Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Marek Dudík

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010537
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7914010537.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2014, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr Evžena Kelija, v
trestnej veci obvinených J. Š. a spol., pre spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa § 20 Tr.zák. k § 188
ods. 1 Tr.zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3 T
117/14 zo dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr.por. odmietol obžalobu a vrátil vec
prokurátorovi.

Podľa § 238 ods. 3 Tr.por. dôvody väzby u obvinených J. Š., nar. X.X.XXXX a B. K., nar. XX.X.XXXX v

zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr.por. naďalej trvajú.

Podľa názoru okresného súdu bolo porušené právo obhajoby obvineného J. Š., pretože prokurátor mu
v obžalobe navrhuje uložiť trest odňatia slobody v zmysle § 47 Tr.zák. bez toho, aby predložil dôkazy,
ktoré odôvodňujú uloženie trestu podľa týchto zásad a bez toho, aby mal vyriešenú otázku, ktorá je
upravená v § 47 ods. 1 písm. b) Tr.zák.

Vo veci teda bude potrebné vyhotoviť psychologický posudok na obvineného J. Š. so zameraním na
odpoveď k zneniu ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Tr.zák.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor a to ústne do zápisnice o neverejnom
zasadnutí, ktorú aj písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že rozhodnutie súdu je nedôvodné, pretože v prípravnom
konaní bol znalecky vyšetrený duševný stav u oboch obvinených a bola potvrdená ich plná trestná
zodpovednosť.

U obvineného J. Š. znalci uviedli, že tento nie je duševne chorý a jeho pobyt na slobode nie je z

psychiatrického hľadiska nebezpečný. Pod vplyvom návykových látok je však pravdepodobná recidíva
trestnej činnosti.

Vzhľadom na antisociálnu osobnosť obvineného by ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie
nesplnilo účel.

Vyžiadanie nového posudku je nadbytočné a spôsobilo by zbytočné prieťahy vo väzobnej veci.Zodpovedanie predmetnej otázky môžu zrealizovať znalci, ktorí budú predvolaní na hlavné
pojednávanie.

Vytýkané pochybenie obžaloby nemožno apriori považovať za závažné porušenie práv obvineného na
obhajobu a za závažné procesné pochybenie.

Ani vykonaním požadovaného dôkazu by nedošlo k zmene dôkaznej situácie.

Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil nasledovné.

Podmienky, za akých možno vec vrátiť prokurátorovi, sú uvedené v ustanovení § 244 ods. 1 písm. h/
Tr.por.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr.por. pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti

vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce
práva obhajoby.

Správne postupoval okresný súd, keď podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr.por. odmietol obžalobu a vrátil vec
prokurátorovi.

Krajský súd sa s uvedeným rozhodnutím stotožňuje a považuje za potrebné zvýrazniť.

Okresný prokurátor podal obžalobu na J. Š. a B. K., pričom konanie obvineného B. K. právne kvalifikoval
ako zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.zák. a § 47 ods. 2 Tr.zák.

Podľa § 47 ods. 2 Tr.zák., ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin, okrem iného aj
lúpeže podľa § 188 Tr.zák., ktorý už bol za trestné činy hoci aj v štádiu pokusu dvakrát potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené
podmienky uvedené v odseku 1 písm. a/ a b/, inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov,

ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody pod dvadsať rokov.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a), b) Tr.zák. trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný
čin, za ktorý ho tento zákon v osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinnú ochranu spoločnosti
b) nie je nádej, žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu dvadsaťpäť rokov.
Trest odňatia slobody na doživotie je najprísnejším z trestov.

Trestný zákon umožňuje uloženie takéhoto trestu len za podmienok, že uloženie trestu výlučne dovoľuje
v osobitnej časti, uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by
nápravu páchateľa bolo možné zabezpečiť aj trestom v kratšej výmere.

Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, inak uloženie trestu na doživotie nie je prípustné.

Súd pri rozhodovaní o použití tohto ustanovenia musí dôsledne skúmať pomery páchateľa a okolnosti
súvisiace so spáchanou trestnou činnosťou tak, aby prípadne uložený trest odňatia slobody na doživotie
mal skutočne výnimočný charakter.

Splnenie zákonnej podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie z hľadiska, či je možnosť
nápravy páchateľa obzvlášť sťažená musí posúdiť súd na základe úplného znaleckého dokazovania
a na základe komplexného zhodnotenia osoby páchateľa najmä z retrospektívneho zhodnotenia jeho
kriminálneho správania.Súd preto musí vychádzať aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade osobnostných,

symptomatických a spoločenských faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej
prognózy páchateľa.

Naviac je potrebné poukázať aj na znenie § 2 ods. 10 Tr.por., podľa ktorého orgány činné v trestnom
konaní postupujú v konaní tak, aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, aby mohli byť

zohľadnené všetky skutočnosti svedčiace pre aj proti osobe, proti ktorej sa konanie vedie.

Po zhodnotení uvedených okolností aj krajský súd dospel k záveru, že obvinenému J. Z. je podľa
obžaloby navrhované uloženie trestu v zmysle § 47 Tr.zák. bez toho, aby boli predložené dôkazy, ktoré
odôvodňujú uloženie tohto trestu.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods.
1 písm. c) Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.