Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614204736
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8614204736.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: AG - TOP SK, s.r.o., so sídlom Kapišová 101,
IČO: 36 746 142, zastúpený Mgr. Branislavom Granecom, advokát AK v Košiciach, ulica Kováčska
28, 040 01 Košice, proti odporcovi Poľovnícke združenie M. so sídlom X. D., IČO: 35 509 422,
zastúpený AK JUDr. Peter Kerecman spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725
o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Svidník

č.k. 4C/195/2014-25 zo dňa 12.9.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 167,78 eur na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, a

účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi užívanie Poľovného revíru M. do
právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti uznesenia č. 1 až 5 prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru M. zo dňa 3.12.2013, ktorého priebeh
bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 600/2013, Nz 52718/2013, NCRls 53641/2013 a o určenie
neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s Poľovníckym združením M., so sídlom X.

D., zároveň navrhol, aby súd uložil navrhovateľovi v lehote 30 dní, podať návrh na určenie neplatnosti
uznesení č. 1 až 5 prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru M. zo dňa 3.12.2013, ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 600/2013, Nz
52718/2013, NCRls 53641/2013 a určenie neplatnosti zmluvy o užívaní Poľovného revíru uzatvorenej
s Poľovníckym združením M. so sídlom X. D.. V návrhu uviedol, že jedným z vlastníkom a zároveň
zástupcom niektorých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru M. uznanom

rozhodnutím Obvodného lesného úradu Svidník č. 124/1994 zo dňa 7.3.1994 (ďalej P. revír M.). Rozloha
pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa resp. osôb, ktoré zastupuje predstavuje 160,60 ha to znamená
6% z celkovej výmery Poľovného revíru M., ktorá predstavuje 2642 ha. Ďalšími vlastníkmi pozemkov
v Poľovnom revíri M. sú obec X. D., obec M., Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Slovenský
pozemkový fond, Poľnoprodukt s.r.o., Urbárska spoločnosť ŠČOB, pozemkové spoločenstvo X. D.
a súkromní vlastníci. Dňa 3.12.2013 sa v priestoroch Obecného úradu X. D. konalo zhromaždenie

vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru M. (ďalej zhromaždenie vlastníkov),
ktorého priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 600/2013, Nz 52718/2013, NCRls 53641/2013
zo dňa 11.12.2013 spísanou notárkou JUDr. Máriou Zimanovou so sídlom Moyzesova 861/31, Ilava.
Notárska zápisnica osvedčila, že na zhromaždení vlastníkov sa zúčastnili vlastníci majúci celkovo59,94 % t.j. 1580 ha z výmery Poľovného revíru M., a teda, že zhromaždenie vlastníkov je uznášania
schopné. Na zhromaždení vlastníkov bol navrhovateľ zastúpený F. T., bytom M. XXX/XX, XXX XX
F., manželom štatutárneho orgánu navrhovateľa R. T.. V rámci návrhov a pripomienok k programu

rokovania zhromaždenia vlastníkov požadoval splnomocnený zástupca navrhovateľa diskusiu na tému
Prezentácie vlastníkov, nakoľko mal dôvodné pochybnosti o tom, kto koho zastupuje, či výmery v
prezenčnej listine nie sú duplicitné, resp. či predložené plnomocenstva a nájomné zmluvy, na ktoré sa
niektorí zo zúčastnených odvolávajú spĺňajú všetky zákonné podmienky pre hlasovanie na zhromaždení
vlastníkov. Z podkladov, ktoré mal navrhovateľ v čase konania zhromaždenia vlastníkov resp. po jeho

konaní k dispozícií totiž zreteľne vyplývalo, že zhromaždenie nielen, že nemohlo byť uznášania schopné,
ale rozhodnutia na ňom prijaté neboli dosiahnuté požadovanou väčšinou hlasov v zmysle ustanovenia
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovateľ mal
taktiež pochybnosti o tom, či boli naplnené všetky zákonné požiadavky kladené na samotné zvolanie
zhromaždenia vlastníkov v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve. Napriek týmto dôvodným obavám
návrh navrhovateľa nebol schválený uznášania schopnou väčšinou. Zo znenia Notárskej zápisnice

vyplýva, že v bode V. Ing. G. Y. skonštatoval, že podľa prezenčnej listiny a predložených dokladov
je zhromaždenie uznášania schopné podľa § 5 ods. 4, keďže z celkovej výmery poľovného revíru
2642 ha sa zhromaždenia zúčastnilo a svoje vlastníctvo preukázalo 12 vlastníkov, ktorí majú aj za
zastupovaných spolu 59,94 % t.j. 1583,60 ha výmery poľovných pozemkov, zhromaždenia sa zúčastnila
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery pozemkov začlenených

do Poľovného revíru M., čím je splnená podmienka uznášania schopnosti. Ďalej zo znenia Notárskej
zápisnice vyplýva, že na zhromaždení vlastníkov boli prijaté nasledujúce zásadné uznesenia. Uznesenie
č. 2: zhromaždenie viac ako nadpolovičnou väčšinou, čo predstavuje 53,94 % vlastníkov poľovných
pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného Poľovného revíru M. rozhodlo o tom, že
výkon práva poľovníctva resp. užívanie poľovného revíru bude zhromaždením odstúpené postupom

podľa § 13 zákona t.j. zmluvou o užívaní poľovného revíru. Uznesenie č. 3: zhromaždenie viac ako
nadpolovičnou väčšinou čo predstavuje 53,94 % vlastníkov poľovných pozemkov počítanou podľa
výmery pozemkov uznaného Poľovného revíru M. rozhodlo o tom, že náhrada za užívanie poľovného
revíruM.budepostúpenébudúcemuužívateľovipoľovnéhorevíruzacenu3,-euralesnýchpozemkovza
ha a každý rok jeho užívania, a cenu 1,- eur za ostatné poľovné pozemky za ha a každý rok ich užívania.

Uznesenie č. 4: zhromaždenie viac ako nadpolovičnou väčšinou, čo predstavuje 53,94 % vlastníkov
poľovných pozemkov počítanou podľa výmery pozemkov uznaného Poľovného revíru M. rozhodlo o
tom, že výkon práva poľovníctva resp. užívanie poľovného revíru bolo postúpene poľovníckej organizácií
- Poľovnícke združenie M. so sídlom X. D., IČO: 35 509 422, s ktorou bude následne uzatvorená
zmluva o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona. Okrem vyššie uvedených zásadných rozhodnutí

boli na zhromaždení vlastníkov prijaté aj ďalšie dve rozhodnutia týkajúce sa schvaľovania programu
zhromaždenia vlastníkov (uznesenie č.1) a určenie splnomocnencov na prípravu a podpisovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru (uznesenie č. 5). Všetky tieto uznesenia boli prijaté tesnou väčšinou 53,94
% vlastníkov poľovných pozemkov, t.j. rozdielom necelých 4 %. V súvislosti s vyššie uvedeným tesným
hlasovaním na zhromaždení vlastníkov navrhovateľ poukázal na nasledujúce:

- K oprávneniam spoločnosti Poľnoprodukt: podľa Notárskej zápisnice mala obchodná spoločnosť
Poľnoprodukt, s.r.o., so sídlom Víta Nejedlého 677/1, Svidník, ako vlastník a zástupca vlastníkov na
zhromaždení vlastníkov k dispozícií 267,30 ha, to je 10,11 % z celkovej výmery poľovného revíru M..
Oprávnenie Poľnoproduktu na hlasovanie na zhromaždení vlastníkov za výmeru 267,30 ha t. j. 10,11
% z celkovej výmery Poľovného revíru M. malo vyplývať najmä z uzavretých nájomných zmlúv na

prenájom poľnohospodárskych pozemkov podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov,poľnohospodárskehopodnikualesnýchpozemkovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov.
Navrhovateľ podotkol, že jednotliví prenajímatelia v rámci nájomných zmlúv Poľnoprodukt, s.r.o.,
buď nikdy nesplnomocnili na ich zastupovanie pri rozhodovaní o práve poľovníctva na prenajatých
pozemkoch, alebo sa v nájomných zmluvách nachádza úprava podľa neurčených právnych noriem z

roku 1962, resp. 1993. Samotná nájomná zmluva bez osobitného splnomocňujúceho ustanovenia podľa
platných predpisov platných v čase konania zhromaždenia vlastníkov, nepostačuje na zastupovanie
prenajímateľov pozemkov. Z uvedeného dôvodu Poľnoprodukt, s.r.o., prenajímateľov pozemkov
nemohol zastupovať a hlasovať v ich mene, nakoľko by konal nad rámec oprávnení udelených mu
v nájomných zmluvách. Splnomocnenie na zastupovanie prenajímateľov podľa platného a účinného

zákona o poľovníctve nie je upravené ani v dodatkoch k nájomným zmluvám, čo vyplýva zo
vzorovej nájomnej zmluvy č. 54/VO/05 zo dňa 5.11.2004 v znení jej dodatkov uzavretej medzi R.V. ako prenajímateľom a Poľnoproduktom, s.r.o., ako nájomcom. Navrhovateľ podotkol, že ide o
vzorovú nájomnú zmluvu, ktorá bola použitá takmer pri všetkých prenajímateľoch poľnohospodárskych
pozemkov. V súvislosti s uvedenou nájomnou zmluvou č. 54/VO/05 zo dňa 5.11.2004 považoval

navrhovateľ za absurdné aj to, že to bol práve navrhovateľ, kto bol splnomocneným zástupcom
vlastníka R. V., čo vyplýva z plnomocenstva, ktoré je prílohou notárskej zápisnice. Ako mohol potom
Poľnoprodukt,s.r.o.,zastupovaťnazhromaždenívlastníkov,okreminéhoajR.V.,nazákladeneplatného
splnomocnenia uvedeného v nájomnej zmluve č. 54/VO/05 z 5.11.2004, keď R. V. splnomocnil pre
tento účel inú osobu plnomocenstvom podľa platného a účinného zákona o poľovníctve. Navrhovateľ

upriamil pozornosť súdu aj nato, že nájomný vzťah založený nájomnými zmluvami bol jednotlivými ich
dodatkami stanovený do roku 2021, pričom rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov pojednávajú
o uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru Poľovníckym združením M. na dobu 15 rokov odo dňa
jej zaevidovania na Okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore. Z uvedeného teda vyplýva,
že ak by aj Poľnoprodukt, s.r.o., disponoval plnomocenstvom na zastúpovanie prenajímateľov v
rámci existujúcich nájomných zmlúv, tak hlasovaním na zhromaždení vlastníkov by išiel výrazne nad

rámec takéhoto oprávnenia, nakoľko by prenajímateľov zaviazal na dlhšie obdobie, ako je trvanie
samotnej nájomnej zmluvy. Navrhovateľ mal zato, že Poľnoprodukt, s.r.o., nemôže preniesť na tretiu
osobu viac práv, akými sám, ako nájomca disponuje. Za závažné považoval navrhovateľ aj to, že
štatutárny zástupca Poľnoproduktu Ing. P. sa na zhromaždenie vlastníkov dostavil bez akýchkoľvek
plnomocenstiev,nájomnýchzmlúv,alebolistovvlastníctva,ktorýchpredloženiejezásadnénaposúdenie

oprávnenia hlasovať za neprítomných vlastníkov poľovných pozemkov. Keďže tieto doklady neboli
v čase kontroly uznášania schopnosti zhromaždenia vlastníkov k dispozícií, zvolávateľmi overená
listina prítomných nemá žiaden právny význam a pre posúdenie uznášania schopnosti vlastníkov
je nepoužiteľná. V konečnom dôsledku z notárskej zápisnice vyplýva, že notárka neoverovala, či
splnomocnení zástupcovia, prítomní na zhromaždení vlastníkov, a ktorí zastupovali neprítomných

vlastníkov disponovali riadnymi plnomocenstvami, resp. nato ich oprávňujúcimi nájomnými zmluvami.
Notárka taktiež neosvedčila, že subjekty, ktoré sú v notárskej zápisnici označené ako vlastníci poľovných
pozemkov, sú skutočne vlastníkmi pozemkov i podľa predložených listov vlastníctva. Na zhromaždení
vlastníkov sa tak mohol zúčastniť prakticky ktokoľvek, kto by tvrdil, že zastupuje vlastníka XY resp. že
je vlastníkom toho ktorého pozemku, nakoľko tieto skutočnosti sa jednoducho neoverovali a návrh na

ich overenie zo strany zástupcu navrhovateľa bol prehlasovaný. Navrhovateľ v zásade nespochybňuje
obsah notárskej zápisnice, ale tvrdí, že táto neobsahuje osvedčenie skutočností, ktoré by znamenali
splnenie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, to znamená,
že táto notárska zápisnica nemôže byť relevantným podkladom na preukázanie splnenia podmienok
nevyhnutných pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru. V procese kontroly uznášania

schopnosti zhromaždenia vlastníkov došlo k vážnym porušeniam zákona o poľovníctve. Je to o to
zásadnejšie, že jedným z bodov programu zhromaždenia vlastníkov bolo rozhodovanie o zmluve o
užívaní poľovného revíru, ktorej trvanie má mať 15-ročný dopad na všetkých vlastníkov poľovných
pozemkov, vrátanie Slovenskej republiky. Spochybnenie oprávnenia Poľnoproduktu s.r.o. zastupovať
jednotlivých prenajímateľov poľnohospodárskych pozemkov na základe nájomných zmlúv vo veci účasti

a hlasovania na zhromaždení vlastníkov musí mať za následok niektorú, alebo obe z nasledujúcich
možnosti - zhromaždenie vlastníkov nebolo vôbec unášania schopné, nakoľko pri odrátaní celkovej
účasti 59,94 %, 10,11 % v údajnej správe Poľnoproduktu predstavovala celková účasť na zhromaždení
vlastníkov 49,873 %, to znamená nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina v zmysle ustanovenia §
5 ods. 4 zákona o poľovníctve, - zhromaždenie vlastníkov síce bolo uznášania schopné, avšak pri

jednotlivých hlasovaniach nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina, nakoľko všetky rozhodnutia boli
prijaté tesnou väčšinou 53,94 %. Ak by sa teda preukázalo, že Poľnoprodukt s.r.o. v skutočnosti vôbec
nedisponoval deklarovanou výmerou, resp. výmerou nižšou, je zrejmé, že sa nadpolovičná väčšina
nedosiahla.

Ďalej navrhovateľ k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov uviedol, že Ing. D. ako zvolávateľ

zhromaždenia vlastníkov zaslal Slovenskému pozemkovému fondu pozvánku bez uvedenia dátumu
konania vlastníkov, čím mu fakticky ako najväčšiemu zástupcovi Slovenskej republiky a nezistených
vlastníkov zabránil v účasti na zhromaždení vlastníkov. Dôkazom je skutočnosť, že zástupca
Slovenského pozemkového fondu sa na zhromaždení vlastníkov nakoniec nezúčastnil. Takéto konanie
považuje navrhovateľ za hrubé porušenie práv vlastníkov poľovných pozemkov.Ďalej k ďalším oprávneniam na zastupovanie navrhovateľ uviedol, že okrem vyššie uvedenej absencie
oprávnenia Poľnoproduktu s.r.o., na zastupovanie jednotlivých prenajímateľov na základe nájomných
zmlúv,takétooprávneniechýbaloajvprípadeMgr.L.Y.,ktorýmalnazhromaždenívlastníkovvystupovať

ako vlastník a zástupca vlastníkov s výmerou 178,20 ha, t.j. 6,74 % z celkovej výmery Poľovného revíru
M.. Navrhovateľ poukázal na to, že otáznym je aj oprávnenie starostov obce X. D. a M., ktorí sa na
zhromaždení vlastníkov nepreukázali uzneseniami obecných zastupiteľstiev, ktoré by ich oprávňovalo
hlasovať spôsobom akým hlasovali, a to s ohľadom na fakt, že návrh Poľovníckej organizácie K. so
sídlom M. XXXX/XX, B., znel na 6 - 7 eur za 1 ha poľovných pozemkov, čo je viac ako dvojnásobok sumy

odsúhlasenej na zhromaždení vlastníkov. Hlasovanie o uzavretí zmluvy a užívaní poľovného revíru za
15 rokov je preukázateľne nakladaním s majetkovými právami obce, ktoré v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. e) zákona 138/1991 Zb. o majetku obci podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva.

V procese zvolávania zhromaždenia vlastníkov, ako aj jeho samotného priebehu došlo k viacerým
porušeniam zákona o poľovníctve, pričom snahy navrhovateľa o ich odstránenie počas jeho priebehu
boli zúčastnenými odmietnuté, preto zastáva názor, že mimosúdne riešenie vzniknutej situácie nie

je možné. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ mieni domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou
podaním žaloby na Okresnom súde Svidník vo veci určenia neplatnosti všetkých uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru M. zo dňa 3.12.2013,
ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou a určenia neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru.

Keďže však navrhovateľ pre túto chvíľu nedokáže zabrániť Poľovníckemu združeniu M. v užívaní
Poľovného revíru M., obrátil sa týmto na konajúci súd, aby v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím
konania vo veci samej, dočasne upravil pomery účastníkov nariadením predbežného opatrenia, ktorým
odporcovi zakáže užívanie poľovného revíru M. tak, ako je to uvedené v článku 3 návrhu. Návrh
na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ ďalej odôvodnil, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu

tým, že je aktívne legitimovaný, nakoľko je vlastníkom 136,73 ha poľovných pozemkov, a zároveň
zástupcom vlastníkov L. E. s výmerou 14,8550 ha a R. V. s výmerou 7,1934 ha poľovných pozemkov, čo
vyplýva z obsahu notárskej zápisnice. Je teda osobou, ktorá je neplatnými rozhodnutiami zhromaždenia
vlastníkov bezprostredne dotknutá na svojich právach. Za rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
nariadenie predbežného opatrenia považuje navrhovateľ skutočnosti uvedené v článku 1 návrhu, to

znamená skutočnosti, že na základe zjavne neplatných rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov, by zo
strany odporcu došlo k výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri M.. Nejde len o domnienky, alebo
pocity navrhovateľa, ale o reálnu hrozbu, ktorej realizácia spôsobí navrhovateľovi a ostatným vlastníkom
značné škody. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia je tak odzrkadlený v správaní odporcu,
ktorý má záujem vykonávať právo poľovníctva v hrozbe samej v podobe neoprávneného výkonu práva

poľovníctva a v nemožnosti akejkoľvek alternatívy, ako by navrhovateľ výkonu práva poľovníctva na
strane odporcu zabránil bez predbežnej pomoci konajúceho súdu.

Navrhovateľ vo veci samej bude prostredníctvom žaloby podľa § 80 písm. c) sa domáhať určenia
neplatnosti všetkých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených
do Poľovného revíru M., ktorého priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou a určenia neplatnosti

zmluvy o užívaní poľovného revíru. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe bude navrhovateľ
preukazovať tým, že bez rozhodnutia súdu vo veci samej mu právna úprava nepriznáva žiaden iný
prostriedok právnej ochrany, čím by boli jeho práva ohrozené. Vzhľadom na evidenčný charakter zmluvy
o užívaní poľovného revíru zo strany Okresného úradu Svidník, lesného a pozemkového odboru, nemá
navrhovateľ žiadne možnosti ako zabrániť užívaniu Poľovného revíru M. na základe neplatnej zmluvy

o jeho užívaní. Bude sa jednať o žalobu s preventívnym účinkom, ktorej úlohou bude zamedzenie
stavu ohrozenia práv navrhovateľa, ako aj ostatných vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli na
zhromaždení vlastníkov neoprávnene zastupovaní tretími osobami. Navrhovateľ má zato, že tak žaloba
vo veci samej, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie sú v žiadnom prípade zjavne
bezúspešným uplatňovaním práv a ani ich šikanóznym výkonom.

Prípadným nariadením predbežného opatrenia nedôjde k vážnemu zásahu do majetkovej sféry odporcu.
Naopak, zamedzí sa tak vzniku značnej škody na strane navrhovateľa a ostatných vlastníkov poľovnýchpozemkov,nakoľkoodzaevidovaniazmluvyoužívanípoľovnéhorevíruaschváleniaplánulovubymohol
odporca vykonávať právo poľovníctva, s čím navrhovateľ zásadne nesúhlasí. Pokiaľ ide o súvis medzi
predbežným opatrením a návrhom vo veci samej ten spočíva v tom, že predbežným opatrením sa má

zamedziť odporcovi neoprávnenému výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíri M. po dobu, počas
ktorej sa navrhovateľ bude domáhať určenia neplatnosti všetkých uznesení prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru M., ktorého priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou a určenia neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru.

Ďalej súd konštatoval obsah notárskej zápisnice N 600/2013, Nz 52718/2013, NCRls 53641/2013 zo

dňa 11.12.2013, poukázal na splnomocnenie pre F. T., na listinu prítomných, ktorá bola osvedčená
zvolaváteľom dňa 3.12.2013, na listinu Poľnoproduktu, s.r.o., z ktorej vyplýva zaslanie Dodatku č. 1 k
nájomnej zmluve na prenájom poľnohospodárskej pôdy a tiež na uznesenie Okresného súdu Svidník
sp. zn. 5C/380/2013.

V ďalších dôvodoch súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 102 ods. 1, ustanovenie § 76 ods. 1 písm.
f ) O.s.p. a uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu návrh zamietol, pretože v tomto štádiu

konania sa nestotožnil s formuláciou navrhnutého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože
navrhovateľ nemá vzťah k výkonu práva poľovníctva, a jeho práva správcu nemôžu byť výkonom tohto
právanijakodotknuté.Lovomzverimunemôžehroziťnijakáujma,keďženiejevlastníkomzveri,ktorása
vpoľovnomrevírinachádza.Vdanomprípadeideopoľovnýrevír,ktorývyžadujeceloročnústarostlivosť,
pričom táto zo strany odporcu nemôže mať za následok poškodzovanie práv a záujmov vlastníkov

poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru M.. Preto podľa názoru súdu, ak navrhovateľ
okrem iného uvádza formuláciu „.privlastňoval mäso z ulovenej diviny, trofeje a ďalšie úžitky..“, tento
mal podať návrh, ktorým by sa domáhal iného úkonu ako zákazu užívania Poľovného revíru M. do
právoplatného skončenia sporu o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až 5 prijatých na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru M. zo dňa 3.12. 2013. Za danej

situácie neprichádza do úvahy zákaz užívania poľovného revíru, pretože je všeobecne známe, že o
poľovný revír je potrebné vykonávať celoročnú starostlivosť a v prípade zákazu, nie je zrejmé kto by
túto starostlivosť vykonával.

K navrhovateľom doloženému uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia sp. zn. 5C/380/2013 súd
doplnil, že toto bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.1. 2014 sp. zn. 5Co/225/2013

zmenené, a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ, a navrhol, aby odvolací súd jeho návrhu
vyhovel, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch tohto
odvolania poukázal na to, že detailne opísal v návrhu skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného
opatrenia, pričom mal za to, že z uznesenia prvostupňového súdu nie je zrejmé, prečo vlastne návrh

na vydanie predbežného opatrenia zamietol, keďže súd sa obmedzil na všeobecnú formuláciu, z ktorej
však ním prijatý záver vôbec nijako nevyplýva. Pomôckou by tak mohla byť len zmienka o nestotožnení
sa súdu s navrhovaným znením petitu, avšak ani toto nie je bližšie rozvedené. Strohé konštatovanie
o tom, že prvostupňový súd sa so znením petitu nestotožňuje bez toho, aby to náležite odôvodnil a
účastníkom konania vysvetlil je z ústavného hľadiska nepostačujúce. Ďalej poukázal na to, že identická

argumentáciu vo vzťahu k hroziacej ujme bola akceptovaná Okresným súdom vo Svidníku vo veci
sp.zn. 5C/380/2013. Ďalej do pozornosti odvolacieho súdu dal aj akúsi úvahu prvostupňového súdu
prezentovanú v poslednom odseku uznesenia na strane 8, ktorá sa však po jej prečítaní javí byť
protirečivá, nejasná a v konečnom dôsledku úplne nezrozumiteľná. V tejto súvislosti potom v odvolaní
navrhovateľ vykonal podrobnejší rozbor posledného odseku odôvodnenia uznesenia súdu prvého

stupňa.

Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť
a zaviazať ho na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca mal za to, že napadnuté uznesenie
súdu je vecne správne, presvedčivé, zrozumiteľne odôvodnené a založené na správnom právnom
posúdení veci. Zdôraznil predovšetkým to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy, že navrhovateľom označené konanie - užívanie poľovného revíru, čipostúpenie užívania poľovného revíru už len zo svojej povahy nemôže predstavovať konanie, ktorým by
odporca mohol znižovať hodnotu majetku navrhovateľa, keďže takáto činnosť je zo zákona regulovaná,
užívateľ uhrádza za užívanie revíru vlastníkom pozemkov dojednanú finančnú náhradu a na vlastné

náklady zabezpečuje starostlivosť o revír a plnenie zákonných povinností užívateľa revíru, ako k tomu
ostatne dospel aj okresný súd, keď konštatoval, že práva navrhovateľa nemôžu byť výkonom tohto práva
nijako dotknuté. Poukázal na to, že vlastníkovi poľovných pozemkov vlastnícke právo k ulovenej, alebo
inak usmrtenej zveri, trofejí ani iným vedľajším produktom nepatrí. Odporca poukázal na skutočnosť, že
navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia po viac ako ôsmich mesiacoch konania

sporného zhromaždenia vlastníkov a uzavretí zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom v priebehu
tejto doby zjavne nedošlo k žiadnej závažnej ujme na právach navrhovateľa. Ak navrhovateľ v odvolaní
tvrdí, že obdobná argumentácia akú použil v tomto konaní bola akceptovaná v inej veci vedenej na
Okresnom súde Svidník sp.zn. 5C/380/2013 a poukazuje na to, že prvostupňový súd už v odôvodnení
svojho rozhodnutia zdôraznil, že predmetné rozhodnutie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v
Prešove 5Co/225/2013-57 zo dňa 23.1.2014, ktorý toto rozhodnutie zmenil, tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol, uvedené tak iba potvrdzuje, že argumentácia navrhovateľa zjavne
neobstojí ani v tomto konaní.

Okrem už uvedeného navrhovateľ v konaní pred okresným súdom v potrebnej miere neosvedčil
skutočnosti odôvodňujúce opodstatnenosť jeho nároku vo veci samej. Navrhovateľ nepredložil žiadne
relevantné listiny, z ktorých by bolo možné na dôvodnosť jeho nároku usudzovať, a ktoré by

spochybňovali obsah notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov dňa 3.12.2013.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd
má za to, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne ak návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol. Odvolací súd má totiž za to, že ak sa navrhovateľ vo veci samej chce domáhať určenia

neplatnosti všetkých uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených
do Poľovného revíru M. a neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, potom navrhované predbežné
opatrenie nemá vecný súvis s takouto žalobou. Žaloba o určenie neplatnosti uznesení prijatých na
zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru M. musí smerovať
predovšetkým proti vlastníkom poľovných pozemkov začlenených do tohto poľovného revíru a v takomto

prípade ide o iný okruh účastníkov konania, ako to uvádza v návrhu na vydanie predbežného opatrenia
navrhovateľ. Odporca nebol tým, ktorý sa podieľal na prijatí uvedených uznesení, a aj v prípade žaloby
o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, by účastníkmi takéhoto konania musel byť
budúci užívateľ poľovného revíru a vlastníci poľovného revíru, to znamená iné subjekty, než ktoré sú
účastníkmi tohto návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia musí vecne súvisieť s vecou samou, ak tomu tak nie je, tak
takémuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Z týchto dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol odporca úspešný, a má preto právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia, a to z dvoch úkonov právnej služby, prípravy a prevzatie zastúpenia, a

vyjadrenie k odvolaniu, pričom v danom prípade je tarifná odmena 61,87 eur, podľa § 11 ods. 1 písm.
a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, k
tomu 2x režijný paušál po 8,04 eur a 20% DPH, spolu je to suma 167,78 eur. Túto sumu je v zmysle §
149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ povinný uhradiť na účet právneho zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.