Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/498/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8509203270.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
N. E. XX/XX, XXX XX T. v konaní o vymoženie sumy 66,39 eur takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnený a povinný n e m á j ú p r á v o na náhradu trov konania.

Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský
úrad Prešov so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.8.2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, a to na základe
exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku AA XXXXXXX zo dňa 24.4.2008
vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Krajským dopravným inšpektorátom
Prešov, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.4.2008 a vykonateľným dňa 9.5.2008. Oprávnený svojim

návrhom žiadal vymôcť dlžnú sumu 66,39 eur a trovy exekúcie.

Súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková, Exekútorský úrad Prešov so sídlom Hlavná 45, 080 01
Prešov podaním doručeným súdu dňa 7.9.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21.10.2009 pod číslom 5710
017074 *.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa

12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods.
11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejne správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj
rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným
ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p.
MF/024448/2012-441 zo dňa 6.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. práva a

povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky.

Dňa 18.12.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, ktorý
odôvodnil, tým že oprávnenému uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie svojej pohľadávkya rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom sa stalo neúčinným, pričom poukázal na ustanovenie § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za

priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie

nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie
prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním
spojené bezdôvodné obohatenie.

Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou

zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona.
Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré
boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo
neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné

výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie
vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri
výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné

rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom
vznikli.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva

platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone
jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného,
osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta

výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré

by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta
nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne
uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak
je pre neho výhodnejší.

Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne
platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípadejepotrebnéaplikovaťprávnypredpis,ktorýjepreadresátavýhodnejší.Situáciaadresátaprávnej
normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je vzákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase
aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa

nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch
je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako
predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej

lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

Z pripojeného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku AA XXXXXXX zo
dňa 24.4.2008 vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Krajským dopravným
inšpektorátom Prešov mal súd za preukázané, že toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa

24.4.2008 a vykonateľným 9.5.2008. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa
vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada
z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí
stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať
exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do

31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj
skončené, uplynula dňom 9.5.2011. Súd mal tak za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom
na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia
neúčinným.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.

O trovách konania oprávneného a povinného v tomto konaní súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p
a podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ustanovenia
§ 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do

31.5.2014 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 31.5.2014 súd o trovách exekúcie rozhodol
s poukazom na znenie § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. účinného do 31.5.2014 tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, pretože ten v podaní

doručenom súdu dňa 18.12.2014 výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.