenom prípade ide o
farmaceutický maloobchod, ktorý je len jeden z množstva segmentov maloobchodu zameraný na

farmaceutický tovar, zdravotnícky tovar, kozmetiku a toaletné tovary. Odporca má vo svojom retailovom
portfóliu viacero formátov, ktoré sú všeobecne známe a prostredníctvom ktorých poskytuje svoju odlišnú
skladbu služieb a tovarov. Okrem formátu hypermarket sú obchodné jednotky odporcu všeobecne
známe vo formátoch "obchodný dom", "expres", "supermarket". Každý z formátov je koncipovaný podľa
vlastnejobchodnejstratégieodporcu.Cieľomtejtostratégie(stratégiemarketingu,stratégiekomunikácie

a reklamy) je okrem rozlišovacej vlastnosti formátov pre svojich zákazníkov uspokojovať aj osobitné
požiadavky jednotlivých skupín zákazníkov. V prípade, ak by odporca bol zo strany prenajímateľa
limitovaný vykonávať v prenajatých priestoroch len určitý predmet činnosti (napr. bez možnosti reakcie
na vývoj na trhu), nemal by záujem uzavrieť takúto nájomnú zmluvu a k jej uzavretiu by nepristúpil. Tejto
skutočnosti si bol, resp. musel byť pôvodný prenajímateľ v čase uzatvárania nájomnej zmluvy vedomý.
Odporca vo všetkých iných prípadoch, v ktorých vystupuje ako nájomca nebytových priestorov, výslovne

trvánatom,abytietopriestorymoholužívaťvsúladeskonceptom,prektorýsavdanejlokaliterozhodne.
V opačnom prípade by odporca vôbec nemohol reagovať na vyvíjajúci sa trh a obmedzil by sa na výkon
tých istých činností na niekoľko rokov. To by bolo v rozpore s obchodnou stratégiou odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2012, doručenom súdu dňa 10.9.2012,
okrem iného uviedol, že z gramatického hľadiska práve použitie spojky "a" znamená, že sa jedná o

jeden účel nájmu, a to tak maloobchodný predaj, ako aj (a) poskytovanie služieb v obchodnom koncepte
"hypermarket", pričom maloobchod vo všeobecnosti zahŕňa všetky aktivity, ktoré sú spojené s predajom
tovaru alebo služieb konečným spotrebiteľom pre neobchodné použitie. Preto podľa právneho zástupcu
navrhovateľa neobstojí tvrdenie odporcu, že nájomca je oprávnený zriadiť si okrem maloobchodnej
prevádzky akúkoľvek inú prevádzku, ktorá vychádza z formátu, resp. konceptu hypermarket. Avšak

ani v prípade, ak by sa súd stotožnil s prezentovaným gramatickým výkladom odporcu, podľa ktorého
by odporca bol oprávnený zriadiť si okrem maloobchodnej prevádzky akúkoľvek inú prevádzku, ktorá
vychádza z formátu, resp. konceptu hypermarket, odporca nie je oprávnený zriadiť prevádzku verejnej
lekárne v rámci poskytovania služieb v obchodnom koncepte "hypermarket". Vo všeobecnosti možno
"hypermarket" definovať ako samoobslužnú veľkokapacitnú a maloobchodnú predajňu so širokou

ponukou potravinárskeho a nepotravinárskeho tovaru pod jednou strechou. Výsledkom je rozsiahle
maloobchodné zariadenie nesúce širokú škálu produktov pod jednou strechou, vrátane potravín a
zmiešaného tovaru. V oboch uvedených prípadoch je preto za účelom posúdenia užívania predmetu
nájmu v súlade s nájomnou zmluvou podľa právneho zástupcu navrhovateľa potrebné vychádzať z
vymedzenia maloobchodnej prevádzky. Pre posúdenie užívania predmetu nájmu v súlade s nájomnou

zmluvou je preto rozhodujúce zistenie, či odporca v prenajatých priestoroch iba predáva doplnkový
farmaceutický tovar, tzv. farmaceutický maloobchod alebo ide o prevádzku verejnej lekárne. Odporca
má od 2.7.2010 v príslušnom obchodnom registri zapísaný nasledovný predmet činnosti: poskytovanie
lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni so zabezpečením individuálne pripravovaných liekov. Aj z
predloženého rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice zo dňa 5.8.2011 vyplýva,

že stavebné povolenie bolo vydané na stavbu: Prevádzka verejnej lekárne TESCO. Čo sa týka tvrdenia
ohľadne obchodnej stratégie odporcu, uvedené tvrdenie považuje navrhovateľ za bezpredmetné. Je
zrejmé, že v uvedenom prípade si zmluvné strany nedohodli užívanie predmetu nájmu za účelom
akejkoľvek prevádzky v koncepte "TESCO" alebo "nájomcu", ale je potrebné vychádzať z vymedzenej
definície maloobchodnej prevádzky vo formáte "hypermarket". Rovnako je nesporné, že až do otvorenia

prevádzky verejnej lekárne (približne v mesiaci september 2011) odporca užíval predmet nájmu výlučne
na účel maloobchodného predaja potravín a spotrebného tovaru (ošatenie, elektronika, drogistický tovar,
hračky, športové potreby a pod.).

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2012, doručenom súdu dňa 21.11.2012, okrem iného
uviedol, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej časť v súlade s nájomnou zmluvou

zo dňa 13.10.2007 prenechal do užívania odporcovi. Osobitnými prostriedkami ochrany vlastníckeho
práva sú dve vlastnícke žaloby, a to žaloba na vydanie veci a zapieracia žaloba. Vlastník veci sa
zapieracou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto ho neoprávnenými
zásahmi vo výkone vlastníckeho práva ruší inak než neoprávneným zadržiavaním veci. Odporca je
v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy oprávneným užívateľom prenajatej nehnuteľnosti, za užívanie

ktorej riadne platí navrhovateľovi dohodnuté nájomné a poplatky za služby spojené s užívanímnebytových priestorov. Článok 15 nájomnej zmluvy upravuje spôsoby ukončenia nájomnej zmluvy,
pričom navrhovateľ ako prenajímateľ je oprávnený ukončiť nájomnú zmluvu pred uplynutím doby nájmu
výpoveďou z viacerých dôvodov. Jedným z dôvodov vypovedania zmluvy zo strany prenajímateľa -

navrhovateľa je aj prípad, ak nájomca postúpi nájomnú zmluvu alebo akúkoľvek jej časť, alebo dá
do podnájmu Hypermarket alebo akúkoľvek jeho časť v rozpore s nájomnou zmluvou, resp. nájomca
užíva Hypermarket v rozpore so zmluvou. V podanom návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza,
že odporca nie je oprávnený na základe nájomnej zmluvy užívať prenajaté priestory za účelom
prevádzky verejnej lekárne sám, ani nie je oprávnený prenechať prenajaté priestory na uvedený účel

tretím osobám do podnájmu. Navrhovateľ však aj napriek skutočnostiam, ktoré uvádza a proklamuje
žiadnym spôsobom neukončil nájomný vzťah s odporcom ako nájomcom, hoci mu to nájomná zmluva
umožňuje, takže nájomná zmluva medzi odporcom a navrhovateľom je stále platná a účinná. V súlade s
článkom 13 nájomnej zmluvy je odporca oprávnený dať predajňu a zásobovací dvor alebo ktorúkoľvek
jeho časť do podnájmu tretím osobám aj bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa
za predpokladu, že doba podnájmu nebude nikdy presahovať dobu nájmu. Ako navrhovateľ sám

uvádza v podanom návrhu na začatie konania, dňa 27.7.2011 mu bolo doručené oznámenie miestneho
úradu mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice o začatí konania týkajúceho sa dodatočného
povolenia stavby verejnej lekárne spojeného s kolaudačným konaním a taktiež následne aj dodatočné
stavebné povolenie. Voči predmetnému konaniu nevzniesol navrhovateľ ako účastník konania žiadne
pripomienky, resp. námietky a taktiež navrhovateľ nepripomienkoval žiadnym spôsobom miestne

zisťovanie stavebného úradu, ktoré prebehlo začiatkom júla 2011 v priestoroch lekárne aj za účasti
zástupcu navrhovateľa, hoci už v tomto štádiu mohol žiadať zamietnutie žiadosti o vydanie stavebného
povolenia.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 10.4.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomnej žaloby a doplňujúcich vyjadrení s tým, že má za to, že v danom prípade ide o právnu

otázku, v rámci ktorej je potrebné posúdiť, či zriadenie a prevádzkovanie verejnej lekárne spadá do
oblasti maloobchodu alebo nie, pričom navrhovateľ je jednoznačne toho názoru, že ide o poskytovanie
lekárenskejzdravotnejstarostlivostivrátaneprípravyliekovpreverejnosťpodľaosobitnejprávnejúpravy,
čo nie je možné podradiť pod poskytovanie maloobchodných služieb. Na otázku súdu právny zástupca
navrhovateľa uviedol, že v rámci stavebného konania navrhovateľ uplatnil námietku, ktorú však neskôr

stiahol, a to predovšetkým z diplomatických dôvodov, aby sa predišlo prípadným škodám v súvislosti
so zamedzením prevádzky lekárne, pričom je nutné tiež uviesť, že v tom čase bola predmetná stavba
už takmer dokončená a navrhovateľ dospel k záveru, že bude lepšie, ak predmetnú vec posúdi súd.
Na prvom poschodí predmetnej budovy sa už nachádza jedna lekáreň, ktorú prevádzkuje nájomca
navrhovateľa, pričom navrhovateľ má záujem o dobré vzťahy so všetkými nájomcami vrátane odporcu,

ktorý je najväčším nájomcom. Navrhovateľ sa pokúšal vec riešiť aj mimosúdne, a to aktívne do konca
roku 2012, avšak k mimosúdnemu vyriešeniu nedošlo. Právny zástupca navrhovateľa tiež uviedol, že
mu nie je známe, či stiahnutie námietky v stavebnom konaní navrhovateľom bolo nejakým spôsobom
zdôvodnené, nakoľko tento úkon realizoval priamo navrhovateľ.

Príslušný stavebný úrad, t.j. Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice ako prílohu písomného

podania zo dňa 22.4.2013, doručeného súdu dňa 29.4.2013, predložil súdu protokol napísaný
dňa 2.8.2011 v Bratislave o priebehu ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci
dodatočného povolenia kolaudácie stavby, z ktorého je zrejmé vyjadrenie nesúhlasu s predmetnou
stavbou prítomnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorá však následne námietky stiahla, pričom v protokole
nie je uvedené žiadne zdôvodnenie takéhoto konania zástupkyne navrhovateľa.

Zo strany odporcu bola súdu predložená zmluva o podnájme uzavretá dňa 29.3.2011 medzi
odporcom ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou Vallebona a.s. Bratislava, IČO: 46 099 263
ako podnájomcom, ktorej predmetom bol nájom priestorov predstavujúcich maloobchodné nebytové
priestory SU, ktoré tvoria súčasť Centra Tesco s hrubou prenajímateľnou plochou približne 91,6 m? tak,
ako sú ohraničené v pláne v Prílohe II tejto nájomnej zmluvy s tým, že predmetná zmluva podľa článku

V, ods. 1 nadobúda platnosť k dátumu jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť k 1.6.2011 ("Dátum
začatia") a mala trvať po stanovenú dobu od Dátumu začatia do 31.5.2016 podliehajúc ustanoveniam
týkajúcim sa jej ukončenia uvedeným v článku XIII tejto nájomnej zmluvy. Článok IV predmetnej zmluvy o
podnájme obsahoval dohodu zmluvných strán o účele nájmu tým spôsobom, že prenajímateľ prenajímanájomcovipriestorynaužívanieakoobchodnépriestoryzaúčelomvykonávaniajehoobchodnýchaktivít,
ktoré pozostávajú z prevádzkovania Verejnej lekárne s tým, že nájomca je povinný vykonávať tieto
obchodné aktivity v priestoroch odo dňa, kedy nadobudne oprávnenie vykonávať činnosti predstavujúce

účelnájmuvsúladesovšetkýmiplatnýmipovoleniamiasúhlasmipožadovanýmiprepriestoryanájomca
týmtosúhlasí,ženezmeníužívaniepriestorovbezpredchádzajúcehopísomnéhosúhlasuprenajímateľa,
ktorý svoje rozhodnutie nemusí odôvodniť.

Dňa 31.12.2012 bola medzi odporcom a obchodnou spoločnosťou Vallebona a.s. Bratislava, IČO: 46
099 263 uzavretá v písomnej forme dohoda o ukončení nájomnej zmluvy ku dňu 31.12.2012.

Následne bola medzi odporcom ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou Vallebona a.s. Bratislava,

IČO: 46 099 263 ako podnájomcom dňa 1.1.2013 uzavretá v písomnej forme zmluva o podnájme, ktorej
predmetom bol nájom priestorov predstavujúcich maloobchodné nebytové priestory DU, ktoré tvoria
súčasť Centra Tesco s hrubou prenajímateľnou plochou približne 110 m? tak, ako sú ohraničené v pláne
v Prílohe II tejto nájomnej zmluvy, a to na dobu od 1.1.2013 do 31.12.2022. Účel nájmu bol v predmetnej
zmluve o podnájme zo dňa 1.1.2013 definovaný rovnako ako v zmluve o podnájme zo dňa 29.3.2011.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 uviedol, že odporca
dôvodnosť žaloby neuznáva, a to vzhľadom na obsah nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania, ktorá neobmedzuje predmet nájmu len na maloobchod, ale uvádza aj iné obchodné činnosti,
čo podľa názoru odporcu oprávňuje odporcu na vykonávanie aj iných obchodných činností v koncepte
Hypermarket. Opačný postup by odporca považoval za zásah do jeho práv a v prípade, ak by v čase

uzatvárania nájomnej zmluvy odporca vedel, že bude vo svojej obchodnej činnosti navrhovateľom
obmedzovaný, takúto nájomnú zmluvu by neuzavrel. Podľa názoru odporcu odporca užíva predmetné
priestory v súlade so zmluvou a z toho dôvodu je návrh podaný navrhovateľom v celom rozsahu
nedôvodný.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že má za to, že prevádzkovanie verejnej
lekárne nespadá pod účel uvedený v predmetnej nájomnej zmluve, keďže prevádzkovanie verejnej
lekárne, a teda poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti je špecifickou činnosťou, ktorá je
upravená viacerými zákonmi, napr. zákonom o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zákonom o
liekoch, a teda rozhodne ju nie je možné považovať za súčasť maloobchodného predaja tovaru, resp.

poskytovania súvisiacich služieb. Túto skutočnosť potvrdzuje aj účel, ktorý je uvedený v podnájomnej
zmluve uzavretej medzi odporcom a tretím subjektom. Následne právny zástupca navrhovateľa navrhol
zmenupetitunávrhunazačatiekonaniaspočívajúcuvpripojeníslov"preúčelyverejnejlekárne"vzávere
petitu, o ktorej súd rozhodol uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní.

Splnomocnený zástupca odporcu ďalej na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 k zmenenému petitu

návrhu na začatie konania uviedol, že doplnenie dovetku "pre účely verejnej lekárne" preukazuje, že
navrhovateľ sa snaží odlíšiť maloobchod od poskytovania služieb verejnej lekárne, avšak podľa názoru
splnomocneného zástupcu odporcu ide len o účelové odlíšenie, nakoľko odporca zastáva názor, že
aj prevádzkovanie verejnej lekárne je maloobchodom, ktorého výsledkom je predaj tovaru pacientom
ako konečným spotrebiteľom. Podstatou tohto sporu je skutočnosť, či odporca dodržiava účel uvedený

v nájomnej zmluve, nakoľko pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa je podstatná len
samotná nájomná zmluva a jej znenie. Nie je podstatné dodržiavanie ďalších zákonných podmienok
potrebných pre prevádzkovanie verejnej lekárne, nakoľko je nesporné, že subjekt, ktorý predmetnú
lekáreň prevádzkuje, tieto zákonné podmienky spĺňa, keďže inak by mu nebolo vydané oprávnenie na
vykonávanie tejto činnosti.

Právny zástupca navrhovateľa ďalej na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 uviedol, že nemá návrhy
na doplnenie dokazovania, avšak sa chce vyjadriť k tvrdeniu odporcu, že pacient je spotrebiteľom a
prevádzkovanie verejnej lekárne spadá pod služby maloobchodu. Toto tvrdenie podľa názoru právneho
zástupcu navrhovateľa nie je opodstatnené, nakoľko v prípade maloobchodu ide o predaj tovaru nazáklade ponuky a dopytu, pričom v prípade lekárne je podstatou činnosti príprava a výdaj liekov, pričom
však pacient sám neurčuje, aké lieky mu má lekárnik vydať, ale deje sa tak na základe lekárskeho
predpisu vystaveného lekárom. To znamená, že v prípade verejnej lekárne neplatí zákon ponuky a

dopytu. Lekáreň neprevádzkuje predavač, ale lieky vydáva špecializovaný pracovník - lekárnik, pričom aj
úhrada za lieky je buď čiastočne alebo plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Verejná lekáreň
má aj isté prvky maloobchodu, napr. pri predaji čajov a rôznych voľno predajných tovarov, avšak to nie je
podstatou jej činnosti. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že odporca alebo tretí subjekt, ktorí predmetnú lekáreň
prevádzkujú, porušujú právne predpisy upravujúce činnosť v oblasti lekárenstva, ale navrhovateľ na tieto

veci poukazoval len z dôvodu rozlíšenia činnosti maloobchodu a činnosti týkajúcej sa prevádzkovania
verejnejlekárne.Navrhovateľmázato,žeodporcapredmetnépriestoryužívavrežime,ktorýjevrozpore
s ustanoveniami nájomnej zmluvy.

Splnomocnený zástupca odporcu ďalej na pojednávaní konanom dňa 8.10.2013 k vyjadreniu právneho
zástupcu navrhovateľa uviedol, že v prípade maloobchodu ide o vzťah predávajúceho a konečného
spotrebiteľa, pričom úprava maloobchodu nič nehovorí o spôsobe úhrady za dodaný tovar. Nie je

pravdou tvrdenie navrhovateľa, že pacient si nemôže vybrať liek, nakoľko pacient si môže vybrať liek
podľa výšky doplatku aj s ohľadom na generické formy liekov. V prípade poskytovania lekárenskej
starostlivosti ide o špecifický maloobchod, t.j. ide o jeden zo segmentov maloobchodu, ktorý je prísne
kontrolovaný a upravený osobitnými právnymi predpismi, a to predovšetkým za účelom ochrany
verejnéhozdravia.Súčasnesplnomocnenýzástupcaodporcunavrholpristúpenieobchodnejspoločnosti

Vallebona a.s. Bratislava, IČO: 46 099 263 ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu s tým, že
táto obchodná spoločnosť prevádzkuje verejnú lekáreň v predmetných nebytových priestoroch a z
ekonomických dôvodov sa jej predmet daného sporu týka.

Písomným podaním zo dňa 25.10.2013, podaným na súd dňa 28.10.2013, obchodná spoločnosť
Vallebona a.s., Pluhová 49 Bratislava, IČO: 46 099 236 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

oznámila súdu svoj vstup do daného konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, a to z dôvodu,
že má právny záujem na výsledku súdneho konania.

Štatutárny zástupca navrhovateľa Ing. Robert Pastuszek na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014
uviedol, že má za to, že odporca v rozpore s nájomnou zmluvou prenajal časť priestorov na poskytovanie
služieb verejnej lekárne, pričom sa štatutárny zástupca navrhovateľa domnieva, že odporca tak konal v

rozpore s nájomnou zmluvou, keďže verejná lekáreň nepatrí do oblasti maloobchodu.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 uviedol, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania, pričom sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení a má za to, že zo
strany odporcu došlo k porušeniu nájomnej zmluvy a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 uviedol, že sa v plnom

rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení s tým, že podľa názoru odporcu patrí prevádzkovanie verejnej
lekárne do oblasti maloobchodu, keďže jednoznačne nejde o veľkoobchod, ale o vzťah medzi
podnikateľským subjektom a spotrebiteľom. Súčasne splnomocnený zástupca odporcu poukázal na
ustanovenie nájomnej zmluvy upravujúce účel, podľa ktorého odporca mohol priestory využívať na
maloobchod a poskytovanie služieb, do čoho podľa názoru odporcu patrí aj poskytovanie služieb

verejnej lekárne v súlade s konceptom odporcu, pričom má splnomocnený zástupca odporcu za to, že
prenajímateľ nemôže v tomto smere nájomcu obmedzovať svojou vlastnou definíciou maloobchodu.
Splnomocnený zástupca odporcu navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že odporca
neuplatňuje náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014

uviedla, že navrhuje návrh zamietnuť, pričom podľa ich názoru prevádzkovanie verejnej lekárne spadá
do oblasti maloobchodu, pričom poukázala aj na definíciu uvedenú vo Veľkej ekonomickej encyklopédii,
ktorejautoromjeV..H..P.Š.O.,P..akolektívvydanejvovydavateľstveSPRINTvnovembri2002,vktorej
je maloobchod definovaný ako posledný článok distribučnej reťaze vedúcej od výrobcu k spotrebiteľom,v ktorom si spotrebiteľ môže nakúpiť príslušné tovary či služby. Súčasne poukázala na skutočnosť, že
navrhovateľ bol účastníkom stavebného konania, v ktorom neuplatnil námietky napriek tomu, že tak
urobiť mohol a v tejto súvislosti právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka poukázala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 22Cdo/2053/98, z ktorého vyplýva, že pokiaľ účastník stavebného
konania v stavebnom konaní neuplatní svoje námietky, nemôže ich neskôr úspešne uplatňovať v
súdnom konaní. Súčasne uviedla, že v priestoroch, v ktorých sa v súčasnosti nachádza verejná
lekáreň, sa predtým nachádzala stávková kancelária, ktorá taktiež nepatrí podľa živnostenského zákona
do maloobchodu, avšak navrhovateľ voči jej prevádzkovaniu nič nenamietal. Skutočným dôvodom

uplatňovania predmetných nárokov zo strany navrhovateľa je to, že navrhovateľ má uzavretú v daných
priestoroch nájomnú zmluvu aj s inou lekárňou, ktorej v nájomnej zmluve zabezpečil exkluzivitu, avšak
patričným spôsobom neošetril svoje ďalšie nájomné vzťahy v tomto smere, a to konkrétne aj nájomný
vzťah s odporcom. Súčasne právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporu poukázala
aj na skutočnosť, že navrhovateľom navrhovaný petit návrhu na začatie konania je nevykonateľný,
keďže odporca v súčasnosti predmetné priestory neužíva, ale užíva ich vedľajší účastník na základe

podnájomnej zmluvy.

Právny zástupca navrhovateľa k námietkam predneseným právnou zástupkyňou vedľajšieho účastníka
na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014 uviedol, že jej argumentácia týkajúca sa maloobchodu
neobstojí, nakoľko v danom prípade nejde o vzťah so spotrebiteľom, ale s pacientom, ktorý si lieky
nekupuje, ale sú mu vydávané na základe lekárskeho predpisu a tiež nejde o klasickú kúpu, keďže

časť ceny vydávaných liekov je väčšinou hradená z verejných zdrojov. K námietke, že navrhovateľ
neuplatnil svoje námietky v stavebnom konaní, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ
námietku v stavebnom konaní uplatnil a neskôr ju stiahol späť z dôvodov, ktoré už navrhovateľ v tomto
konaní uvádzal, a to predovšetkým z dôvodu, aby navrhovateľ predišiel vzniku prípadnej škody, pričom
navrhovateľ sa rozhodol domáhať sa svojich práv nie v stavebnom konaní, ale v súdnom konaní.

Tvrdenie právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka o tom, že v predmetných priestoroch sa pred tým
nachádzala stávková kancelária, podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa s predmetom sporu
nesúvisí. Pokiaľ ide o námietku nevykonateľnosti navrhovaného petitu, právny zástupca navrhovateľa
uviedol, že navrhovateľ v danom konaní žaluje toho, s kým je v právnom vzťahu, t.j. odporcu, ktorý
predmetné priestory užíva na základe nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej ich môže, ale nemusí dať do

podnájmu.

Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa§3ods.1,ods.2,ods.3,ods.4zákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov
prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o

nájme (ďalej len "zmluva").

Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným

výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.

Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na
dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne

plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca
je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom
prenajímateľa.

Práva a povinnosti vyplývajúce z § 5 sa vzťahujú aj na toho, komu sa nebytový priestor prenechal do

podnájmu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájom dojednaný
na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Zo znenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
vyplýva, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času,

ak nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou.

Zo znenia 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov vyplýva,
že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka sa realizuje prostredníctvom

vlastníckych žalôb v občianskom súdnom konaní. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126
Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny
nárok vlastníka veci na ochranu. Zároveň je to relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom
zadržiavanej veci, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Vlastnícke žaloby nepodliehajú ani premlčaniu.
V ustanovení 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú zakotvené dve typické žaloby, a to: žaloba

negatórna (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva) a žaloba
vindikačná, resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci (vindikačná)
má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci, tzv.
zapieracia (negatórna) žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je
neoprávnené zadržiavanie veci. V oboch prípadoch ide o žalobu na plnenie. Podstatou negatórnej

žaloby je právo vlastníka domáhať sa, aby sa žalovaný zdržal iných neoprávnených zásahov (iných než
neoprávnenéhozadržiavaniaveci)dovlastníckehoprávažalobcu;domáhasaňou,abyžalovanémubolo
určité rušivé konanie zakázané (aby sa určitého konania zdržal) alebo aby vec uviedol do pôvodného
stavu (napr. odstránil veci, ktoré na nehnuteľnosti predtým neboli). Na základe zapieracej žaloby sa teda
vlastník môže dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaný nie je oprávnený obmedzovať jeho vlastnícke

právo, t. j. aby mu uložil zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone
vlastníckeho práva. Takýto neoprávnený zásah môže spočívať buď v tom, že si niekto jednostranne
osobuje nakladanie s vecou (napr. neodôvodnene si prisvojuje právo vec užívať), alebo v tom, ževlastníkovi veci pri nakladaní s ňou robí nejaké prekážky. Na neoprávnený zásah do vlastníckeho práva,
ktorý spočíva v inom rušení než v neoprávnenom zadržiavaní veci, viaže hmotné právo povinnosť zdržať
sa tohto zásahu a odstrániť jeho následky; rušiteľovi však nemôže vzniknúť iná povinnosť než zdržať sa

a odstrániť následky práve tohto zásahu. Podmienkou úspešnosti negatórnej žaloby je:

a) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (v prípade, ak by bolo vlastnícke právo sporné, vlastníctvo
treba preukázať akýmkoľvek vhodným spôsobom),

b) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje, sú neoprávnené (neoprávnenosť zásahu
spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, vykonávať nesmie; t.j. nemá žiadny právny

dôvod na ich vykonávanie),

c) negatórna žaloba má znieť na zákaz určitého (konkrétneho) správania, ktorým je vlastník rušený vo
svojich právach (žalobný návrh má byť natoľko určitý, aby mohol byť vykonateľný).

Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť úspešná proti tomu, kto do
práva vlastníka zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť vecným právom (vecné bremeno,
záložné právo a zádržné právo), právom obligačným (napríklad nájomné právo) alebo môže vyplývať zo

zákona (napr. právo všeobecného užívania, tzv. legálne vecné bremená) alebo úradného rozhodnutia.

Zo znenia § 33 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
vyplýva, že obchodné živnosti sú najmä kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi
(maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).

Maloobchod možno definovať ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom

výrobkov alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné, nie podnikateľské použitie. Je
posledným článkom v toku tovarov od výrobcu k spotrebiteľovi a je priamo spojený s finálnym
spotrebiteľom.Maloobchodníciposkytujúsvojimdodávateľomizákazníkomslužbysúvisiacespredajom
tovaru. Nakupujú tovar od dodávateľov a teda financujú zásoby tovaru, zvyčajne tovar aj predávajú
a skladujú. Maloobchodné organizácie väčšinou disponujú vyškolenými pracovníkmi, ktorí poskytujú

pomocaodbornúraduzákazníkom.Predajňajezákladnouprevádzkovoujednotkoumaloobchodu.Ideo
takú organizačnú jednotku, ktorá sa zaoberá maloobchodným predajom a ďalšími činnosťami spojenými
s predajom.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola v písomnej forme uzavretá platná zmluva o nájme

nebytových priestorov, ktorá obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o všetkých
podstatných náležitostiach zmluvy, včítane účelu nájmu, ako aj vopred daný súhlas prenajímateľa s
uzavretím podnájomných zmlúv. Podľa názoru súdu prevádzkovanie verejnej lekárne v prenajatých
priestoroch predajne v rámci obchodného konceptu odporcu "Hypermarket" zodpovedá účelu nájmu
dohodnutému v predmetnej nájomnej zmluve, keďže poskytovanie služieb verejnej lekárne jednoznačne

napĺňa náležitosti definície pojmu "maloobchod", nakoľko ide o posledný článok v reťazci od výrobcu
k spotrebiteľovi, prevádzkovateľ verejnej lekárne nakupuje tovar od výrobcov a financuje ho, služby sú
poskytované prostredníctvom vyškolených - odborne spôsobilých pracovníkov a tovar spolu so službami
súdodávanéaposkytovanékonečnýmspotrebiteľom-pacientom.Skutočnosť,žeideošpecifickúoblasť
obchodnej činnosti upravenú osobitným zákonom, ktorá je pod zvýšeným dohľadom štátu z dôvodu

zvýšeného záujmu štátu na ochrane práv spotrebiteľa - pacienta v súvislosti s ochranou verejného
zdravia, ako aj skutočnosť týkajúca sa spôsobu platby (čiastočnej alebo plnej platby z verejných zdrojov,
a aj to len za niektoré druhy predávaných výrobkov a poskytovaných služieb), nemá podľa názoru
súdu žiaden relevantný vplyv na charakteristiku prevádzkovanej obchodnej činnosti ako maloobchodu. V
neposlednomradejetiežpodstatnáskutočnosť,ženavrhovateľsavdanomprípadedomáhavlastníckou

negatórnou žalobou zákazu určitého správania vo forme určenia povinnosti odporcu zdržať sa užívania
stavby Prevádzky verejnej lekárne TESCO, avšak z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že
odporca predmetnú Prevádzku verejnej lekárne TESCO v súčasnosti na základe nájomnej zmluvy
uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa neužíva, ale na základe platnej podnájomnej zmluvyuzavretej s odporcom ju užíva tretí subjekt, voči ktorému však navrhovateľ svoje vlastnícke práva v
danom konaní neuplatňuje.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení

súd vyhodnotil žalobu navrhovateľa ako skutkovo i právne neodôvodnenú a z toho dôvodu ju v celom
rozsahu zamietol.

Plný úspech vo veci mala strana odporcu, pričom však odporcovi v priebehu konania žiadne trovy
nevznikli a z toho dôvodu súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Súčasne súd v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania v sume 246,77 eura predstavujúce trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po

60,07 eura, t.j. 1/13 výpočtového základu pre rok 2013 (prevzatie a príprava veci, písomné podanie zo
dňa 25.10.2013), jeden úkon právnej pomoci po 61,84 eura, t.j. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014
(zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 25.3.2014), dvakrát režijný paušál po 7,81 eura, jedenkrát
režijný paušál po 8,04 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy 205,64 eura v celkovej
výške 41,13 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§
42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.