Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/51/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200396
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekáreň, a.s., so sídlom
Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zast.: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom
Nám. Sv. Egídia č. 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 37 789 414, proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Levické
mliekárne, a.s., Júrska cesta 2, 934 01 Levice, IČO: 31 412 271, zast. L.. I. U., U. a spol., patentová,
známková a znalecká kancelária, so sídlom Pluhová 78, 831 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného sp.zn. POZ 2639-94/OZ 181149 II/2-2013 zo dňa 14. januára 2013 a sp.zn. POZ

1567-2004/OZ 212209 II/1-2013 zo dňa 14. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III/ Pribratý účastník nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

ÚradpriemyselnéhovlastníctvaSR,akoprvostupňovýsprávnyorgán,rozhodnutímsp.zn.POZ2639-94/
OZ 181149-I/7-2012 zo dňa 30.01.2012 vo veci návrhu navrhovateľa Tatranská mliekáreň, a.s. na
zrušenie a vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX „D.“ majiteľa Levické mliekárne, a.s. za neplatnú,
podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 506/2009 Z.z. (zákon o ochranných známkach) v spojení
s § 34 ods. 4 predmetného zákona, čiastočne zrušil napadnutú ochrannú známku s účinnosťou

od 06.04.2007 pre tovary „konzumné mlieko, sušené mlieko a kŕmne mliečne zmesi, konzumné
kyslomliečne nápoje, smotanové krémy„ v triede 29 a pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v
triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranná známka zostala v platnosti pre tovary
„maslo, tvarohy, syry“ v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Návrh na vyhlásenie
napadnutej ochrannej známky za neplatnú podaný v zmysle § 35 ods. 1 zákona o ochranných
známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. (predchádzajúceho zákona o
ochranných známkach) zamietol podľa § 37 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z.. Z odôvodnenia rozhodnutia

prvostupňového orgánu vyplýva, že dôvodom čiastočného zrušenia napadnutej ochrannej známky
bola skutočnosť, že jej majiteľ neuniesol dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nepreukázal, že
napadnutá ochranná známka bola predmetom skutočného používania vo vzťahu k vyššie uvedeným
tovarom, pre ktoré bola čiastočne zrušená podľa § 34 ods. 1 písm. a/ zákona o ochranných známkach,
pričom majiteľ nepoukázal ani na žiadne oprávnené dôvody jej nepoužívania. Návrh na vyhlásenie
napadnutej ochrannej známky za neplatnú bol zamietnutý preto, že navrhovateľ nepreukázal, že by
označenie „D.“ v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky bolo označením druhovýmpre tovary „syry“ a nepreukázal druhovosť tohto označenia ani v súvislosti s tovarmi „maslo a tvarohy“.
Podľa úradu nemožno tvrdiť, že by v prípade označenia „D.“ išlo o označenie, ktoré tvoria výlučne
značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie akosti, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného

miesta pôvodu alebo iných vlastností daných tovarov, prípadne času výroby týchto tovarov.

Navrhovateľ (v súčasnom postavení žalobca) v zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto
rozhodnutiurozklad,vktoromnamietolnajmärozhodnutieozamietnutínávrhunavyhlásenienapadnutej
ochrannej známky za neplatnú, tvrdiac, že navrhovateľ na základe dôkazov predložených spolu s
návrhom dostatočne preukázal, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky „D.“ bolo

predmetné označenie považované za druhové označenie plesňového syra, a to tak medzi odbornou
verejnosťou, ako aj medzi bežnými spotrebiteľmi.

Úrad priemyselného vlastníctva SR, ako druhostupňový správny orgán, rozhodnutím predsedu úradu
sp.zn. POZ 2639-94/OZ 181149 II/2-2013 zo dňa 14.01.2013 zamietol rozklad, ktorý smeroval proti časti
prvostupňového rozhodnutia v rozsahu ustanovenia § 35 ods. 1 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 55/1997 Z.z. a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so záverom

prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého podmienka na vyhlásenie napadnutej ochrannej
známky za neplatnú pre tovary -

syry, maslo, tvarohy na základe podaného návrhu v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o
ochranných známkach (podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 16 ods. 8 zákona č. 55/1997 Z.z. o
ochranných známkach) v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. nie sú v predmetom

prípade splnené, v dôsledku čoho tomuto návrhu nie je možné vyhovieť. K takémuto záveru dospel po
zhodnotení všetkých predložených dôkazových materiálov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,
z ktorého vyplýva, že nemožno mať za preukázané, že syr s plesňou vo vnútri cesta s označením
„D.“ na trh v relevantnom časovom období (pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky)
dodávali viaceré subjekty, pričom absencia dôkazových materiálov nemôže svedčiť v neprospech

majiteľa napadnutej ochrannej známky. Zdôraznil, že pre konštatovanie druhovosti označenia (ktoré
nie je opisné a je tvorené slovom fantazijným vo vzťahu k príslušným tovarom) nie je postačujúce
len samotné tvrdenie, resp. domnienka, ale táto skutočnosť musí jednoznačne vyplynúť z dôkazov
predložených účastníkmi konania, čo v danom prípade nie je splnené.

Úrad priemyselného vlastníctva SR, ako prvostupňový správny orgán, ďalším rozhodnutím sp.zn. POZ

1567-2004/OZ 212209-I/8-2012 zo dňa 30.01.2012 vo veci návrhu navrhovateľa Tatranská mliekáreň,
a.s. na vyhlásenie ochrannej známky č. XXXXXX „D.“ majiteľa Levické mliekárne, a.s. za neplatnú,
podaného v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ a f/
zákona č. 55/1997 Z.z., v zmysle § 37 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. predmetný návrh zamietol.
Napadnutá ochranná známka č. XXXXXX zostala v platnosti pre všetky zapísané tovary. Z odôvodnenia

rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že by označenie „D.“ v čase
pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky bolo označením druhovým pre tovary „syry“.
Nemožno tiež tvrdiť, že v prípade označenia D. išlo o označenie, ktoré tvoria výlučne značky alebo
údaje slúžiace v obchode na určenie akosti, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu
alebo iných vlastností daných tovarov, prípadne času ich výroby. Keďže v predmetom prípade nebolo

preukázané, že v čase pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky označenie „D.“ bolo
používané viacerými subjektmi pre syr s plesňou vo vnútri cesta, čím by ho bolo možné pokladať za
druhové, podľa prvostupňového orgánu nemožno dospieť ani k záveru, že by použitím tohto označenia
v súvislosti s ostatnými tovarmi, pre ktoré je napadnutá ochranná známka zapísaná dochádzalo ku
klamaniu spotrebiteľa o povahe a akosti týchto tovarov (§ 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z.z.).

Navrhovateľ (v súčasnom postavení žalobca) v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu
prvostupňového orgánu rozklad, tvrdiac, že na základe dôkazov predložených spolu s návrhom bolo
dostatočne preukázané, že v čase podania prihlášky napadnutej ochrannej známky „D.“ bolo predmetné
označenie považované za druhové označenie plesňového syra, a to tak medzi odbornou verejnosťou,
ako aj medzi bežnými spotrebiteľmi.Úrad priemyselného vlastníctva SR, ako druhostupňový správny orgán - rozhodnutím predsedu úradu
sp.zn. PZ 1567-2004/OZ 212209 II/1-2013 zo dňa 14.01.2013 zamietol

rozklad, ktorý smeroval proti časti prvostupňového rozhodnutia, konkrétne v rozsahu ustanovenia §

35 ods. 1 zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997
Z.z. a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to z rovnakých dôvodov, ako u predchádzajúcej
ochrannej známky č. XXXXXX, t.j. v podstate konštatoval, že po zhodnotení všetkých predložených
dôkazových materiálov nemožno mať za preukázané, že syr s plesňou vo vnútri cesta s označením
„D.“ na trh v relevantnom časovom období, t.j. pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky,

dodávali viaceré subjekty, pričom absencia dôkazových materiálov nemôže svedčiť v neprospech
majiteľa napadnutej ochrannej známky. Tvrdenie o druhovosti označenia jednoznačne nevyplynulo z
dôkazov predložených účastníkmi konania. Preto sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho
orgánu, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na vyhlásenie
ochrannej známky za neplatnú v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. (podľa predchádzajúcej
právnej úpravy § 16 ods. 8 zákona č. 55/1997 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č.

55/1997 Z.z.).

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby na súde, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutí
žalovaného oboch stupňov v konaniach ohľadom oboch ochranných známok. Žalobné námietky v
obidvochžalobáchsúrovnaké,akoajdôvodyvnichuvedené.Tvrdil,žežalovanýprisvojomrozhodovaní
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V obidvoch žalobách tvrdil, že pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej
známky slovenský spotrebiteľ nedokázal označenie tvoriace napadnutú ochrannú známku spojiť výlučne
s jej majiteľom, nakoľko sa už v tom čase jednalo o tradičný druh slovenského plesňového syra, ktorého
názov bol podľa žalobcu odvodený z názvu jeho prvotnej výroby v Dobrej Nive, a ktorý bol podľa
predložených dôkazov vyrábaný vo viacerých mliekárňach na území Slovenska i Českej republiky.

Napadnutá ochranná známka bola síce jej majiteľom použitá na území Slovenskej republiky, avšak jej
majiteľ nedosiahol ani jej používaním stav, kedy by daná ochranná známka bola vo vedomí slovenského
spotrebiteľa spojená výlučne s jej majiteľom, teda Levickými mliekárňami. Na trhu Slovenskej republiky
sú masívne distribuované prostredníctvom najsilnejších slovenských maloobchodných sietí plesňové
syry s označením D., ktoré majú na relevantnom trhu SR silnejšie postavenie ako D. majiteľa napadnutej

ochrannej známky, a to tak z hľadiska distribúcie a pokrytia celého územia SR, ako i objemu nákupov.
Vo vedomí spotrebiteľa tak „D.“ predstavuje aj naďalej len druh plesňového syra, ktorý si nespája
výlučne len s výrobcom Levické mliekárne. Spotrebiteľ sa v omnoho väčšej miere stretáva s označením
„D.“, ktoré je na trhu distribuované a dostupné v spojení s inými výrobcami a distribútormi, ktorí sú
jednoznačne odlišní od majiteľa napadnutej ochrannej známky. Zastával názor, že označenie „D.“

činnosťou majiteľa napadnutej ochrannej známky ani dnes ako označenie nemá rozlišovaciu schopnosť,
čo bolo preukázané doloženými dôkazmi v správnom konaní. Rozlišovacia schopnosť ochrannej
známky, čiže jej schopnosť odlíšiť výrobky jedného výrobcu od ostatných výrobcov, je pri tom základnou
podmienkou existencie ochrannej

známky. Žalobné námietky žalobcu smerujú konkrétne do týchto oblastí: 1. pôvod, resp. povaha

označenia syru D., 2. druhovosť označenia syru D., 3. hodnotenie dôkazov žalovaným, 4. používanie
ochrannej známky v období po podaní prihlášky.

1. Tvrdil, že názov syru D. nie je fantazijný, ako to uvádza žalovaný, ale je daný názvom miesta, kde sa
začalo s jeho pôvodnou výrobou. Poukázal na listinný dôkaz - výtlačok podstránky www.D..sk , kde je v odseku „Plesňové syry“ uvádzaný syr D. ako bežný druh plesňového syra bez

špecifikácie výrobcu. Na ďalšej podstránke je v zozname slovenských tradičných druhov syra uvádzaný
syr D., ktorý vyrábal už od roku 1946 M. Z. z W. D., závod R.. Tento pôvodný výrobca dal syru aj názov D.,
podľa miesta pôvodnej výroby v Dobrej Nive. Z listinného dôkazu: „História mliekárenského priemyslu
na Slovensku“, ktorej autorom je L.. G. C. - nezávislý odborník na históriu mliekárenskej výroby, vyplýva,
že už po skončení 1. svetovej vojny vznikli na celom okolí mesta Zvolen mliekárne s výrobou syrov, ktoré

sa zaoberali aj výrobou syra D. (vo Veľkej Lúke, v Očovej, v Dobrej Nive).2. K druhovosti označenia syra „D.“ žalobca uviedol, že na základe predložených dôkazov dostatočne
preukázal, že v čase podania prihlášky ochrannej známky „D.“ bolo označenie považované za druhové
označenie plesňového syra, a to tak medzi odbornou verejnosťou (dôkazom je kniha Syrárstvo na

Slovensku - história a technológie, vysokoškolské skriptá Tovaroznalectvo potravinárskeho tovaru,
skriptá Základy tovaroznalectva II. a československá norma XXXXXX, týkajúca sa technologického
postupu výroby syra „D.“ z roku 1975), tak i medzi bežnými spotrebiteľmi (dôkazom čoho sú publikácie
s receptami z rokov 1986 a 1980). Všetky tieto materiály boli vydané pred podaním prihlášky. Uvádzal,
že pokiaľ by bol závod Hlohovec naozaj výlučným výrobcom syru D., neexistovala by potreba upravovať

technologický postup jeho výroby na celoštátnej úrovni v mliekárenskom priemysle, ale postačovala by
na to vnútropodniková smernica.

3. K hodnoteniu dôkazov žalovaným namietal, že žalovaný nepostupoval správne, keď na jednu úroveň
ako rovnocenné zdroje informácií kladie dôkazy rôznej hodnovernosti a stupňa odbornosti. Vytýkal
žalovanému, že pri posudzovaní otázky pôvodu označenia uprednostnil pred odbornou publikáciou
„Syrárstvo na Slovensku - história a technológie“ napr. výtlačok internetovej stránky J..cz, ktorý podľa

žalobcu nemožno považovať z hľadiska odbornosti a hodnovernosti za rovnocenný dôkaz minimálne
z dôvodu, že nie je známy autor príspevku. Tiež namietal, že žalovaný sa opieral o dôkazy, ktoré
neexistujú, ako je napr. internetová stránka www.Z..sk . Za pochybenie žalovaného
žalobca považoval to, že žalovaný vylúčil niektoré dôkazy vzťahujúce sa k územiu Českej republiky,
t.j. vo vzťahu k českému spotrebiteľovi, pričom zdôraznil úzky vzťah medzi povedomím českého a

slovenského spotrebiteľa vo vzťahu k syru D., ktorý podľa žalobcu nemožno ignorovať, nakoľko títo
spotrebitelia v období od roku 1918 do 31.12.1992 žili v spoločnom štáte, na ktorého území existoval
spoločný trh, na ktorom pôsobilo viacero výrobcov predmetného syra. Vytýkal žalovanému, že pri
hodnotení dôkazov pristupoval selektívne.

4. K používaniu ochrannej známky v období po podaní prihlášky konštatoval, že vzhľadom na výsledky

Prieskumu trhu plesňových syrov z roku 2009 vyplýva, že privátne značky, ktoré mali rozhodujúci podiel
na trhu zaznamenali a naďalej zaznamenávajú rastúce postavenie na trhu. Jedná sa o privátne značky
reťazcov Lidl, Tesco a Coop Jednota, ktoré predstavujú podstatne vyšší podiel na trhu, ako produkt „D.“
od spoločnosti Levické mliekárne. V danom období dodával túto privátnu značku tiež český výrobca
MADETA, pričom produkt bol aj v slovenských médiách označovaný ako „česká niva“, „A. D.“.

Žalovaný v stanoviskách k žalobám trval na zákonnosti napadnutých rozhodnutí a žaloby žiadal
zamietnuť. S dôvodmi, na základe ktorých boli podané žaloby, ako ani s ostatnými tvrdeniami žalobcu
uvedenými v žalobách sa žalovaný nestotožnil a považuje ich za nesprávne a účelové. Argumentácia
v stanoviskách k obidvom žalobám je v zásade rovnaká, t.j. vo vzťahu k obom napadnutým ochranným
známkam. Zdôraznil, že pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti, resp. žalobcom ako navrhovateľom

v správnom konaní pred žalovaným tvrdenej neexistencie rozlišovacej spôsobilosti označenia „D.“ z
dôvodu jeho druhovosti, ide o rozhodnutie žalovaného vydané na základe povolenej správnej úvahy
(správne uváženie). Posudzovanie otázky druhovosti označenia je otázka skutková, o ktorej prináleží
rozhodovať žalovanému na základe správneho uváženia. Toto uváženie nemôže súd nahradiť svojim
vlastným uvážením a nemôže ani skúmať účelnosť rozhodnutia žalovaného. K žalobnej námietke,

že názov syra D. nie je fantazijný, ale je daný názvom miesta, kde sa začalo s jeho pôvodnou
výrobou, žalovaný zotrval na dôvodoch a na správnej úvahe, ktorú vyslovil v napadnutých rozhodnutiach
a poukázal na vykonané hodnotenie dôkazov predložených v rámci predmetného konania. Naďalej
trval na skutočnosti, že napadnutá ochranná známka je tvorená označením D., ktoré je vo vzťahu k
tovarom syr fantazijné, tzn. označenie D. disponuje vo vzťahu k tovarom „syr“ vnútornou rozlišovacou

spôsobilosťou. Pokiaľ žalobca hodnotí označenie D. ako odkaz na zemepisný pôvod tovaru v Dobrej
Nive, žalovaný poznamenal, že v tomto prípade by bolo údajom o zemepisnom pôvode „W. D.“, a
nie len „D.“. Navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konanie o vyhlásení ochrannej známky za
neplatnú z dôvodu, že bola zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997
Z.z., t.j. z dôvodu, že označenie bolo už v čase zápisu označením druhovým, je povinný predložiť

dôkazy dostatočné z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska na preukázanie skutočnosti, že dané
označenie pred dňom podania prihlášky používali viacerí výrobcovia na označovanie svojich produktov.
Dôkaznébremenospočívavplnomrozsahunanavrhovateľovi,t.j.vdanomprípadenažalobcovi,pričom
argumenty nedostatočne podložené dôkazmi nemôžu byť na ujmu majiteľovi napadnutej ochrannejznámky. K dôkazom, ktoré žalobca považuje za relevantné na preukázanie skutočnosti, že dané
označenie bolo považované za druhové označenie plesňového syra, tak medzi odbornou ako aj medzi
laickou verejnosťou, žalovaný uviedol, že výpovedná hodnota publikácie „Syrárstvo na Slovensku -

história a technológie“ nebola v napadnutých rozhodnutiach nijako spochybnená, pričom informácie v
nej uvedené svedčia o fantazijnosti označenia D. v čase jeho vytvorenia. Z kópie vysokoškolských

skrípt „Tovaroznalectvo potravinárskeho tovaru“ a z kópie publikácie „Základy tovaroznalectva II.“
možno vyčítať, že československou obdobou francúzskeho syra Roquefort je syr D.. V týchto listinných
dôkazoch sa však nenachádzajú informácie o subjektoch vyrábajúcich syr s takýmto označením. K

československej technickej norme žalovaný zdôraznil, že existencia normy alebo dokumentu, ako
postupovať pri výrobe, balení, či skladovaní určitého výrobku, nemôže sama o sebe byť dôvodom na
konštatovanie druhovosti ochrannej známky. Poznamenal, že účelom stanovenia presného postupu
výroby,balenia,čiskladovaniavýrobkujetotiždbaťnajehonezávislosťakvalituzhľadiskajehozloženia.
O druhovosti označenia D. nesvedčia podľa žalovaného ani kópie receptov z rôznych publikácií.
Používanie názvu syra D. v receptoch nepreukazuje, že označenie D. bolo v čase jeho zápisu za

ochrannú známku druhové. Majiteľ uviedol, že používanie názvov syrov v rôznych receptoch nie je nič
nezvyčajnéapredložildôkazy,kdevrôznychpublikáciáchbolivreceptochpoužívanénázvysurovín,ako
napr. Bambino, Podravka, Activia, Orion, D. a podobne, pričom táto skutočnosť neznamená druhovosť
týchto názvov. Z článku „História mliekárenského priemyslu na Slovensku“ vyplýva, že po roku 1948
za nových spoločenských pomerov nastal na Slovensku masový rozvoj mliekárenstva, pričom došlo

k zoštátneniu všetkých mliekární. Z článku uverejneného na internetovej stránke www.Z..sk vyplýva, že v roku 1953 došlo k znárodneniu aj mliekárne v Hlohovci, ktorej výrobný program
obsahoval okrem iného aj výrobu plesňového syra „D.“. Avšak vzhľadom na charakter vtedajšieho
štátneho zriadenia produkcia výrobkov s rovnakým označením viacerými subjektmi v danom období
nemôže automaticky svedčiť o druhovosti určitého označenia. Žalovaný dospel k záveru, že nebolo

preukázané, že syr s plesňou vo vnútri cesta označený ako „D.“ bol vyrábaný a dodávaný na trh v
relevantnom časovom období viacerými subjektmi a v rozsahu, ktorý by zapríčinil vnem označenia
„D.“ ako druhu plesňového syra zo strany vtedajšieho spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že žalobca v
predmetom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne druhovosť označenia D.
vo vzťahu k tovaru syr pred podaním prihlášky napadnutej ochrannej známky, čo nemôže byť na ujmu

jej majiteľovi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžh/1/2010, z ktorého vyplýva, že
hodnotenie a výklad tvrdení a dôkazov sa v správnom konaní spravuje zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, pričom táto činnosť je zverená výlučne správnemu orgánu. Odmietol žalobnú námietku k
spôsobu hodnotenia dôkazu žalovaným a poukázal na to, že z odôvodnení druhostupňových rozhodnutí
žalovaného je zrejmé, že žalovaný všetky predložené doklady vymenoval a následne sa s nimi v

dostatočnom rozsahu zaoberal. Uviedol, prečo niektoré doklady neboli považované za rozhodujúce a
boli vylúčené z posudzovania. Ostatné doklady boli hodnotené rovnocenne, jednotlivo a následne vo
vzájomnej súvislosti. Žalovaný neselektoval a neuprednostňoval bezdôvodne žiadny z nich. Skutočnosť,
že spoločnosť MADETA, a.s., ktorá má názvy „M. D.“ a „M. R. D.“ prihlásené ako zemepisné označenie
v rámci Európskej únie, nepreukazuje používanie označenia D. na Slovensku viacerými výrobcami v

období pred podaním prihlášok napadnutých ochranných známok v takom rozsahu, aby bolo možné
dospieť k záveru, že boli zapísané do registra v rozpore so zákonom

z dôvodu, že predmetné označenie bolo už v čase zápisu druhové. K výsledkom Prieskumu trhu
plesňových syrov z roku 2009 žalovaný uviedol, že obdobie po podaní prihlášky napadnutej ochrannej
známkyniejevdanomprípadeposudzovaniadruhovostivčasezápisuochrannejznámkyD.relevantné.

Protiprávne používanie označenia „D.“ tretími subjektmi v čase platnosti napadnutých ochranných
známok „D.“ nemôže zakladať zdruhovenie tohto označenia. Záverom žalovaný konštatoval, že úrad v
konaniach na oboch stupňoch náležite a logicky v rámci svojej voľnej úvahy odôvodnil, ktoré skutočnosti
boli podstatné, a ktoré viedli k záveru o nedôvodnosti návrhu na vyhlásenie napadnutých ochranných
známok za neplatné.

Podľa § 112 ods. 1 O.s.p. súd záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie veci začaté
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 23S/51/2013 (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného sp.zn. POZ 2639-94/OZ 181149 II/2-2013) a pod sp.zn. 23S/52/2013 (preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. POZ 1567-2004/OZ 212209 II/1-2013) s tým, že spoločnékonanie sa ďalej vedie pod sp.zn. 23S/51/2013. K spojeniu vecí súd pristúpil z dôvodu, že veci spolu
skutkove súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov.

SúdpribraldosúdnehokonaniaakoďalšiehoúčastníkakonaniaLevickémliekárne,a.s.,Levice,majitelia

napadnutých ochranných známok v súlade s ustanovením § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p., pretože v
prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí žalobou by mohli byť práva a povinnosti tejto osoby dotknuté.

Súd na prejednanie vecí v súlade s ustanovením § 250g ods. 1 O.s.p. nariadil pojednávanie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podaných žalobách a na dôvodoch v nich
uvedených. Poukázal na rozpornosť správnej úvahy s vykonaným dokazovaním, keď namietal voči
hodnoteniu dôkazov žalovaným, najmä ak kládol väčšiu vážnosť zisteniach z internetových stránok, a

nie odborným publikáciám. Spochybňoval postup žalovaného, ktorý čerpal závery z internetovej stránky
www.J..cz , ktorá je verejne prístupná a údaje v nej nemusia byť hodnoverné.

Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných stanoviskách k žalobám. Uviedol, že v
danom prípade sa jedná o prirodzený prejav nespokojnosti žalobcu s výsledkom správneho konania
a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe správnej úvahy. Správny orgán vedie

konanie riadiac sa zásadou kontradiktórnosti, pričom poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3 zákona
o ochranných známkach, v zmysle ktorých správny orgán posudzuje navrhnuté a predložené dôkazy
účastníkom konania. Úrad rozhoduje na základe dôkazov predložených účastníkmi. Úradu patrí hodnotiť
predložené dôkazy podľa svojej úvahy v zmysle zákona o ochranných známkach. Úrad dostatočne v
písomnom

odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy považoval za podstatné a ako ich hodnotil.
Odmietal tvrdenie žalobcu o arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí.

Zástupca pribratého účastníka konania - majiteľa napadnutých ochranných známok navrhol žaloby
ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že nebola preukázaná skutočnosť, že došlo k zdruhoveniu
označenia rozsiahlym používaním zo strany viacerých subjektov. Žalobca síce predložil publikácie,

skriptá, avšak chýbajú v nich údaje o čase, o množstve výroby syrov pod predmetným označením, či sa
vyrábali v rovnakom čase, ako masívne, či boli produkované viacerými výrobcami. Ochranná známka
môže získať rozlišovaciu spôsobilosť intenzívnym používaním a má za to, že Levické mliekárne, a.s.
toto splnili. Technické normy v čase socializmu boli prijímané nielen za účelom výroby, ale aj za účelom
kontroly výrobkov. V čase socializmu bola centralizovaná výroba a stávalo sa, že určitý druh výrobku

sa vyrábal len v jednom určenom závode. V danom prípade výrobcom syru s označením D. bol závod
Hlohovec. Napadnuté ochranné známky platia len na území SR, a preto poukazovanie na trh v Čechách
považuje za irelevantnú skutočnosť. To, že majiteľ ochrannej známky D. v Čechách si ju nechránil, je pre
toto konanie irelevantné. K predloženému Prieskumu uviedol, že sa jedná o prieskum z roku 2009, čo je
irelevantné časové obdobie, navyše sa jedná o skreslenú interpretáciu výsledkov, ničím nepreukázanú.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný, preskúmal napadnuté rozhodnutia
žalobami ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal napadnutým rozhodnutiam v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné,
pretože napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, v
dôsledku čoho žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, z písomných podaní a z vyjadrení účastníkov
konania vyplýva, že slovná ochranná známka č. XXXXXX „D.“ bola s právom prednosti od 07.11.1994
zapísaná do registra ochranných známok 22.06.1998 pre tovary „konzumné mlieko, maslo, tvarohy, syry,

sušené mlieko a kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy“ v triede 29 a
pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

Slovná ochranná známka č. XXXXXX „D.“ bola s právom prednosti od 07.05.2004 zapísaná do registra
ochranných známok 05.12.2005 pre tovary „dietetické nápoje upravené na lekárske účely; mliečne
fragmenty na farmaceutické účely; laktóza; mliečny tuk; mlieko obohatené bielkovinami; sladové mliečne

nápoje na lekárske účely; sušené mlieko“ v triede 5,

pre tovary „mlieko; mliečne výrobky najmä jogurty, smotana, šľahačka, kefír, maslo, tvaroh, syry,
tofu, mliečne nápoje, ochutené mlieko, kyslomliečne nápoje, tvarohové dezerty, smotanové dezerty,
kondenzované mlieko a smotana, mlieko v prášku, práškové omáčky a polievky obsahujúce mlieko
alebo syr, kazeín ako potrava, kumys, srvátka; mrazené ovocie; ovocná dreň; syridlo“ v triede 29 a pre
tovary „mliečne čokoládové nápoje; mliečne kakaové nápoje; mliečne kávové nápoje;, pudingy; zmrzliny

a mrazené krémy, najmä mliečne a smotanové“ v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

Úradu boli dňa 06.04.2007 doručené návrhy navrhovateľa Tatranská mliekáreň, a.s. na výmaz
predmetných ochranných známok z registra ochranných známok. Návrh na výmaz ochrannej známky
č. XXXXXX bol odôvodňovaný tým, že bola do registra zapísaná v rozpore s § 2 ods. 1 písm. c/ pre
tovary „syry, maslo, tvarohy“ v triede 29 a súčasne podľa § 16 ods. 4 zákona č. 55/1997 Z.z. pre tovary

„konzumné mlieko, sušené mlieko a kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové
krémy“ v triede 29 a pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30. Návrh na výmaz
ochrannej známky č. XXXXXX bol odôvodňovaný tým, že ochranná známka bola zapísaná do registra
v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c/ pre tovary „syry“ v triede 29 a ustanovením § 2 ods. 1
písm. f/ pre ostatné zapísané tovary.

Úrad prvostupňovým rozhodnutím z 12.05.2008 návrhu na výmaz ochrannej známky č. XXXXXX
„D.“ vyhovel v plnom rozsahu s účinnosťou od počiatku. Predsedníčka úradu vo veci rozkladu, ktorý
podal proti tomuto rozhodnutiu majiteľ ochrannej známky Levické mliekárne, a.s. rozhodnutím zo dňa
30.06.2011 zrušila prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové
prerokovanie a rozhodnutie. V druhostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že úrad sa dostatočne

nevysporiadal s otázkou kedy, ako, akým spôsobom a za akých podmienok malo posudzované
označenie „D.“ zdruhovieť. Konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, či si spotrebiteľ v
rozhodujúcomobdobípredpodanímprihláškynapadnutejochrannejznámkydokázaloznačenietvoriace
ochrannú známku spojiť výlučne s jej majiteľom. Až v prípade, ak by z predložených dôkazov bola
zrejmá spojitosť označenia „D.“ s viacerými nezávislými subjektmi, bolo by možné hovoriť o nenaplnení

podmienok potrebných pre zápis tohto označenia ako ochrannej známky. K zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia došlo tiež z dôvodu, že v rámci rozkladového konania (do právoplatného skončenia) boli
predložené nové dôkazové materiály, ktoré bolo potrebné posúdiť v rámci prvostupňového konania, v
záujme zabezpečenia dvojinštančnosti správneho konania, aby orgán rozhodujúci o rozklade vlastným
posúdením nenahrádzal prvostupňové hodnotenie.

Prvostupňovým rozhodnutím úradu z 12.05.2008 bolo vyhovené návrhu na výmaz a slovná ochranná
známka č. XXXXXX „D.“ bola vymazaná z registra ochranných známok v plnom rozsahu s účinnosťou
od počiatku. Predsedníčka úradu na základe podaného rozkladu majiteľom Levické mliekárne, a.s.
rozhodnutím zo dňa 30.06.2011 zrušila prvostupňové

rozhodnutie a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Dôvody boli

v zásade rovnaké ako u predchádzajúcej ochrannej známky, a to najmä s namietanou druhovosťou
predmetného označenia vo vzťahu k tovarom „syry“ z triedy 29 medzinárodného triedenia tovarov a
služieb.Podľa § 51 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach; na konanie pred úradom podľa
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29,
32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z.; účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z.; úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.; úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov,
ktoré boli účastníkmi konania predložené.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach; úrad vymaže ochrannú známku z
registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že bola
zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 506/2009 Z.z.; práva a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto

práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Ochranná známka zapísaná do registra podľa
predchádzajúcich právnych predpisov nebude vyhlásená za neplatnú, ak je v súlade s týmto zákonom.

Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z.z.; ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
podanýnávrhnavýmazochrannejznámkypodľadoterajšiehozákona,považujesazanávrhnazrušenie

ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona.
Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie
ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona.

Podľa§34ods.1písm.a/zákonač.506/2009Z.z.;úradnanávrhtretejosobyzrušíochrannúznámku,ak

na území Slovenskej republiky nebola skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná
počas nepretržitého obdobia najmenej piatich rokov; ak majiteľ ochrannej známky nepreukáže opak
alebo nemá na jej nepoužívanie oprávnené dôvody, platí, že ochranná známka sa na území Slovenskej
republiky nepoužívala počas

piatich po sebe idúcich rokov. Úrad ochrannú známku nezruší, ak sa ochranná známka medzi uplynutím

tohto päťročného obdobia a podaním návrhu na jej zrušenie začala skutočne používať alebo sa jej
používanie obnovilo; na používanie ochrannej známky, ktoré sa začalo alebo obnovilo v lehote troch
mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie ochrannej známky, pričom táto lehota začala plynúť až
po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však neprihliada, ak prípravy na toto
používanie začali až potom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na

jej zrušenie.

Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 506/2009 Z.z.; ak sa dôvod na zrušenie ochrannej známky týka len určitej
časti tovarov alebo služieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, úrad zruší ochrannú známku len
pre tieto tovary alebo služby.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z.; úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú, ak v konaní

začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, že neboli splnené podmienky
na zápis ochrannej známky do registra podľa predpisov platných v čase jej zápisu.Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 506/2009 Z.z.; na ochrannú známku, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, sa
hľadí ako keby k jej zápisu do registra nedošlo.

Podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z.; za ochrannú známku nemožno uznať označenie,

ktoré tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti, množstva, účelu,
hodnoty,zemepisnéhomiestapôvodualeboinýchvlastnostítovarovaleboslužieb,prípadnečasuvýroby
tovarov či poskytnutia služieb.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z.z.; za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré
môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo o zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb.

Od 01.01.2010, t.j. v čase konania pred správnym orgánom, nadobudol účinnosť zákon č. 506/2009

Z.z. o ochranných známkach, ktorý nahradil zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení
neskorších predpisov. V súlade s prechodnými ustanoveniami § 54 ods. 2 a 3 zákona č. 506/2009 Z.z.
postupoval úrad správne, ak návrhy na výmaz napadnutých ochranných známok, ktoré boli podané
podľa § 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z., považoval za návrhy na vyhlásenie predmetných ochranných
známok za neplatné, podané v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. v nadväznosti na § 2 ods.

1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z..

Súd zaoberajúc sa posudzovaním konkrétnych žalobných námietok dospel k záveru, že nie sú dôvodné.
Rozhodnutie žalovaného vo veci návrhu o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú z dôvodu, že bola
zapísaná v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. z dôvodu, že označenie
bolo už v čase zápisu označením druhovým, je

rozhodnutím vydaným na základe povolenej správnej úvahy (správneho uváženia). Podstatnou
skutočnosťou pri posudzovaní návrhov z uplatneného dôvodu bolo posúdenie rozlišovacej spôsobilosti,
keďže žalobca túto popieral z dôvodu druhovosti označenia D.. Súd sa stotožňuje so stanoviskom
žalovaného, že posudzovanie otázky druhovosti označenia je otázka skutková, o ktorej prináleží
rozhodovať žalovanému na základe správneho uváženia. Súdny prieskum rozhodnutí vydaných na

základe správnej úvahy podlieha osobitným pravidlám v zmysle ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p., v
zmysle ktorých súd v takomto prípade preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súdy nie sú oprávnené nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou.
Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného
pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd na základe tvrdených dôvodov žalobcu zisťuje, či

nedošlo k zjavným logickým rozporom v úsudku správneho orgánu. Súd je oprávnený vstúpiť do
tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne
východiská žalovaného správneho orgánu, t.j. argumentačne jednoznačne preukáže vybočenie z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, pričom pre zrušenie rozhodnutia nepostačuje, keď vec zostáva v
polohe rovnako závažných argumentov. Preskúmavacie súdne konanie nie je pokračovaním správneho

konania, súdy v podstate vykonávajú kontrolu zákonnosti vydaných rozhodnutí správnym orgánom,
ako aj jeho postupu v správnom konaní. Súd posudzuje, či správny orgán v konaní aplikoval správne
hmotnoprávne predpisy a zároveň, či v konaní postupoval v súlade so správnymi procesnými predpismi.
Zároveň súdny prieskum je určovaný samotným žalobcom, ktorý vymedzuje medze a rozsah súdneho
prieskumu žalobnými námietkami. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané konanie súdu podľa druhej

hlavy V. časti O.s.p. znamená, že súd sám za žalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia,
resp. postupu správneho orgánu.

Pokiaľ žalobca v žalobách formuloval „Záver“ pod Ad 5/, súd tvrdenia v ňom považuje za konštatovania,
ktoré ovšem pre relevantnosť privodiť iný záver, než k akému dospel žalovaný, je potrebné preukázať
dôkazmi. Dôkazné bremeno spočíva na navrhovateľovi vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú, ktorý

je povinný predložiť dôkazy v takom rozsahu a takej vypovedacej schopnosti, aby z nich vyplynulo
preukázanie skutočnosti, že predmetné označenie pred dňom podania prihlášok používali viacerí
výrobcovia na označovanie svojich produktov. Úrad nemôže prihliadať na skutočnosti nepodložené
dôkazmi, a to aj pokiaľ by sa javili za všeobecne známe, pretože úrad v konaní postupuje podľa § 52zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (odsek 1). Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach (odsek 2). Úrad

rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené (odsek
3). Správne poukázal žalovaný aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžh/1/2010, v
zmysle ktorých hodnotenie a výklad tvrdení a dôkazov sa v správnom konaní spravuje zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, pričom táto činnosť je zverená výlučne správnemu

orgánu. Predmetom súdnej kontroly je preto záver žalovaného, či žalobca v predmetom prípade uniesol,

alebo neuniesol dôkazné bremeno, a či skutočne nepreukázal druhovosť označenia D. vo vzťahu
k tovaru „syr“ pred podaním prihlášok napadnutých ochranných známok, ku ktorému záveru dospel
žalovaný tvrdiac, že neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom a nepreukázanie druhovosti
nemôže byť na ujmu majiteľa napadnutých ochranných známok.

Žalobné námietky smerujúce do oblastí pôvodu označenia syru D., jeho druhovosti a hodnotenia
dôkazov žalovaným sa prelínajú, nakoľko záver o pôvode označenia syru a druhovosti označenia syru

D. súvisí so spôsobom vykonávania dokazovania, s hodnotením jednotlivých dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, ktoré dôkazy boli účastníkmi konania
predložené, nakoľko boli prehľadne popísané. Žalovaný konkrétne uviedol, ktoré dôkazy z posudzovania
vylúčil, t.j. nebral do úvahy vzhľadom na to, že boli datované mimo rozhodného obdobia, t.j. nespadali
do obdobia pred podaním prihlášok napadnutých ochranných známok a tiež tie, ktoré síce boli datované

k neskoršiemu dátumu, ale neosvedčovali žiadne skutočnosti z obdobia pred podaním prihlášok
napadnutých ochranných známok. Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, keď nepovažoval za
smerodajné dôkazy vzťahujúce sa k územiu Českej republiky, t.j. vo vzťahu k českému spotrebiteľovi.
Vzhľadom na uplatňovaný teritoriálny princíp u ochranných známok a vzhľadom na skutočnosť, že úrad
posudzovalsplneniezákonnýchpodmienokprezápisnapadnutýchochrannýchznámok,t.j.relevantným

obdobím bolo obdobie pred podaním prihlášok napadnutých ochranných známok, súd hodnotí postup
žalovaného ako správny.

K žalobnej námietke smerujúcej do oblasti pôvodu označenia D., súd zastáva názor, že záver
žalovaného, že toto označenie bolo vytvorené ako označenie fantazijné, je správny. Zo všetkých
posudzovaných dôkazov k otázke vzniku názvu „D.“ pre syr s plesňou vo vnútri cesta vyplýva, že nie

je jednoznačné, ako tento názov vznikol a kedy, pretože viaceré zdroje uvádzajú iné skutočnosti. To,
že označenie D. ako názov predmetného syru presadzoval M. Z. z W. D., ktorý tento syr vyrábal už
od roku 1946, je jedným z viacerých. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí dostatočným a
preskúmateľným spôsobom sa vyporiadava s jednotlivými dôkazmi ozrejmujúcimi vznik označenia D..
V hodnotení dôkazov súd nezistil pochybenie a záver k akému dospel žalovaný má logickú súvzťažnosť

na hodnotené dôkazy. Pokiaľ žalobca konkrétne namietal hodnovernosť informácií na internetových
stránkach v porovnaní s knižnými publikáciami, k uvedenej námietke súd dodáva, že dôkazy boli
hodnotené vo vzájomnej súvislosti. Napokon aj samotný žalobca na podporu ním tvrdených skutočností
tiež poukazuje na dôkaz - výtlačok podstránky www.D..sk .

K námietke žalobcu o nesprávnom hodnotení dôkazov žalovaným k otázke, či sa jedná o druhové

označenie plesňového syra, aj súd má za to, že žalobca na základe predložených dôkazov nepreukázal,
že v čase podania prihlášok ochranných známok sa jednalo o označenie druhové. Súd sa stotožňuje
so záverom úradu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie relevantnej skutočnosti,
že dané označenie bolo považované za druhové označenie plesňového syra na základe ním
predložených a označených dôkazov. Podľa názoru súdu správne postupoval žalovaný v rámci

hodnotenia predložených dôkazov, ak hodnotil informácie uvádzané v odborných publikáciách ako jeden
z prameňov. V publikáciách sú medzi druhy syrov zaradené aj také syry s označeniami (názvy syrov),
ktoré sú v registri úradu zapísané ako ochranné známky pre syry (napr. Zlato, Encián), resp. v čase
vydaniapublikáciebolizaradenémedzitypysyra(napr.„Hermelín“apodobne).Tátoskutočnosťoslabujevypovedaciu schopnosť dôkazu - odbornej publikácie o tom, že sa jedná o zdruhovenie označenia
pre predmetný syr s označením D. len pre to, že je uvádzaný ako jeden z druhov syrov. Súd sa
stotožňuje s hodnotením dôkazov - receptov z rôznych publikácií a zastáva rovnako ako žalovaný

názor, že tieto dôkazy nesvedčia o druhovosti označenia D.. Napokon v receptoch sú bežne používané
názvy ingrediencií, ktoré sú tiež označované ochrannou známkou, napr. Bambino, Podravka, Activia,
Solamyl a podobne. Súd sa stotožnil aj so záverom žalovaného, že vzhľadom na charakter bývalého
socialistického štátneho zriadenia produkcia výrobkov s rovnakým označením viacerými subjektami
v danom období nemôže automaticky svedčiť o druhovosti určitého označenia. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne druhovosť označenia D. vo vzťahu k tovaru „syr“ pred
podaním prihlášky napadnutých ochranných známok. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva,
že by na trh v relevantnom časovom období bol dodávaný syr viacerými subjektami tak, že vtedajší
spotrebiteľ by vnímal označenie D. ako druh plesňového syra. Záver žalovaného vo vzťahu k hodnoteniu
konkrétnych dôkazov zrozumiteľne vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Súd nepovažuje
za účelné opakovať jednotlivé dôkazy a záver, ktorý z hodnotenia dôkazov vyvodil žalovaný, len

poznamenáva, že sa plne stotožňuje s postupom a záverom žalovaného. Správne vyhodnotil žalovaný
aj otázku výroby syru s označením D. v závode Hlohovec, a to vo vzťahu s popísanými a hodnotenými
dôkazmi v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Záver žalovaného k technickej norme, ktorá upravovala
podmienky výroby syrov s plesňou vo vnútri hmoty, súd dodáva, že sa s ním stotožňuje, najmä s
konštatovaním, že existencia normy alebo dokumentu ako postupovať pri výrobe, balení, či skladovaní

určitého výrobku nemôže sama o sebe byť dôvodom na konštatovanie druhovosti ochrannej známky.
Účelom stanovenia presného postupu výroby, balenia, či skladovania výrobku je totiž dbať na jeho
nezávislosť a kvalitu z hľadiska jeho zloženia. Obdobne aj iné výrobky, napr. kofola bola vyrábaná podľa
normy, pričom neviedlo to k záveru o druhovosti označenia kofola, ktorý nápoj je dnes rovnako chránený
ochrannou známkou.

Súd nepovažuje za dôvodné žalobné námietky voči hodnoteniu dôkazov žalovaným. Zo žalôb vyplýva,
ako by sa žalobca dožadoval iného hodnotenia dôkazov, iného posúdenia

veci, ako by súd mal nahradiť hodnotenie dôkazov vykonané správnym orgánom vlastným hodnotením.
Z dôvodov vyššie uvedených súd poznamenáva, že hodnotenie dôkazov patrí do kompetencie
príslušného správneho orgánu, pričom súd len vykonáva kontrolu zákonnosti postupu pri hodnotení

dôkazov. Súd v danom prípade v hodnotení dôkazov nezistil tvrdené vady „selektívny prístup k
dôkazom“, naopak má za to, že žalovaný precízne hodnotil všetky predložené dôkazy účastníkmi
konania, pričom náležite odôvodnil, ktoré dôkazy považoval za relevantné, a ktoré nie (z akých
dôvodov), aká skutočnosť z ktorých dôkazov vyplynula, pričom všetky dôkazy hodnotil jednotlivo a aj vo
vzájomnej súvislosti. Správny orgán koná na základe dôkazov predložených účastníkmi konania. Súd

sa stotožňuje so záverom žalovaného, že žalobca ako navrhovateľ návrhov na vyhlásenie napadnutých
ochranných známok za neplatné, predložil málo (takmer žiadny konkrétny dôkaz) na preukázanie
skutočností, že pred podaním prihlášok napadnutých ochranných známok syr s plesňou vo vnútri cesta
s označením D. dodávali viaceré subjekty, pričom absencia dôkazových materiálov nemôže svedčiť v
neprospech majiteľa napadnutej ochrannej známky. Plne sa súd stotožňuje so záverom žalovaného,

že pre konštatovanie druhovosti označenia nie je postačujúce len tvrdenie, resp. domnienka, ale táto
skutočnosť musí vyplynúť z dôkazov predložených účastníkmi konania, čo v danom prípade nie je
splnené. Preto záver žalovaného, podľa ktorého podmienky na vyhlásenie napadnutých ochranných
známok za neplatné pre tovary „syry“ na základe návrhu podaného podľa § 35 ods. 1 zákona č. 506/2009
Z.z. v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 55/1997 Z.z. je správny.

Súd poznamenáva, že podstatnou skutočnosťou pre toto rozhodnutie je neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľa vyhlásenia ochranných známok za neplatné (žalobcu) na preukázanie
rozhodujúcich skutočností. Napadnuté ochranné známky teda zostávajú pre vymenované tovary v
platnosti, nie je ovšem vylúčené, že úrad v iných konaniach pristúpi k ich zrušeniu, resp. vyhláseniu za
neplatné na základe podaných návrhov inými subjektmi za predpokladu iných tvrdení a inej dôkazovej

situácie.Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p..

Pribratému účastníkovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na osobitnú právnu

úpravu otázky náhrady trov konania v piatej časti O.s.p.. Ustanovenie § 250k O.s.p. upravuje možnosť
priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi. Súd nemá zákonný podklad pre priznanie
náhrady trov konania žalovanému, resp. pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods. 1 O.s.p.. Nie je
možné postupovať podľa § 142 a nasl. O.s.p. (za použitia § 246c O.s.p.) v zmysle zásady zodpovednosti
za výsledok sporového konania, nakoľko konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. nie je konaním

sporovým v zmysle tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí
a postupu správnych orgánov, a výsledok kauzy závisí od toho, či správny orgán zákon dodržal alebo
nie. Na tejto skutočnosti, ktorú musí súd zistiť v súlade s dispozičnou

a koncentračnou zásadou vo vzťahu k žalobe a žalobcovi, nemôže nič zmeniť argumentácia pribratého
účastníka konania a § 250 ods. 1 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať tak,
že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka, byť informovaný o prípadnej zmene v

jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho
orgánu. Účastník konania, ktorý bol pribratý do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p.
nie je zo zákona povinný byť právne zastúpený. K povahe postavenia pribratého účastníka konania v
súdnom konaní a k otázke jeho náhrady trov konania zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení
sp.zn. 5Sžp/3/2012 z 29.02.2012, ktoré si súd osvojil pri rozhodovaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie
je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.