Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511206960
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Chrapková Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2511206960.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľky: N. V., trvale

bytom: R., T. XXX/XX, pr. zast.: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka so sídlom v Trnave, Kapitulská 5
proti odporcovi: Q. V., trvale bytom: R., T. XXX/XX, pr. zast.: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom
v Bratislave, P.O.BOX 199 o určenie výživného na plnoleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd určuje výživné odporcu voči navrhovateľke vo výške 200,- eur s účinnosťou od 02.06.2011, ktoré
výživné je odporca povinný platiť do rúk navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.06.2011 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné v sume 450,- eur mesačne počnúc dňom 01.06.2011.

Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia navrhovateľky sú v rozvodovom konaní. Odporca prispieval na
výživu navrhovateľky čo do výšky neurčenou sumou a to tak, že poukazoval sporadicky určitú sumu
na spoločný účet, ktorý viedol s matkou navrhovateľky, ktorá sa snažila rozdeliť poskytovanú sumu na
spoločnú domácnosť, mal. K. a navrhovateľku. Od pojednávania vedenom na Okresnom súde Piešťany
pod sp. zn. 9C/161/2011 konanom dňa 27.04.2011 odporca poskytuje na spoločný účet 500,- eur, z
čoho by mali byť uspokojované jeho životné potreby a potreby mal. K.. Takáto suma nepostačuje na
uspokojovanie jeho životných potrieb, na výživné na mal. brata K. a na výživu navrhovateľky.

Navrhovateľka uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú sumu 549,- eur mesačne, ktorá suma

pozostáva z poplatkov za električenku vo výške 10,- eur, cestovanie do Bratislavy a späť vo výške 10,-
eur, jedlo vo výške 100,- eur, odev a obuv vo výške 100,- eur, drogéria vo výške 80,- eur, nájomné vo
výške 110,- eur, nákup literatúry vo výške 15,- eur, poplatkov za telefón vo výške 20,- eur, poistného vo
výške 40,- eur, vreckového vo výške 60,- eur a internet vo výške 4,- eurá.

Ďalej uviedla, že od augusta 2011 začína študovať v Dánsku v rámci projektu Erasmus, pričom
predpokladaná výška nákladov je cca 700,- eur mesačne, ktorá suma zahŕňa cenu bývania a cenu
základného najjednoduchšieho stravovania. Táto suma však nezahŕňa nákup literatúry, oblečenia,

ostatné položky, ktoré sú na štúdium v Dánsku nemenné a sú obdobné ako vyššie uvedené výdavky.
S nástupom na štúdium na dánskej univerzite nie sú započítané náklady na let tam a späť, ktoré
predstavujú približne 300,- eur. Navrhovateľka ďalej uviedla, že z dôvodu zdokonalenia sa v nemeckom
jazyku ešte pred nástupom na univerzitu v Dánsku bude študovať v Berlíne na súkromnej jazykovejškole Prolog. S týmto štúdiom vrátane cestovného, bývania, stravovania a zabezpečenia sú spojené
náklady vo výške približne 1200,- eur.

K návrhu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa

28.12.2011, v ktorom uviedol, že manželstvo s matkou navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. 9C/161/2010. Po rozvode zostal žiť naďalej v rodinnom dome
so svojou bývalou manželkou a ich spoločnými deťmi N. a synom K.. Rozsudkom mu bola nariadená
vyživovacia povinnosť voči mal. synovi K. vo výške 200,- eur mesačne, ktoré uhrádza k rukám matky a
vovýške100,-eurmesačneakotvorbaúspor.Uviedol,žedopodanianávrhunarozvodjehovýplatabola

zasielaná na spoločný účet, ktorý mal s matkou navrhovateľky. Od januára 2011 prispieval na spoločný
účet sumou 665,- eur. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn.
9C/161/2010 zasiela mal. K. výživné osobitne a osobitne navrhovateľke vo výške 200,- eur mesačne.
Poukázal na skutočnosť, že štúdium navrhovateľky v zahraničí nie je povinné pre jej pokračovanie v
štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike. Navrhovateľka si mala byť vedomá skutočnosti, že ak
sa chce daného programu zúčastniť, mala by vedieť, či na to má finančné prostriedky, rovnako tak aj

pokiaľ ide o štúdium v Berlíne.

Žiadal, aby mu súd uložil povinnosť platiť výživné navrhovateľke vo výške 200,- eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkyne V.. J. V., oboznámením rodného
listunavrhovateľky,potvrdeniaonávšteveškoly vškolskomroku2010/2011,2011/2012,príjmuodporcu,
príjmu matky navrhovateľky, výdavkov navrhovateľky, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/161/2010 a

ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka pochádza z manželského vzťahu matky navrhovateľky V.. J. V. a odporcu. Ich manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 27.apríla 2011 pod č. k. 9C/161/2010-47,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2011, a ktorým súd zároveň určil odporcovi povinnosť
prispievať na výživu mal. K. sumou vo výške 200,- eur mesačne k rukám matky a sumou 100,- eur

mesačne na tvorbu úspor na účet mal. K..

Navrhovateľka bola v čase podania návrhu študentkou druhého ročníka a v súčasnosti je študentkou
tretiehoročníkadennéhobakalárskehoštúdiaFakultymanažmentuUniverzityKomenskéhovBratislave.
Medzi jej pravidelné mesačné náklady na štúdium v Bratislave patrí poplatok za MHD v Bratislave vo
výške 10,- eur, cestovanie z Leopoldova do Bratislavy a späť vo výške 10,- eur, náklady na stravu vo

výške 100,- eur, náklady na oblečenie a obuv vo výške 100,- eur, na nákup drogérie vo výške 80,- eur,
nájomné v Bratislave vo výške 110,- eur, nákup literatúry vo výške 15,- eur, poplatok za telefón vo výške
20,- eur, poistné vo výške 40,- eur, vreckové vo výške 60,- eur, internet vo výške 4,- eurá.

V súvislosti so štúdiom v Berlíne mala navrhovateľka zvýšené výdavky v júli roku 2011 a to za školné vo
výške 569,30 eur, cestovné vo výške 125,65 eur, poistenie vo výške 11,20 eur, za stravu vo výške 200,-

eur, oblečenie vo výške 140,- eur, drogériu vo výške 40,- eur, ubytovanie vo výške 450,- eur a vstupenky
vo výške 23,- eur. V auguste výdavky navrhovateľky predstavovali cestovné vo výške 35,24 eur, strava
vo výške 100,- eur, oblečenie vo výške 40,- eur a drogériu vo výške 15,- eur.

V súvislosti so štúdiom v Dánsku mala navrhovateľka zvýšené výdavky v auguste 2011 na cestovné
vo výške 214,81 eur, za nadváhu batožiny vo výške 105,- eur, nákup vecí na internát vo výške 22,66

eur, stravu vo výške 120,- eur, drogériu vo výške 20,- eur, nákup liekov vo výške 40,- eur. V septembri
roku 2011 za cestovné 49,47 eur, ubytovanie 1230,- eur, výlet zo školy 22,66 eur, stravu 240,- eur,
oblečenie 100,- eur, drogériu 120,- eur, knihy 268,60 eur, v októbri 2011 za cestovné 61,32 eur, cestovné
a poistenie 118,15 eur, ubytovanie 310,- eur, za stravu 169,80 eur, oblečenie 69,72 eur, drogériu 35,86
eur, preklad výpisu absolvovaných predmetov štúdia zo SJ a NJ 50,- eur. V novembri 2011 za ubytovanie

310,- eur, cestovné 30,66 eur, stravu 256,37 eur, drogériu 35,84 eur, oblečenie 6,93 eur, v decembri 2011
do 08.12.2011 ubytovanie 311,47 eur, cestovné vo výške 30,66 eur, letenku 154,73 eur, prebookovanie
letu 85,- eur, potraviny 32,99 eur a od 09.12.2011 náklady v Bratislave cestovné vo výške 15,80 eur,
potraviny 58,31 eur, lieky 21,- eur, drogériu 70,89 eur, oblečenie 160,- eur, pohonné hmoty 20,- eur,
cestovné do Viedne autom 30,- eur.Medzi pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky patria platby poistného a to poistného za životné
poistenie vo výške 8,43 eur, investičné životné poistenie 27,82 eur, životné poistenie Komplet 34,81
eur a dočasné životné poistenie vo výške 10,50 eur, nájomné v Bratislave 110 eur, platby za telefón

(hovorné) vo výške 13 eur.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že väčšinu času trávi v Bratislave, kde študuje a žije v podnájme.
Domov chodí približne každý druhý víkend.

V roku 2011 sa rozhodla, že pôjde na študijný pobyt do Berlína na jazykovú školu z dôvodu zdokonalenia
sa v nemeckom jazyku. Do Berlína cestovala z Bratislavy autobusom a rovnako tak po štyroch
týždňoch z Berlína do Bratislavy. Za prenájom bytu v Berlíne zaplatila 263,33 eur, pričom prenájom

bytu bol vybavený pre tri osoby a celkový prenájom predstavoval 790,- eur. Takisto aj poplatok pre
sprostredkovateľskú agentúru vo výške 235,03 eur bol počítaný na tri osoby. V Berlíne mala náklady
okrem školného vo výške 569,30 eur, nájomného a poplatku za sprostredkovateľskú agentúru, náklady
na stravu, drogériu, električenku, ktorá ju stála 70,- eur na jeden mesiac a poistenie, ktoré bolo vo
výške 11,20 eur. Jazykový pobyt si začala vybavovať niekedy v mesiacoch apríl, máj 2011, pričom toto

konzultovala prevažne s matkou. Matka jej uviedla, že s otcom sa dohodli, že výdavky na jazykový pobyt
budú hradiť každý v jednej polovici.

Na študijný pobyt do Dánska išla už 21.08.2011, pretože sa tam konal pôvodný povinný úvodný kurz pre
Erasmus študentov. V septembri 2011 musela zaplatiť jednorazový poplatok vo výške 1230,- eur, v čom
bol zahrnutý administratívny poplatok a nájomné za mesiace august a september. Z tohto poplatku má

dostať po pobyte 300,- eur späť. Zo štúdia v Dánsku sa vrátila definitívne dňa 25.01.2012. Počas pobytu
v Dánsku bola doma len raz, kedy priletela dňa 08.12.2011 z dôvodu, že 09.12.2011 sa v Bratislave
konal pohovor kvôli štúdiu v Kolíne, o ktoré sa navrhovateľka uchádzala. Z uvedeného dôvodu musela
zmeniť deň odletu, prebookovať letenku, čo ju stálo navyše 85,- eur. Po 9.decembri zostala doma až do
Vianoc a následne až po Vianociach sa vrátila späť do Dánska. Výdavky na mestskú dopravu v Kodani ju

vyšli okolo 30,- eur mesačne. Keďže izba, v ktorej bývala bola len stroho zariadená, bola tam len posteľ,
stôl, stolička, skriňa, periny, musela si nakúpiť, deku, vešiaky do skrine, odpadkový kôš. Takisto mala
náklady na drogériu a stravu, ktorá bola o dosť drahšia ako v Slovenskej republike, približne 240,- eur
mesačne. Keďže letecky mohla v batožine prepraviť len 20 kg, musela si v Dánsku dokúpiť oblečenie.
Za cestovné poistenie do Dánska zaplatila 118,15 eur, išlo o celoročné poistenie do zahraničia.

Študijný pobyt v Dánsku začala vybavovať niekedy vo februári roku 2011, približne o mesiac jej škola
oznámila, že ju na pobyt vybrali. Otec určite vedel, že má záujem ísť študovať do Dánska. Zo školy jej
bol pridelený grant. Navrhovateľka počítala s tým, že ak bude treba doplatiť nejaké financie, tak rodičia
jej pomôžu.

Z výsluchu svedkyne V.. J. V., matky navrhovateľky a bývalej manželky odporcu súd zistil, že s

odporcom, mal. K. a navrhovateľkou žije svedkyňa v jednom dome. Odporca prispieva na náklady na
domácnosť sumou 100,- eur mesačne. Svedkyňa s odporcom nekomunikuje približne trištvrte roka.
Keď navrhovateľka mala ísť do Berlína, tak svedkyňa odporcovi vyčíslila náklady v Berlíne. Odporca jej
uviedol, že uhradí polovicu nákladov navrhovateľky. Náklady navrhovateľky uhradila svedkyňa, pričom
finančné prostriedky získala z čiastočného „odkupu“ zo svojho investičného poistenia a zobrala si dve

pôžičky od Q. F. vo výške 1500,- eur a od M. Ž. vo výške 1300,- eur. Svedkyňa pracuje v školstve ako
aj v spoločnosti ING ako živnostník. V školstve pracuje v Hlohovci, pre ING v Bratislave, kam chodieva
trikrát do týždňa.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že svedkyňa mu predložila niečo na papieri, ale nevie o tom, že by to
boli výdavky na Berlín. Bolo to až v septembri roku 2011. O tom, že navrhovateľka má ísť študovať do

Berlína sa dozvedel niekedy v lete roku 2011 od syna, ktorý sa preriekol a o tom, že navrhovateľka má
ísť študovať do Dánska sa dozvedel v lete, niekedy v auguste roku 2011. Výdavky na tieto pobyty s ním
neboli konzultované.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/161/2010 súd zistil, že náklady v domácnosti, v ktorej žije matka
navrhovateľky a odporca sú poplatky za plyn vo výške 94,- eur mesačne, elektrina vo výške 47,- eurmesačne, potraviny, drogéria 300,- eur mesačne, domová daň 18,01 eur ročne, t. j. 1,50 eur mesačne,
poplatok za smeti vo výške 5,42 eur mesačne, poistenie stavby vo výške 1,87 eur mesačne, poistenie
domácnosti 1,62 eur mesačne, poplatok za internet vo výške 15,- eur mesačne, oprava počítača a

notebooku 12,50 eur mesačne, poplatok za pevnú linku 15,- eur mesačne, mladomanželská pôžička
3,32 eur mesačne, stavebný úver vo výške 116,18 eur mesačne, investičné životné poistenie 38,04
eur mesačne, poistka komplet 22,33 eur mesačne, poistenie auta 8,42 eur mesačne (auto svedkyne),
poplatky za 2 mobilné telefóny vo výše 40,- eur mesačne (mobilné telefóny svedkyne), pohonné hmoty
150,- eur mesačne (náklady svedkyne), zvýšené náklady na stravu (celiakia) 60,- eur mesačne (náklady

svedkyne).

Z potvrdenia Volkswagen Slovakia zo dňa 16.12.2011 súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem
odporcu od januára 2011 do novembra 2011 je vo výške 1558,48 eur.

Z potvrdenia o príjme Trnavského samosprávneho kraja, Obchodná akadémia zo dňa 30.12.2011 súd
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky za rok 2011 bol vo výške 627,57 eur a v
januári 2012 a februári 2012 priemerne vo výške 664,75 eur (potvrdenie zo dňa 02.03.2012). Z daňového

priznania matky navrhovateľky súd zistil, že základ dane pre plnenie si daňovej povinnosti v roku 2010
bol vo výške 9181,97 eur.

Zo výpisu z účtu VÚB navrhovateľky súd zistil, že dňa 02.0.2011 bola na účet navrhovateľky pripísaná
suma 2.241,- eur poskytnutá Univerzitou Komenského v Bratislave ako grant školy na štúdium
navrhovateľky v zahraničí.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že odporca v rozhodnom období (od podania návrhu do
rozhodnutia súdu) pravidelne platil navrhovateľke výživné vo výške 200,-eur mesačne od júna 2011 do
marca 2012 s výnimkou júla 2011, kedy navrhovateľke zaslal na účet sumu 220,-eur.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.
Navrhovateľka je študentkou denného štúdia vysokej školy a keďže nie je schopná sama sa živiť, ale
výživou je odkázaná na svojich rodičov, má nárok na určenie výživného od ktoréhokoľvek rodiča, pokiaľ
nie je schopná sa s ním na dobrovoľnom platení výživného v určitej sume dohodnúť.

Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z potrieb navrhovateľky. Navrhovateľka má
zvýšené výdavky v súvislosti s vysokoškolským denným štúdiom, ktoré prebieha mimo jej bydliska, preto

okrem výdavkov priamo súvisiacich so štúdiom (nákup literatúry) má zvýšené výdavky na cestovanie (z
miesta bydliska do Bratislavy, MHD v Bratislave), bývanie (nájomné v Bratislave), ale i v súvislosti so
stravovaním,keďžesamusístravovaťosobitne.Jebežnýštandard,žeštudentižijúcimimodomovamajú
pre komunikáciu so spolužiakmi alebo rodinou k dispozícii mobilný telefón či internet, za nevyhnutné
náklady však nemožno považovať platby poistného, ktoré sú až vo výške 40 eur mesačne, drogériu až

vo výške 80 eur mesačne, či náklady na ošatenie a obuv až vo výške 100 eur mesačne, čo spolu ročne
predstavuje 2160 eur, čo je výslovný nadštandard.

Pokiaľ ide o zvýšené výdavky navrhovateľky v súvislosti s jej štúdiom v zahraničí (jazykový kurz v
Berlíne a stáž v Dánsku), súd mal za preukázané, že odporca nebol informovaný o týchto plánoch
navrhovateľky, resp. o nákladoch s tým súvisiacich. Navrhovateľka konzultovala svoje plány ohľadne

štúdia v zahraničí len so svojou matkou, pričom sa spoliehala, že matka sa s odporcom dohodne na
financovaní uvedeného štúdia. Z výsluchu svedkyne - matky navrhovateľky však bolo nepochybné, že
s odporcom svedkyňa už viac ako 3/4 roka nekomunikuje, napriek skutočnosti, že s odporcom býva
navrhovateľka aj svedkyňa v jednom dome. Odporca sa teda o plánovaných aktivitách navrhovateľky
dozvedal len útržkovito, napokon až v čase, keď už všetko štúdium v zahraničí bolo zorganizované.

Navrhovateľka ako plnoletá osoba si mala uvedomiť, že ak si chce splniť svoje túžby ohľadne štúdia v
zahraničí, s ktorým sú spojené vysoké náklady, je potrebné, aby za situácie, keď nie je schopná náklady
na takéto štúdium uhradiť z vlastných prostriedkov, spôsob a možnosti ich financovania prekonzultovala
s oboma rodičmi ako osobami povinnými prispievať na jej výživu. Navrhovateľka však o týchto nákladoch
s odporcom nehovorila, ako uviedla „sama“ sa rozhodla, že sa zdokonalí v nemčine, „sama“ sa rozhodla,

že pôjde na stáž do Dánska. Súhlas a prísľub finančnej podpory mala od svojej matky, od odporcu
takýto prísľub nezískala, o čom svedčí i fakt, že ešte pred absolvovaním pobytu v zahraničí podala návrh
na súd o určenie výživného, kde za rozhodujúcu skutočnosť pre určenie výživného považovala práve
predpokladané náklady na štúdium v Nemecku a Dánsku. Keďže štúdium navrhovateľky v zahraničí
nebolo nevyhnutné pre jej ďalšie štúdium na Slovensku, súd neprihliadal na tieto zvýšené náklady

navrhovateľky, ale vychádzal len z bežných nákladov, ktoré by mala navrhovateľka, ak by študovala
počas tohto obdobia v Bratislave.

Súd považuje za potrebné dodať, že je bežnou praxou študentov, ktorí sa cez prázdniny chcú zdokonaliť
v cudzom jazyku, že vycestujú do zahraničia pracovať a popri práci navštevujú jazykové školy. Rovnako
nie je ničím neobvyklé, že študenti programu Erasmus si zarábajú brigádnicky popri štúdiu.

Ďalej súd dodáva, že v zmysle Zákona o rodine je vodiacou zásadou na strane povinného miera jeho
schopností a možností a majetkových pomerov. Ak povinná osoba nemá možnosti zvyšovať svoje
zárobkové pomery, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich životnej úrovni povinnej
osoby a nie povinnosť povinnej osoby zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

Pokiaľ ide o výšku výživného súd, ako už bolo uvedené vyššie, vychádzal pri jej určení z pravidelných

výdavkov navrhovateľky, príjmu odporcu a príjmu matky navrhovateľky, ktorá má voči navrhovateľke
takisto vyživovaciu povinnosť. Súd bral do úvahy i tú skutočnosť, že odporca má vyživovaciu povinnosť
voči mal. K., ktorú súd síce určil v sume 300,- eur mesačne, avšak z odôvodnenia rozsudku tunajšieho
súdu zo dňa 27.04.2011, č.k. 9C/161/2010-47 vyplýva, že súd pri určovaní vyživovacej povinnosti
odporcu voči mal. K. vychádzal z premisy, že odporca „nemá určenú inú vyživovaciu povinnosť“,a to napriek existujúcej (hoci v tom čase súdom neurčenej) vyživovacej povinnosti odporcu voči
navrhovateľke.

Vzhľadom na odôvodnené nevyhnutné potreby navrhovateľky, výšku príjmu odporcu pri zohľadnení

výšky príjmu matky odporcu, ako aj vyživovacej povinnosti odporcu voči. mal. K., má súd za to, že suma
200,- eur (popri existujúcej povinnosti matky navrhovateľky platiť výživné navrhovateľke), je ako výživné
pre navrhovateľku postačujúca, preto v časti prevyšujúcej sumu 200,- eur mesačne návrh navrhovateľky
ako nedôvodný zamietol.

Keďže výživné plnoletému dieťaťu je možné priznať až od podania návrhu a návrh bol podaný na súd
02.06.2011, súd návrh v časti určenia výživného za deň 01.06.2011 zamietol.

Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd za preukázané, že odporca v rozhodnom čase prispieval
pravidelne na výživu navrhovateľke sumou minimálne vo výške 200,- eur mesačne, preto mu za obdobie
od 02.06.2011 do 31.03.2012 nevznikol žiaden nedoplatok.

V danom prípade úspech navrhovateľky predstavoval 45% oproti 55% úspechu odporcu. Keďže však
rozhodnutie o výživnom je závislé aj od úvahy súdu, súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota
na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno
urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany)

alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať
odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.