Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205422
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113205422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: N. Š., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ľ., zastúpeného: Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom
bytov", Škultétyho 3, Košice - Staré mesto, IČO: 42 249 708, právne zastúpeného: JUDr. Darina
Solarová, advokátka so sídlom Košice, Škultétyho 3, proti odporcovi: Rapid lite životná poisťovňa, a.s.
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom
Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu J., O. XX, sp. zn. X P. XXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu J., O. XX, sp. zn. X P. XXXX/
XXXX z XX.XX.XXXX v plnom rozsahu až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. XXC XX/XXXX,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.02.2013 žiadal navrhovateľ zrušiť rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu v J. sp. zn. X P. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetný návrh odôvodnil

neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská
doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto

boli samostatne podpísané navrhovateľom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany
osoby, ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv. Taktiež poukázal na skutočnosť, že návrh
na začatie konania nebol podaný v zákonom stanovenej lehote, nakoľko bol podpísaný navrhovateľom
až v priebehu konania, čím došlo k márnemu uplynutiu 30-dňovej lehoty na podanie takéhoto návrhu v
zmysle zákona o rozhodcovskom konaní.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením spisu Arbitrážneho súdu

J., sp. zn. XC XXXX/XXXX, návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok,
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:Dňa 22.12.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné na
dobu10rokov.Poistnézačalo23.12.2008amalobyťukončené23.12.2018.Podanímzodňa08.12.2010
oznámil odporca navrhovateľovi zánik poistenia z dôvodu doručenia žiadosti navrhovateľa na zrušenie

poistnej zmluvy zo dňa 23.06.2010. Zároveň mu oznámil, že bolo uhradené poistné do zániku poistenia.
Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi na Arbitrážnom súde v
J. právo na zaplatenie sumy 217,94 Eur s poukazom na časť 12 ods. 7a všeobecných poistných
podmienok.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. Čl. XV. upravuje
rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky
spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení
rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP
pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa
uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi

zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň - 4.5.2008 ako
VPP a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada

pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v J. vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 217,94 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol oslovený sprostredkovateľom poistenia na

uzavretie poistnej zmluvy, pričom bolo mu vysvetlené, že bude poistený pre prípad poistnej udalosti
ako aj splátky poistného. Nebol mu objasnený spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi zmluvnými
stranami, nebol upozornený na rozhodcovskú doložku, ani na to, že prípadné spory by mali byť
prerokované pred iným orgánom než súdom. Všeobecné poistné podmienky ako aj poistnú zmluvu
podpísal až po tom, čo prečítal len základné ustanovenia poistnej zmluvy, skontroloval údaje, podrobne

všeobecné poistné podmienky nečítal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetuplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v

lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle
Občianskehozákonníka.Jezrejmé,ženavrhovateľuzatváralpredmetnúzmluvuakofyzickáosobamimo
rámca svojej podnikateľskej činnosti a odporca tak konal v rámci predmetu svojho podnikania.

Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na
základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto
súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne dojednané. Z obsahu výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebol o týchto náležitostiach
zmluvy poučený, neboli mu tieto vysvetlené a bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe

riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísal poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré mu boli
predložené.Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto
návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť

slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu.
Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz,
ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd má za to, že
rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, teda spotrebiteľa.

Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie
uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi
na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak,
jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom oboznámený o
rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti
s takýmito zmluvami dôvod sa sám dopytovať na tieto okolnosti odporcu. Práve ten bol povinný mu tieto
skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č.
244/2002 Z. z.

Pokiaľ sa týka námietky vznesenej zo strany odporcu ohľadom skutočnosti, že návrh na začatie konania
bol podpísaný právnym zástupcom zástupcu navrhovateľa a až následne v priebehu konania samotným
navrhovateľom súd má za to, že tieto námietky nie sú dôvodné. Ako vyplýva z § 42 ods. 3 O.s.p. pre
podanie návrhu na začatie konania je vyžadované, aby takéto podanie bolo podpísané navrhovateľom.
Navrhovateľ splnomocnil na podanie návrhu na začatie konania Občianske združenie „Právne služby

spotrebiteľom a vlastníkom bytov“, pričom plnomocenstvo podpísal dňa 05.02.2013, z ktorého je
zrejmé, že sa jedná o zastupovanie vo veci sporných nárokov vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
Arbitrážneho súdu v J. sp. zn. XC XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX. Následne 06.02.2013 Občianske
združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ splnomocnilo JUDr. Darinu Solárovú
na zastupovanie Občianskeho združenia v konaní pred súdmi a táto dňa 06.02.2013 splnomocnila

koncipientku JUDr. Janu Pajtašovú na rozhodovanie vo veciach v konaní pred súdmi v plnom rozsahu.
Táto osoba následne podpísala aj návrh na začatie konania, pričom navrhovateľ v priebehu konania
podpísal návrh vlastnoručne, pričom uviedol, že trvá na tomto návrhu. Podľa názoru súdu týmto
podpisom došlo k odstráneniu vady podania v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., preto nebol dôvodný postup
podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. súd má za

to, že táto lehota bola zachovaná, nakoľko konanie bolo riadne začaté okamihom doručenia návrhu na
začatie konania a po odstránení vady tohto podania platí, že podanie bolo podané v dátume, ktorý je
uvedený na podacej pečiatke súdu. Ako vyplýva z § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté, keď došiel súdu
návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Súd má za to, že účinky podania návrhu na začatie konania ostávajú zachované ku dňu, keď bolo takéto

podanie súdom prijaté, aj v prípade pokiaľ takéto podanie má určité nedostatky, ktoré boli odstránené
v lehote súdom na to ustanovenej. Z tohto dôvodu má súd za to, že aj predmetná námietka odporcu
nie je vo veci dôvodná.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 151 ods. 3 O.s.p., keď súd s poukazom na zložitosť veci rozhodol,

že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na zistené závery, tak ako boli popísané vyššie, súd preto rozhodol aj o návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní ododňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.