Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200006
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200006.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa K. B., N. XXXX/XX, E., IČO: 41350260 proti odporcovi
Mestu Kežmarok, Hlavné námestie 1, Kežmarok, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporcu zo dňa 26. novembra 2013, číslo: 4881/3/2013-RP takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutímzodňa26.11.2013číslo:4881/3/2013-RPodporcauložilnavrhovateľoviakofyzickejosobe
oprávnenej na podnikanie pokutu vo výške 200 EUR za to, že dňa 25.08.2013 v čase o 00.52 hod.,
0.32 hod. došlo k predaju alkoholických nápojov v prevádzke na ul. D. XX v E., čím bol porušený
článok 3 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kežmarok č. 6/2012, ktorým sa obmedzuje
alebo zakazuje predaj, podávanie a požívanie alkoholických nápojov v predajniach potravín alebo na

iných verejne prístupných miestach na území mesta E.. Súčasne bola navrhovateľovi uložená povinnosť
pokutu zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a
§ 2 ods. 4 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní
a prevádzkovaní protialkoholických záchytných izieb vydalo mesto všeobecne záväzné nariadenie č.
6/2012 (ďalej len VZN). Uviedol, že mestskou políciou Kežmarok mu bola odovzdaná vec a začalo sa

správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie tohto zákazu zo strany navrhovateľa. Oznámením
zo dňa 30.10.2013 začal odporca konanie o správnom delikte a nariadil ústne pojednávanie na
14.11.2013 za účelom prerokovania správneho deliktu. Navrhovateľ sa na toto pojednávanie nedostavil
napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 07.11.2013. Ústne pojednávanie prebehlo bez jeho
osobnej účasti, keďže tá nebola nevyhnutná a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ
porušil VZN. Podľa § 13 ods. 9 písm. a/ zákona o obecnom zriadení obec môže právnickej osobe alebo

fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6638 EUR ak poruší nariadenie, a tak po
zohľadnení závažnosti porušenia VZN, závažnosti a následkov protiprávneho konania odporca uložil
navrhovateľovi pokutu vo výške 200 EUR.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Uviedol, že vykonal všetky opatrenia, aby k
porušeniu VZN nedošlo. Zamestnankyňa, ktorá predala alkohol dňa 25.08.2013, bola poučená o tomto
zákaze, no napriek tomu zákaz nerešpektovala a svojim známym alkohol predala.Odporca vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že začal správne konanie o správnom
delikte spáchanom tým, že dňa 25.08.2013 v čase 00.52, 03.23 a 03.53 hod. došlo k predaju
alkoholických nápojov v prevádzke na ul. D. XX v rozpore so všeobecne záväzným nariadením mesta č.

6/2012.Oznámenieozačatíkonaniaapredvolanienaústnepojednávaniebolonavrhovateľovidoručené
dňa 15.10.2013, pričom na ústnom pojednávaní 22.10.2013 bol navrhovateľ poučený o formálnej chybe
v oznámení, preto navrhovateľ žiadal o opätovné písomné doručenie opraveného oznámenia ako
predpokladu pre ďalšie konanie. Odporca vyhovel tejto požiadavke a zaslal navrhovateľovi oznámenie
o začatí konania a predvolanie na ústne pojednávanie, pričom dňa 04.11.2013 došlo k uloženiu zásielky

na pošte. V zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku považoval zásielku za doručenú dňa 07.11.2013
v dôsledku fikcie doručenia. Následne po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že je dostatok
dôkazov preukazujúcich spáchanie deliktu a osobná účasť navrhovateľa na pojednávaní nie je potrebná.
Na základe skutočností uvedených v spise rozhodol, a to aj bez vyjadrenia navrhovateľa. Navrhovateľ
po doručení rozhodnutia podal žiadosť o vytýčenie nového termínu pojednávania, pretože zásielku si
na pošte prevzal až 22.11.2013. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ svoju neúčasť neospravedlnil

žiadnymi závažnými dôvodmi, pričom zdôraznil, že vytýčenie nového pojednávania by bolo v rozpore so
zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania, navyše skutočnosti uvedené navrhovateľom v odvolaní
by neviedli k vydaniu nového rozhodnutia.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že nemá právomoc v tejto veci konať.

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov verejnej správy.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec je samostatný územný samosprávny

a správny celok Slovenskej republiky; ...

Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so
správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný
zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon

prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 27 ods. 1 tohto zákona na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec,
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní- Správny
poriadok).

Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom
samosprávnej pôsobnosti obce.

V tejto veci odvolanie smeruje proti rozhodnutiu obce, ktorým bola uložená pokuta za správny delikt
podľa zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní
a prevádzkovaní protialkoholických záchytných izieb (ďalej len zákon o ochrane pred zneužívaním

alkoholických nápojov).Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.
z.“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja)

neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch štátnej
správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj
z účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon

štátnej správy (napr. pozri rozhodnutie zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 89/2012
sp. zn. 8Rks 1/2012).

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že odporca pri ukladaní pokuty za správny delikt konal v rámci
preneseného výkonu štátnej správy a na takéto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní- zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).

Zákon o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ako osobitný zákon, v žiadnom zo svojich

ustanovení priamo nevylučuje aplikáciu Správneho poriadku na konanie o ukladaní pokút a iných sankcií
za iné správne delikty.

Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo
ústne do zápisnice nevzdal.

Z citovaného ustanovenia možno odvodiť zásadu dvojinštančnosti správneho konania.

Zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov neustanovuje orgán
príslušný na výkon štátnej správy v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom
stupni rozhoduje obec.

Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom

je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) orgánmi verejného
zdravotníctva je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky.

Zákon č. 355/2007 Z. z. explicitne neustanovuje právomoc konkrétneho orgánu verejného zdravotníctva
(§ 3 cit. zákona), ktorý je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých na úseku štátnej správy ochrany
zdravia v prvom stupni rozhoduje obec.

Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej

štátnej správy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
ochranu zdravia.

Na základe uvedených skutočností a právnych predpisov dospel súd k záveru, že vecne príslušný
na prejedanie odvolania proti rozhodnutiu obce, ktorým bola uložená sankcia za iný správny delikt je
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochranyzdravia, pod ktorý nepochybne patrí aj ochrana pred zneužívaním alkoholických nápojov a v rámci
ktorého obec sankcionuje konania porušujúce právne predpisy.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vyslovený v rozsudku sp. zn. 5Sžo/47/2013 zo dňa 17.12.2013, ktorým: „Najvyšší súd poukazuje i na
skutočnosť, že procesný postup skúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za iný
správny delikt musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov, inak by nemohla byť zachovaná
rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb, resp. fyzických osôb- podnikateľov) a
keďže podľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ priestupkový zákon“) návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po
vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup zachovať
aj pri prejednávaní iných správnych deliktov.“

Podľa § 103 v spojení s ust.§ 246c O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104a ods.1 v spojení s ust. § 246c O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať

vo veci samej.

Krajský súd s poukazom na citované ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. konanie zastavil s tým,
že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré
rozhodne o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu o inom správnom delikte. Vecná pôsobnosť
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vyplýva nielen zo skutočnosti, že bolo gestorom zákona

č. 219/1996 Z. z., ale najmä z jeho úloh, ktoré plní na úseku ochrany zdravia (viď uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Rks/1/2012 zo dňa 22.marca 2012, sp. zn. 5Rks/3/2013 zo dňa 29.
marca 2013 ).

Až právoplatné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe
správnej žaloby (§ 70 Správneho poriadku a § 247 a nasl. O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 246c O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo
konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 246c ods.1 O.s.p).