Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508201772
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1508201772.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: C.. S. S., J. T. A.. Č.. XX, J.,
proti Ž.: C.. S.. K. G. - M., J. P. A.. Č.. XX, J., zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Stavrovskou, Lamačská
cesta č. 3, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne
a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 25. marca 2011 č. k. 39C 27/2008- 225,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa vo veci samej m e n í tak, že žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovanej 19 780,50 eur do 3 dní.

Vo zvyšku vo veci samej sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

V časti trov konania sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e.

Žiadna z účastníčok nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vzájomný návrh žalovanej sa v y l u č u j na samostatné konanie.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave 208,81 eur do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením z 27. decembra 2011 č. k. 39C/27/2008- 319
súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k bytu č. 113 nachádzajúcom sa
na 11. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na T. A.. Č.. X E. J. a k podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu vo výške 360/100000 zapísanom na LV pre kat. úz. G. Č.. XXXX a tieto
nehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.Žalobkynisúdprvéhostupňauložilpovinnosť
zaplatiť žalovanej z titulu finančného vyrovnania sumu 19 700 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanej súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 597,91 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníčky konania nadobudli predmetný byt do
vlastníctva po svojej matke S. G. dedením, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, t. j. podiel
každej z nich predstavuje 1/2 v pomere k celku. Účastníčky konania sa nedohodli o zrušení podielovéhospoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Preto sa žalobkyňa žalobou v zmysle § 142 ods. 1 Obč.
zák. domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania. Vzhľadom na to súd prvého
stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k predmetnému bytu a súčasne vykonal

jeho vyporiadanie (§ 142 ods. 1 Obč. zák.). Predmetný byt súd prvého stupňa prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne, ktorej uložil povinnosť zaplatiť žalovanej z titulu finančného vyrovnania sumu 19
700 eur, keď pokiaľ ide o cenu predmetného bytu vychádzal zo znaleckého posudku znalca W.. G. T.
č. 103/2010. Pri úvahe o tom, do výlučného vlastníctva ktorej z účastníčok treba prikázať predmetný
byt, súd prvého stupňa vzal do úvahy, že žalovaná v konaní súhlasila s prikázaním bytu do výlučného

vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne. Až na poslednom pojednávaní navrhla, aby bol byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva
s tým, že finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne zabezpečia jej synovia formou pôžičky. Toto
tvrdenie žalovanej súd prvého stupňa považoval za účelové a vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu aj
nerealizovateľné. Od nadobudnutia predmetného bytu do spoluvlastníctva ho ani jedna z účastníčok
konania neužívala na zabezpečenie svojho bývania, resp. bývania členov svojej rodiny. Prikázaním bytu

do jej výlučného vlastníctva žalobkyňa mieni riešiť bytovú situáciu svojich dvoch detí, ktoré v súčasnosti
bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. Žalovaná chcela získaním predmetného bytu do výlučného
vlastníctva riešiť bytovú situáciu svojho syna. Všetky tieto okolnosti súd prvého stupňa vyhodnotil tak,
že predmetný byt treba za náhradu prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Námietky žalovanej k
znaleckému posudku č. 103/2010 súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnené s tým, že nie je

žiadny dôvod spochybňovať závery tohto znaleckého posudku. O trovách konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa uviedol, že právna
zástupkyňa žalobkyne v 3 - dňovej lehote od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy konania. Preto jej
súd prvého stupňa priznal iba trovy konania vyplývajúce zo spisu, ktorými sú poplatok za žalobu 497,91
eur a preddavok na trovy znaleckého dokazovania 100 eur, spolu 597,91 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok o trovách konania. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží
povinnosť nahradiť jej trovy konania vo výške 1 356,33 eur. Uviedla, že jej právna zástupkyňa doručila
súdu prvého stupňa vyúčtovanie trov konania po uplynutí 3 - dňovej lehoty zo zdravotných dôvodov. I
keď lekárske osvedčenie o svojej chorobe nedoložila, v sprievodnom e-maile uviedla, že jej meškanie

bolo spôsobené zdravotnými problémami.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie i žalovaná a napadla ním všetky jeho výroky.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetný byt prikáže do jej výlučného
vlastníctva. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil to, že mala záujem na mimosúdnom
vyriešení predmetného sporu, o čo však žalobkyňa neprejavila žiadny záujem. Ďalej žalovaná uviedla,

že pôvodne navrhovala prikázanie bytu do vlastníctva žalobkyne len z dôvodu, že vychádzala zo
znaleckého posudku znalca K.. W.. S., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu bytu sumou 53 700 eur. Súd
prvého stupňa si osvojil tvrdenie žalobkyne, že má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie
žalovanej bez toho, aby finančnú bonitu žalobkyne preskúmal. Žalobkyňa nemá žiadne finančné
prostriedky, pretože je nezamestnaná. Súd prvého stupňa tiež nezohľadnil tú skutočnosť, že v dôsledku

smrti právneho zástupcu žalovanej I.. R. E. nemala možnosť podrobne sa oboznámiť so spisovým
materiálom. Do predmetného bytu vložila investície vo výške 1 500 eur (nevyhnutná oprava a údržba
bytu). Súd prvého stupňa nezohľadnil jej bytovú potrebu a bytovú potrebu jej synov. Obaja si chcú založiť
rodinu a osamostatniť sa, pričom sú odkázaní na spoločné bývanie s ňou v jej 3 - izbovom byte na
Topoľčianskej ulici. Žalobkyňa vlastní 2 - izbový byt na T. A.. Č.. XX E. J., pričom v ňom dlhodobo nebýva

a prenajíma ho. Je preto evidentné, že aj byt, ktorý je predmetom sporu, by žalobkyňa tak isto využívala
na dosiahnutie príjmu z prenájmu. Odvolanie proti výroku o trovách konania žalovaná odôvodnila tým,
že súd prvého stupňa mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnej z
účastníčok neprizná právo na ich náhradu.

Žalobkyňavovyjadreníkodvolaniunavrhla,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokvovecisamejpotvrdil.Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolania na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vo veci samej správny.

Občiansky zákonník stanovuje v § 142 ods. 1 taxatívne možné spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva: a/ reálne rozdelenie veci, b/ prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za náhradu, c/ predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Súd nemôže
vykonať vyporiadanie iným než zákonným spôsobom, pričom je viazaný v § 142 ods. 1 Obč. zák.
uvedenou postupnosťou jednotlivých spôsobov vyporiadania a nemôže ich ľubovoľne uprednostňovať.

Podmienkou pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou spoločnej veci je to, že
takéto rozdelenie veci je dobre možné. Tretí spôsob vyporiadania - predaj veci a rozdelenie výťažku
medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov prichádza do úvahy iba v prípade, keď vec nechce žiadny zo
spoluvlastníkov.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetný byt nie je reálne deliteľný. Keďže každá z účastníčok
konania žiadala, aby bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, boli splnené predpoklady

pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom a to prikázaním bytu do
výlučného vlastníctva niektorej z nich.

Ani jedna z účastníčok konania v predmetnom byte nebýva a obe majú svoju vlastnú bytovú situáciu
vyriešenú, pretože vlastnia vlastné byty. Ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. Obe tvrdili, že
predmetný byt potrebujú na vyriešenie bytovej situácie svojich detí. K tomu odvolací súd podotýka, že

váha tohto argumentu je u oboch účastníčok rovnaká, pretože obe majú skutočne deti a nebolo v konaní
preukázané, že by ich deti mali vyriešenú bytovú situáciu. Z tohto hľadiska je teda postavenie oboch
účastníčok na rovnakej úrovni.

Vzhľadom na to odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal pri úvahe o tom, do výlučného
vlastníctva ktorej z účastníčok konania treba predmetný byt prikázať, z hľadiska kredibility (solventnosti)

účastníčok konania na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu. Toto hľadisko aj podľa odvolacieho súdu
svedčí v prospech žalobkyne. Tá totiž od počiatku navrhovala, aby bol predmetný byt prikázaný do
jej výlučného vlastníctva a súčasne od počiatku tvrdila (a preukazovala), že má dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej. V priebehu odvolacieho konania na
pojednávaní dňa 25. 6. 2012 žalobkyňa predložila vkladnú knižku Erste Bank na jej meno so sumou 25

499,98 eur. Na druhej strane žalovaná počas prvostupňového konania navrhovala, aby bol predmetný
byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne a to práve z dôvodu, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu (viď vyjadrenie žalovanej z 23. 11. 2009 na č. l.
121). Až na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25. 3. 2011 žalovaná zmenila svoje
stanovisko a požadovala, aby bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Aj v odvolaní

žalovaná navrhla, aby bol predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, ale na pojednávaní
pred odvolacím súdom dňa 25. 6. 2012 vyjadrila súhlas s tým, aby bol byt prikázaný do výlučného
vlastníctva žalobkyne z dôvodu, že jej syn jej nemôže požičať finančné prostriedky na vyplatenie
žalobkyne. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 3. 12. 2012 však žalovaná navrhla, aby bol
predmetný byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva, keďže jej známy jej na základe ústnej zmluvy

poskytol pôžičku 20 000 eur, takže je schopná žalobkyňu vyplatiť túto pôžičku mu má vrátiť do 1 roka v
splátkach podľa jej možností. Na potvrdenie týchto svojich tvrdení žalovaná predložila odvolaciemu súdu
potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a. s. z 18. 1. 2013, podľa ktorého má žalovaná na bežnom účte sumu
26 170,65 eur. Odvolací súd však napriek tomu neuveril, že finančná situácia žalovanej jej umožňuje
vyplatiť spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Žalovaná je totiž dôchodkyňa a podľa vlastného vyjadrenia

jej disponibilný mesačný príjem predstavuje 500 eur. Nie je preto odvolaciemu súdu jasné, ako by
žalovaná bola schopná z tohto príjmu vrátiť pôžičku v priebehu jedného roka. Aj keby totiž na splácanie
pôžičky mesačne použila celý svoj mesačný príjem 500 eur, za rok by splatila iba sumu 6 000 eur.
Okrem toho, konanie trvá 5 rokov, a počas celej tejto doby žalovaná nebola schopná preukázať, že má
dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Z tohto hľadiska

je prinajmenšom zvláštne, že doklad o dostatku finančných prostriedkov predložila až na poslednom
pojednávaní vo veci pred odvolacím súdom.Z týchto dôvodov odvolací súd vychádzal z toho, že hľadisko kredibility (solventnosti) svedčí v prospech
žalobkyne. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, že predmetný byt treba prikázať do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

Pri stanovení výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej odvolací súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca W.. O. G. č. 022/2012, ktorý bol podaný v odvolacom konaní, resp. znalecké
dokazovanie nariadil odvolací súd. Podľa tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota predmetného
bytu predstavuje 39 560,92 eur, zaokrúhlene 39 561 eur. Žalovaná má z titulu náhrady za jej
spoluvlastnícky podiel nárok na polovicu z tejto sumy, teda na sumu 19 780,50 eur. Námietky žalovanej
k tomuto posudku odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Na obhliadke bytu znalcom boli prítomné

obe účastníčky konania, pričom obe súhlasili s výmerou bytu obsiahnutou v znaleckom posudku W.. T.,
z ktorého vychádza súd prvého stupňa. Za tejto situácie nemožno znalcovi vytýkať, že predmetný byt
nezameral. Odvolací súd sa tiež stotožnil s postupom znalca tak, ako ho znalec popísal v rámci svojej
výpovede na pojednávaní dňa 3. 12. 2012. V súvislosti so všeobecnou hodnotou predmetného bytu
odvolací súd v neposlednom rade uvádza, že žalovaná v odvolaní výšku náhrady za spoluvlastnícky

podiel nenamietala.

K odvolacím námietkam žalovanej treba ďalej uviesť, že to, ktorá z účastníčok mala záujem na
mimosúdnom vyriešení sporu (tento záujem deklarovali obe), môže mať vplyv iba na rozhodnutie o
trováchkonania,nievšaknarozhodnutievovecisamej.Niejetiežmožnéprihliadnuťnato,ževdôsledku
smrti pôvodného právneho zástupcu žalovanej I.. R. E. mala žalovaná sťažený prístup k spisovému

materiálu. Postup advokátskej kancelárie I.. R.. E. mimo konania nemôže byť na ujmu žalobkyni, ktorá
s týmito problémami žalovanej nemala nič spoločné.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorou
súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k predmetnému bytu a v časti,
ktorou tento byt prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. V časti náhrady za spoluvlastnícky podiel

žalovanej odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť týmto titulom žalovanej sumu 19 780,50 eur.

V časti náhrady trov konania odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. I keď je konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium
duplex, judikatúra vychádza z toho, že o trovách konania treba rozhodnúť podľa zásady procesného

úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Súd prvého stupňa vyhovel žalobe a vyporiadal spoluvlastníctvo takým
spôsobom, aký navrhovala žalobkyňa. Za tejto situácie nie je žiadny dôvod na to, aby žalobkyni nebola
priznaná náhrada trov prvostupňového konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. O trovách konania nie je
možné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ako to navrhovala žalovaná, pretože vo veci nemala ani
čiastočný úspech. Odvolanie žalovanej čo do výroku o trovách prvostupňového konania preto nie je

dôvodné. Dôvodné však nie je ani odvolanie žalobkyne. Súd prvého stupňa vyhlásil napadnutý rozsudok
dňa 25. 3. 2011, ktorý pripadol na piatok. Žalobkyňa bola povinná vyčísliť trovy konania do 3 pracovných
dní, teda do 30. 3. 2011. Urobila tak e-mailovým podaním zo 4. 4. 2011, teda oneskorene. Správne
preto postupoval súd prvého stupňa, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. priznal žalobkyni iba náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu. Ust. § 151 ods. 2 O.s.p. neumožňuje prihliadnuť na akékoľvek problémy,

v dôsledku ktorých účastník zmeškal 3 - dňovú lehotu uvedenú v § 151 ods. 1 O.s.p. Preto prípadné
zdravotné problémy vtedajšej právnej zástupkyne žalobkyne, kvôli ktorým zmeškala 3 - dňovú lehotu
na vyčíslenie trov konania, nemajú z hľadiska rozhodnutia o trovách konania podľa § 151 ods. 2 O.s.p.
žiadny právny význam.

Žalovaná v priebehu odvolacieho konania uplatnila vzájomný návrh, ktorým sa proti žalobkyni domáhala

zaplatenia sumy 1 500 eur z titulu investícií, ktoré vložila do predmetného bytu. Ide tu o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. Tento vzájomný návrh žalovanej odvolací súd v zmysle
§ 97 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že na prejednanie protinávrhu je vecne
príslušný súd prvého stupňa (§ 9 ods. 1 O.s.p.).O povinnosti žalovanej zaplatiť na účet tunajšieho súdu 208,01 eur z titulu náhrady trov, ktoré predbežne
platil štát, odvolací súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 prvá veta O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný

úspech a neúspech oboch účastníčok v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.