Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200881
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
E., zast.: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876,
proti žalovanému: Y. X., Q. V. a J., so sídlom V. 8, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. UPS/R zo dňa 14.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. R./R zo dňa 14.06.2013 r u š í podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 501,57 eura do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2013 žiadala zrušenie rozhodnutia
žalovaného č. R./R zo dňa 14.06.2013 a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch
žaloby poukázala na rozhodnutie Y. X., Q. V. a J. K. zo dňa 17.01.2013, ktorým tento správny orgán
odňal žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý poberala na základe rozhodnutia č. T./XXXX/XXXXX/
X z dňa 23.08.2010, nakoľko podľa vyjadrenia posudkového lekára žalobkyňa nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Y. X., Q. V. a J. v K. vychádzal vo svojom rozhodnutí z posudku č. T./XXXX/XXXXX zo dňa 04.01.2013.

Žalobkyňa s uvedením rozhodnutím nesúhlasila, preto proti nemu podala v zákonnej lehote odvolanie.
O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. R./R zo dňa 14.06.2013, ktorým
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil, a to tak, že dátum účinnosti odňatia príspevku
určil na 01.05.2010 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 zmenil na § 45 ods. 1, vo zvyšku sa stotožnil s
výrokom prvostupňového správneho orgánu.

V ďalších dôvodoch žaloby žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný nespochybnil, že žalobkyňa je na
účely zákona č. 447/2008 Z.z. považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa

vypracovaných posudkov je miera jej funkčnej poruchy určená na 50 %. Podľa záverov žalovaného
však žalobkyňa nespĺňa druhú podmienku, t.j. nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6. Žalovaný opiera svoje tvrdenie o vypracovaný lekársky posudok,
pričom dodáva, že posudkový lekár žalovaného určil zdravotný stav žalobkyne z nálezov ošetrujúcich
lekárov, medzi ktorými je taktiež psychiatrické vyšetrenie MUDr. Q. zo dňa 12.12.2012. Pre posúdenie
odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom je rozhodujúci lekársky
nález MUDr. Q., keďže diagnózy vyplývajúce z ostatných lekárskych nálezov vzájomne súvisia sosociálnou fóbiou žalobkyne, resp. sú jej príčinou. MUDr. Q. vo svojom náleze jednoznačne konštatuje, že
prácu obchodného zástupcu, ktorá má spočívať v tom, že menovaná bude rozvážať kávu do prevádzok,
môže vykonávať a môže aj sama viesť osobné motorové vozidlo, nakoľko stavy úzkosti (sociálna fóbia)

saunejprejavujúvprostriedkochhromadnejdopravyavdaveľudí.Žalobkyňaprávepretomusívyužívať
osobné motorové vozidlo na návštevu lekárov a aj pracovne.

Podľa žalobkyne mal posudkový lekár pri pochybnostiach o správnosti diagnostického záveru žalobkyňu
pozvať na posúdenie jej zdravotného stavu. Žalobkyni nie je známe na základe akých dôkazov dospel
žalovaný k svojmu rozhodnutiu, keďže samotnú žalobkyňu nevypočul a závery nálezu MUDr. Q.

(špecialistu pre oblasť psychiatrie) žiadnym hodnoverným spôsobom nespochybnil. Posudkový lekár tak
pri vypracovaní posudku nedostatočne vychádzal z predložených odborných lekárskych nálezov (resp.
riadne ich nezohľadnil) a v texte posudku uviedol tvrdenia, ktoré sú v priamom rozpore s predloženými
odbornými lekárskymi nálezmi, čo následne prevzal a uvádzal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný však vo svojom napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody, prečo takýto postup posudkového
lekára posudzoval ako súladný so zákonom.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje
rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Z výroku
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný rozhodol o spätnom odňatí príspevku podľa § 38 ods.
1 písm. b) bod 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Žalovaný vo výroku napadnutého
rozhodnutia opomenul uviesť § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý výslovne upravuje možnosť

spätného odňatia kompenzačného príspevku. Navyše podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. za
príslušný orgán podľa ods. 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

V závere žaloby žalobkyňa zdôraznila, že postup aj rozhodnutie žalovaného vedie k ďalšiemu
prehlbovaniu sociálnej izolácie žalobkyne, ktorá sa napriek svojmu dlhodobo nepriaznivému
zdravotnému stavu snaží opätovne začleniť do spoločnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.08.2013 vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalobkyne.
Uviedol, že lekárska posudková činnosť pre potreby zákona č. 447/2008 Z.z. patrí výlučne do právomoci
posudkového lekára (§ 63 ods. 1). Odborný lekár v náleze z odborného vyšetrenia popíše zdravotný
stav pacienta a jeho funkčný nález, nepatrí však do jeho právomoci určovať mieru funkčnej poruchy
a odporúčať niektorú z foriem kompenzácie dôsledkov ŤZP. Zo spisu je zrejmé, že posudkové orgány

správneho orgánu prvého stupňa ako aj odvolacieho správneho orgánu boli zložené z posudkových
lekárov, ktorí spĺňali odborné predpoklady na výkon uvedenej činnosti. Psychiatrické vyšetrenie z
12.12.2012 nezodpovedá požiadavkám lekárskeho posudku kladeným zákonom č. 447/2008 Z.z..
Nie je v ňom uvedené, na základe ktorého právneho predpisu určila MUDr. Q., že žalobkyňa nie je
schopná cestovať prostriedkami verenej hromadnej dopravy. V uvádzanom odbornom náleze absentuje

liečba, nie sú uvedené vyšetrenia. V odbornom náleze od MUDr. Q. zo dňa 15.11.2012 a 12.12.2012
nie je uvedený zdravotný stav posudzovanej osoby v porovnaní so zdravou osobou vo vzťahu
k vykonávaniu zárobkovej činnosti alebo konkrétnemu zamestnaniu. Vykonáva tiež posudzovanie
zdravotného stavu z hľadiska znevýhodnenia osoby so zdravotným postihnutím oproti zdravej osobe a z
toho vyplývajúceho poskytnutia potrebnej pomoci, posudzovanie zdravotného stavu a určenie percenta

miery funkčnej poruchy občana. Zákon č. 447/2008 Z.z. definuje predmet a proces lekárskej posudkovej
činnosti, ktorú vykonávajú posudkoví lekári príslušného úradu a ústredia pre účely tohto zákona.
Zákon ustanovuje náležitosti lekárskeho posudku, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti.
Spochybňovanie postupu a odbornej spôsobilosti posudkových lekárov žalovaný považuje za neetické
a účelové. V predmetnej veci oba posudky nekonštatovali splnenie podmienok pre priznanie príspevku

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. Preto
žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) prejednal vec
na nariadenom pojednávaní. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj predchádzajúceho konania
konštatoval, že žaloba je dôvodná. Z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť rozhodnutie

podľa ô 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe komplexného posudku č. A/XXXX/
XXXXX zo dňa 10.08.2010 bola žalobkyni priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom s tým, že menovaná je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) odkázaná

na sprievodcu. Miera funkčnej poruchy bola u žalobkyni určená v rozsahu 50 % podľa prílohy č. 3 časti
VIII. A. 8. C) k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 04.01.2013
pod č. A/XXXX/XXXXX bol vypracovaný komplexný lekársky posudok, podľa ktorého, miera funkčnej
poruchy žalobkyne zostala rovnaká. Žalobkyňa však nie je odkázaná na individuálnu prepravu, pretože

je schopná premiestniť sa, nastupovať, vystupovať a zvládnuť inú situáciu vo vozidle hromadnej dopravy
osôb a v prostriedku železničnej dopravy.

Dňa 17.01.2013 Y. X., Q. V. a J. svojím rozhodnutím č. K odňal žalobkyni peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla z dôvodu, že posudkový lekár na základe odborných nálezov skonštatoval, že žalobkyňa nie je
odkázaná na individuálnu prepravu.

Na základe odvolania žalobkyne bol dňa 11.06.2013 vypracovaný komplexný lekársky posudok, podľa
ktorého, miera funkčnej poruchy žalobkyne zostala zachovaná.

Posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa 14.12.2012 uviedol, že podľa lekárskeho nálezu zo
psychiatrického vyšetrenia pre sociálne účely zo dňa 12.12.2012, ktorý bol vyhotovený na základe
písomnej žiadosti posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu za účelom objektívneho

posúdenia zdravotného stavu menovanej a úplnosti lekárskeho posudku a v ktorom sú uvedené
u menovanej kolapsoidné stavy, menovaná môže aj sama viesť osobné motorové vozidlo a môže
vykonávať pracovnú činnosť obchodného zástupcu. V lekárskom posudku sa stotožnil s vyjadrením
posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu, ktorý v lekárskom posudku vyhotovenom
dňa 14.12.2012 uviedol, že podľa vyjadrenia žiadateľky osobné motorové vozidlo bude využívať na

návštevy spoločenských akcií, nákupov, kúpeľov a pri výkone zamestnania ako obchodný zástupca a
v ktorom konštatuje, že v odbornom náleze z psychiatrického vyšetrenia opakovane vyhotovenom za
účelom zhodnotenia jej psychického stavu sú uvedené kolapsoidné stavy. Poukazuje na skutočnosť, že
kolapsoidné stavy nedovoľujú viesť motorové vozidlo, z toho dôvodu psychiatrický nález považuje za
účelový. Psychiater uvádza u posudzovanej pretrvávanie strachu s nemožnosťou kontaktu s viacerými

ľuďmi, čo je v rozpore s tendenciou menovanej zamestnať sa ako obchodný zástupca, predajca kávy,
ktorý nevyhnutne musí byť v kontakte si inými ľuďmi. Podľa posudkového lekára ústredia racionálnym
posúdením zdravotné stavu žalobkyňa nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlomažanipriposudzovanívroku2010.Menovanánemázníženúpohybovúschopnosťsamostatne
sa premiestňovať, chodí bez opory na krátke vzdialenosti. Podľa medicínskych kritérií nie je odkázaná

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Následne žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 14.06.2013 rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 17.01.2013 zmenil tak, že výrok rozhodnutia znie: „Y. X., Q. V. a J. K. ako správny
orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 psím. a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol takto: podľa §
38 ods. 1 písm. b) bod 2, v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov odníma peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktorý poberá na základe rozhodnutia úradu č.
A/XXXX/XXXXX/X zo dňa 23.08.2010 pani L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, E. mesačne vo
výške 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ust. v § 2 písm. a) zákona č.
601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov

s účinnosťou od 01.05.2010 a jeho výplatu od 01.02.2013 zastavuje“.Povinnosťou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného.

Podľa ust. § 45 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú podľa § 47 ods.
1 zákona výrok, odôvodnenie a poučenia o odvolaní.

Podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, príp. zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa
určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí preto v presnej, stručnej a
úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok
rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku
treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník

konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne
porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.

Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba zásadne rešpektovať
aj pri vydávaní druhostupňových správnych orgánov.

V prejednávanej veci odvolací orgán, teda žalovaný, v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol, že

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa mení.

Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán
rozhodne inak ako správny orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa potom stáva
nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci a to spôsobom,
ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán (ZSP 86/2003). Pri zmene rozhodnutia môže

odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, príp. ich časti, vždy však musí
rozhodnúť o podanom odvolaní.

V predmetnej veci žalovaný postupoval v rozpore s vyššie uvedenými zásadami. Výrok rozhodnutia
žalovaného „mení“ rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu len v tom, že namiesto ust. § 45 ods.
3 zákona č. 447/2008 Z.z. zmenil ods. 3 na ods. 1 a v záverečnej vete odňal príspevok s účinnosťou

od 01.05.2010 a nie od 01.02.2013.

Takto žalovaným vykonaná zmena, keď svojím rozhodnutím len „opravil“ text rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, je v úplnom rozpore so zákonom. V zmysle ustálenej súdnej praxe v
oblasti správneho súdnictva, je potup žalovaného, ktorý v odvolacom konaní zmenil text výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia, vnímaný ako nezákonný, spôsobujúci nezákonnosť celého rozhodnutia

žalovaného.

Žalovaný je vo vzťahu k správnemu orgánu prvého stupňa odvolacím orgánom. Preto v odvolacom
konaní môže konať len „sám za seba“, teda vo vlastnom mene. Preto pri zmene rozhodnutia musí ako
odvolací orgán nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa svojím rozhodnutím.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím „opravil“ výrok prvostupňového správneho orgánu považujúc

ho za nesprávny. Podľa žiadneho zákonného ustanovenia však žalovaný takúto právomoc nemá.Súd ďalej poukazuje na pochybenie žalovaného aj v tom smere, že tento zmenu výroku prvostupňového
rozhodnutia na 8-ych stranách svojho rozhodnutia nedostatočne odôvodnil, keď len v jeden vete
spomenul, že príspevok bol poskytnutý neprávom od 01.05.2010.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd musel rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.06.2013 z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušiť bez zaoberania
sa vecnou správnosťou tohto rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní je opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné atribúty po
formálnej a materiálnej stránke.

O náhrade trov súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 a § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku.
Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 394,32
eura bez DPH za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s
klientom dňa 03.07.2013, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 10.07.2013 a účasť na pojednávaní
konanom dňa 04.02.2014.

Za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 03.07.2013 patrí právnemu
zástupcovi žalobcu odmena v sume 130,16 eura v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky), za písomné
podanie na súd - žaloba zo dňa 10.07.2013 odmena v sume 130,16 eura v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky
a za účasť na pojednávaní konanom dňa 04.02.2014 odmena v sume 134,00 eur v zmysle § 11 ods.

4 vyhlášky, nakoľko základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina
výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.

Vyššie uvedenú odmenu súd zvýšil o paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 2 x 7,81
eura a 1 x 8,04 eura, pretože režijný paušál v roku 2013 predstavoval sumu 7,81 eura a v roku 2014

predstavujesumu8,04eura.KeďžeprávnyzástupcajeplatcomDPH,patrímuza3úkonyprávnejslužby
podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky 20 % DPH z priznanej odmeny vo výške 78,86 eura (t.j. 20 % zo
sumy 394,32 eura).

Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške 501,57 eura.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu.

Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.