Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/495/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203266
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8509203266.2

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému: U. P., nar. XX.X.XXXX,
M. XXX, XXX XX M. v konaní o vymoženie sumy 16,60 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský
úrad Prešov so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov vo výške 39,83 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto
trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.8.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a to na základe
exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku. AA XXXXXXX zo dňa 8.2.2008
vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru v Starej Ľubovni, ktorý sa stal právoplatným dňa
8.2.2008 a vykonateľným dňa 23.2.2008.Oprávnený svojim návrhom žiadal vymôcť dlžnú sumu 16,60
eur a trovy exekúcie.

Súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Hlavná 45, 080 01
Prešov podaním doručeným súdu dňa 7.9.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2009 pod číslom 5710
017071 *.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods.
11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejne správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj
rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným
ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p.
MF/024448/2012-441 zo dňa 6.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. práva a
povinnosti rozpočtových organizácií

prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 18.12.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a
vyúčtovanie trov exekúcie, ktorý odôvodnil, tým že oprávnenému uplynula trojročná prekluzívna lehota
na vymoženie svojej pohľadávky a rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom sa stalo neúčinným, pričom
poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.8.2008.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie
prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním
spojené bezdôvodné obohatenie.

Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou
zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona.
Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré
boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo
neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné
výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie
vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri
výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné
rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta
výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna
úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností
nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta
právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej

normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v
zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch
je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

Z pripojeného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku. AA XXXXXXX zo dňa
8.2.2008 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru v Starej Ľubovni mal za preukázané, že
toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 8.2.2008 a vykonateľným 23.2.2008. Lehota stanovená pre
výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota
prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo,
aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je
možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť
exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 23.2.2011. Súd mal tak za preukázané,
že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo
dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách konania oprávneného a povinného v tomto konaní súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p
a podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ustanovenia
§ 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do
31.5.2014 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie.

V § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza
zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok

povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z.). Z týchto výnimiek by do
úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní
okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený
totiž postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné
vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 31.5.2014 súd o trovách exekúcie rozhodol
s poukazom na znenie § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. účinného do 31.5.2014 v spojení s § 196 a § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. a v súlade s §§ 14,
15 a 22 vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd
priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekučného konania

- minimálna odmena 33,19 eur

zvýšená o 20 % DPH podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. 6,64 eur

Trovy exekúcie celkom: 39,83 eur

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.