Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, December 12, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/892/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214204583
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1214204583.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. X.. Č..
XXXX/X, Ž., zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., IČO: 36 862
037, Panenská ul. č. 33, Bratislava, proti odporcovi: H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X.. Č.. XXXX/
XXX, Š., o vypratanie bytu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. augusta 2014, č. k. 58C/41/2014 - 78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi
povinnosť sprístupniť a umožniť navrhovateľovi vstup do bytu č. XX na 7.
poschodí, vo vchode č. XX/F v bytovom dome so súp. č. XXXXX, na parc. č. XXXXX/XX, na H. X.

S. N. a za prítomnosti navrhovateľa tretím osobám (zástupcu poisťovne, banky alebo správcu) na
vykonanie obhliadky, do troch dní od doručenia rozhodnutia odporcovi až do právoplatného skončenia
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 75 ods. 2, § 76 ods. 1, 2, 4, § 102 ods. 1 O. s. p.
a vecne dôvodnosťou podaného návrhu, keď mal listinnými dôkazmi preukázané splnenie podmienok
pre dočasnú úpravu vzťahov a právnych pomerov medzi účastníkmi konania s tým, že nariadenie
predbežného opatrenia nepredstavuje neprimeraný a neopodstatnený zásah do práva a povinností

iného účastníka. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je vlastníkom 4 - izbového bytu č. XX na
7. poschodí vo vchode č. XX/F v bytovom dome so súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/XX a nebytového
priestoru č. XX v celosti, na H. X. S. N. titulom dražby, ktorý má záujem poistiť, avšak odporca mu
neumožňuje vstup do bytu, na jeho opakované výzvy nereaguje a preto poistnú zmluvu na daný byt
s poisťovňou uzavrieť nemôže s tým, že odporca neumožnil navrhovateľovi ani obhliadku bytu, keď
navrhovateľ bol príslušnou bankou vyzvaný na jej zabezpečenie za účelom vypracovania znaleckého

posudku pre jej potreby.
Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť z dôvodu, že poistenie bytu nemôže byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko
navrhovateľ k návrhu predložil list z poisťovne zo dňa 11. 11. 2013, ktorý mal k dispozícii viac
ako tri mesiace pred podaním návrhu vo veci samej s tým, že sám navrhovateľovi opakovane oznámil,
že bytový dom, ale aj samotný byt sú poistené, čo navrhovateľ v návrhu účelovo neuviedol. Poukázal na

skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol byt titulom dražby, pričom bývalým vlastníkom nehnuteľnosti bol
Z. G., ktorý v zákonnej lehote podal návrh na určenie neplatnosti tejto dražby a konanie je vedené na
OkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.4C/24/2013stým,ženavrhovateľsaaždvarokypodanejdražbe
domáha navrhovaným predbežným opatrením obhliadky bytu, ktorá nebola vykonaná navrhovateľom
anidražobnouspoločnosťouaanivypracovanýaktuálnyznaleckýposudok.Odporcavosvojomodvolaní
ďalej uviedol, že navrhovateľ okrem toho, že naňho vyvíja rôznym spôsobom neprimeraný nátlak, sa

vo svojich snahách zmocniť sa čo najskôr fakticky bytu, bol schopný predložiť k návrhu na vypratanie
bytu údajnú dohodu s nájomcom V. Y. O. o ukončení nájmu s tým, že daný nájomca nikdy takútodohodu s navrhovateľom nepodpísal, t. j. jeho podpis na dohode je sfalšovaný a poukázal na jeho čestné
prehlásenie, ktoré k odvolaniu pripojil. Vytkol súdu prvého stupňa, že mechanicky prijal účelové tvrdenia
navrhovateľa o potrebe obhliadky bytu pre poisťovňu a banku a nariadil predbežné opatrenie, ktorého

výrokovú časť považuje za nezrozumiteľnú, zmätočnú a nevykonateľnú, nakoľko z neho nevyplýva kedy
a komu by mal vlastne predmetný byt sprístupniť.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto
je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p), ako i po začatí konania (§
102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava,

že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j. , že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila
majetková podstata budúceho povinného.

Preukázanie potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi je základným predpokladom vydania
predbežného opatrenia. Môže ísť o ňu iba vtedy, ak už bol určitý zásah do práva uskutočnený, t. j. ak už

došlo k jeho porušeniu. Predbežné opatrenie nie je totiž úpravou faktických pomerov medzi účastníkmi,
ale má vždy povahu ochrany práv a ústi do uloženia právnych povinností. Na druhej strane však každé
porušenie práva odôvodňuje potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi.

Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má charakter provizórneho riešenia

vzťahov medzi účastníkmi konania, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi
konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu)
medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné
opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo
veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa

podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore.

Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie, však ešte samo osebe
nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje
súdu, predbežné opatrenie vydať, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným

účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Súd pri vydávaní predbežného opatrenia musí
skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení potom vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi

účastníkmikonaniaanevyhnutnosťdočasnejúpravyprávnychvzťahovmedzinimi.Predbežnéopatrenie
plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný
preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie
predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva

(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého
z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie

má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde
v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu.

Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom

na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou
vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie

právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Je nutné uviesť, že miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha vo veci samej uložiť odporcovi povinnosť vypratať 4 -
izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 7. poschodí bytového domu č. XX/F, súpisné číslo XXXXX na H. X.

Č.. XX/F S. N. a nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť odporcovi povinnosť sprístupniť
a umožniť navrhovateľovi vstup do bytu č. XX na 7. poschodí, vo vchode XX/F v bytovom dome so
súpisným číslom XXXXX, na parcele č. XXXXX/XX, na H. X. S. N. a za prítomnosti navrhovateľa tretím
osobám (zástupcu poisťovne, banky alebo správcu) na vykonanie obhliadky, do troch dní od doručenia
tohto rozhodnutia odporcovi až do právoplatnosti skončenia tohto konania z dôvodu, že odporca mu ako

vlastníkovi danej nehnuteľnosti neumožňuje do bytu vstúpiť za účelom vykonania obhliadky poisťovacím
maklérom poisťovne, s ktorou chce uzavrieť poistnú zmluvu na predmetný byt a jeho zabudované
zariadenie.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia

vyhovel tak, že odporcovi uložiť povinnosť sprístupniť daný byt za prítomnosti navrhovateľa tretím
osobám (zástupcu poisťovne, banky alebo správcu) na vykonanie obhliadky do troch dní od doručenia
rozhodnutia odporcovi až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o

navrhovanom predbežnom opatrení opomenul, že základným pojmovým znakom každého predbežného
opatrenia je jeho dočasnosť s tým, že časovým ohraničením je spôsob reglementácie zániku a zrušenia
predbežného opatrenia (§ 77 O. s. p.), pričom skúmanie dočasnosti je významné predovšetkým so
zreteľomnaochranuprávnejsféryúčastníkakonania,protiktorémupredbežnéopatreniesmeruje,keďže
je neprípustné, aby predbežné opatrenie trvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel a preto je súd povinný

v každom štádiu konania súčasne skúmať oprávnenosť zabezpečovacieho opatrenia.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa, ktorý odporcovi nariadil sprístupniť byt v prítomnosti
navrhovateľa aj tretím osobám do troch dní od doručenia napadnutého rozhodnutia až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, rozhodol vecne nesprávne a najmä nevykonateľným spôsobom,

keď jeho povinnosťou bolo vymedziť presný čas splnenia povinnosti (dátum a hodinu) a zároveň určiť
konkrétne osoby, ktorým má byť vstup do bytu odporcom umožnený, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva
žiadny dôvod umožňovať vstup do bytu banke alebo správcovi, keďže navrhovateľ nevyhnutnosť
obhliadky bytu pre potreby peňažného ústavu alebo pre správcu nepreukázal predložením jediného
listinného dôkazu, z ktorého by vyplývalo jeho tvrdenie v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

že bol vyzvaný bankou na zabezpečenie obhliadky bytu za účelom vyhotovenia vlastného znaleckého
posudku pre potreby banky, resp. dôkaz o neplatení služieb spojených s nájmom bytu odporcom
správcovi, ktorého navrhovateľ ani neuviedol, a keďže z obsahu spisu nie je možné zistiť, kto správu
daného bytového domu vôbec vykonáva, nie je ani zrejmé, ktorému správcovi súd prvého stupňa
napadnutým uznesením umožnil vstúpiť do daného bytu.

Právne podstatnou skutočnosťou v posudzovanej veci je však absolútna absencia osvedčenia potreby
navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, keď navrhovateľ právne relevantným
spôsobom, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavosť riešenia situácie, t. j. neosvedčil, že
bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, je jeho právo ohrozené, resp., že existuje potreba nariadiť

predbežné opatrenie z dôvodu ochrany jeho investície a odvrátenia prípadných škôd na majetku a už
vôbec sa nebolo možné stotožniť s jeho tvrdením, že terajšia situácia sa natoľko zhoršila, že nariadenie
predbežného opatrenia odôvodňuje, nakoľko daná argumentácia je iba v rovine nepreukázaných tvrdení
navrhovateľa.Z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
(metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb Žilinskej univerzity v Žiline z marca 2001,

znaleckého úkonu č. 028/2013 Ing. Miroslava Štipkalu) totiž žiadna hrozba vzniku škody na majetku
navrhovateľa nevyplýva a ani potreba ochrany jeho investície, ktorých dôvod a súvis so spornou
nehnuteľnosťou navrhovateľ ani nešpecifikoval.

Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa, ktorý napadnutým

uznesením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel rozhodol vecne
nesprávne a preto odvolací súd prvostupňového rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil a
návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že zákonné podmienky
na jeho nariadenie splnené neboli, nakoľko navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.