Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211202267
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3211202267.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so
sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, proti povinnému: JALAST PLUS s.r.o., IČO : 36
356 956, so sídlom Šípkov 127, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 9.172,06 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,
č.k. 4Er/644/2011-16, zo dňa 06. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,90 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora dňa
19.05.2011 vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného. Súdu prvého stupňa bol dňa

04.12.2013 doručený súdnym exekútorom návrh na zastavenie exekúcie. Z Obchodného registra
Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný bol dňa 17.09.2013 vymazaný ex offo, pričom povinný
zanikol bez právneho nástupcu, keď spoločnosť povinného bola zrušená na základe rozhodnutia
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28K/32/2013 zo dňa 25.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.08.2013, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie voči povinnému z dôvodu nedostatku majetku
dlžníka - povinného. Súd prvého stupňa na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného

poriadku exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez likvidácie a následne
vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo
možné ďalej viesť exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2
Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhrady vo výške 46,90 Eur, ktoré
predstavujú: a/ odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 Eur, b/ hotové
výdavky vo výške 5,89 Eur (poštovné), c/ DPH zo sumy 39,08 Eur, t. j. 7,82 Eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu, že
uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na stratu
spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, má oprávnený za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za
neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený

navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu siosvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom

za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie
účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.

Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 02.06.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 9.172,06 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.

700-1591283710-GC04/10 zo dňa 21.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
02.02.2011.

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol
exoffovymazanýzobchodnéhoregistra.Následnesúdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímexekúciu
zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) je potrebné
sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto
skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie
o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm.

h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z ust. § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu
z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s
likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza
na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V danej veci mal odvolací súd z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného za preukázané,
že nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného
neprešiel na právneho nástupcu, v dôsledku čoho možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín č. k.
28K/32/2013-134 zo dňa 25.07.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2013, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej

veci preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov exekúcie, ktoré je podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, nakoľko v danej veci je
nesporné, že dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené odvolací

súd dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie
oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.