Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202174
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812202174.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko a. s. Bratislava, Prievozská 6/A,
Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporcovi F. O., nar. X. X. XXXX, bytom Č. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778,
právne zastúpený U.. G. Š., advokátom so sídlom X.. M. XXX/XX, X., o zaplatenie 435,29 Eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 122,06 Eur, právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka U.. G. Š., advokátovi so sídlom vo X., X.. M. XXX/XX, v lehote do 3
dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetnom konania bolo zaplatenie sumy 435,29 Eur s prísl., odporcom z titulu neuhradených faktúr
za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zmluvnej pokuty, v zmysle Zmluvy o pripojení a jej dodatku

pod číslom Y.. Navrhovateľ návrh pred začatím pojednávania zobral späť a konanie vo veci žiadal
zastaviť. Súd uznesením sp. zn. 8 C 102/2012 - 99 konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v
zmysle ustanovenia § 150 ods. 1/ prvej vety O. s. p., v zmysle ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať.

V dôvodoch uznesenia súd I. stupňa uviedol, že navrhovateľ žalobu vzal späť potom, ako právny
zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu vzniesol námietku premlčania. Späťvzatie žaloby

vyhodnotil ako ako procesný neúspech navrhovateľa v konaní, nakoľko k späťvzatiu nedošlo z dôvodu
správania sa odporcu po podaní návrhu na súd, v zmysle § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Vedľajší
účastník je občianskym združením na ochranu občana spotrebiteľa, preto sám zo svojej podstaty musí
byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. V týchto
súvislostiach trovy právneho zastúpenia vzniknuté z dôvodu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
pozostávajúce z dvoch úkonov právnych služieb a to prevzatie a príprava veci a podanie odporu

obsahujúceho námietku premlčania, nehodnotil ako účelne vynaložené trovy konania potrebné na
uplatnenie alebo bránenie práva, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník a to proti výroku, ktorým mu súd
nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa odôvodnil použitie § 150 O.s.p.
poukazom na jeho status ako Združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa jeho názoru tento záver súdu
je v priamom protiklade s obsahom spisu. Dôrazne poukázal na to, že najpresvedčivejším dôkazom
na preukázanie účelnosti jeho vstupu do konania je skutočnosť, že navrhovateľ zobral žalobu späť

potom, čo on vstúpil do konania a to potom, čo bol vydaný platobný rozkaz. Konštatoval, že okresný
súd sa mýli, ak je toho názoru, že samotný cieľ združenia určuje jeho reálne možnosti pri ochrane
spotrebiteľov a že tieto jeho ciele by ho mali limitovať pri uplatňovaní ústavného práva na právne služby,
a v tejto súvislosti uviedol, že v konaní nevystupuje ako zástupca spotrebiteľa, ale ako vedľajší účastníkna jeho podporu a že jeho postavenie je dané ust. § 93 ods. 2,3 O.s.p. Poukázal aj na to, že nie
je profesnou organizáciou na poskytovanie právnych služieb ako je to tomu v prípade advokátov, ale
že je neziskovou organizáciou zloženou z laikov, ktorí sú sami obeťami dodávateľských subjektov, že

členkou združenia je iba jedna právnička, ktorá však právnické povolanie nevykonáva a že napĺňať
ciele združenia by bez pomoci ochotných advokátov nemohlo, aj keby boli všetci členovia právnikmi,
lebo na to nemá priestorové, technické, materiálne a ani personálne kapacity. Zdôraznil, že Slovenská
republika je viazaná ako člen EÚ primárnym právom EÚ podporovať hospodárske záujmy spotrebiteľov
a nie dodávateľov a inkasné spoločnosti. Konštatoval ďalej, že vzhľadom na množstvo nevybavených

a novonapadajúcich spotrebiteľských vecí sa združenie nezaobíde bez služieb advokáta, že za právne
služby je potrebné zaplatiť, lebo advokáti sa poskytovaním právnych služieb legálne živia. K postaveniu
združenia ako vedľajšieho účastníka dal do pozornosti najnovší občiansky súdny poriadok Komentár
I. diel 2 vydanie 2012 autorov Števček/Ficová a kolektív, z ktorého v ďalšej časti citoval podľa neho
potrebné časti. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na
súdoch SR a vzhľadom na enormné personálne, technické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za združenie

znášajú zástupcovia pri zastupovaní, sa preto nedomnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu, že ak
združenie využilo na zastupovanie advokáta, tak nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady
pre účely náhrady trov konania, ale práve naopak, tieto náklady nielenže sú účelné, čoho dôkazom sú
výsledky konaní ako je aj toto, ale je to aj nevyhnutné na umožnenie pokračovania v najefektívnejšej
činnosti združenia pri ochrane spotrebiteľov. O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí

aj novelizované znenie ust. § 137 O.s.p., ktoré s účinnosťou od 1.1.2012 bolo doplnené zák. č. 332/2011
Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, z ktorého vyplýva, že trovy konania
sú o.i. náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva aj to, že ide o „sféru kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa“. Táto novelizovaná úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci

DEB proti Spolková republika Nemecko, z ktorého ďalej citoval. Na podporu svojho názoru poukázal na
početnú judikatúru krajských súdov v SR, ktoré v ďalšej časti odôvodnenia označil a z nich citoval závery
týchto súdov týkajúcich sa priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi v spotrebiteľských
sporoch. Na záver zdôraznil, že podľa skutočností, na ktoré v odvolaní poukázal neprichádzalo do úvahy
použitie § 150 O.s.p. a to už len z toho jediného dôvodu, že ostentatívnym spôsobom ignoruje ust. § 53a

OZ. Navrhol preto zmeniť uznesenie v napadnutom výroku a priznať mu náhradu trov celého konania
ako aj náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu I. stupňa, nakoľko mal za to, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Navrhovateľ zároveň nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a považoval ho za

nadbytočné, účelové a nehospodárne, čím došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, vzhľadom
na skutočnosť, že ide o oblasť, v ktorej by sa združenie na ochranu spotrebiteľa malo vyznať. Odporca
sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
vedľajší účastník, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné
a preto uznesenie v napadnutom výroku zrušil podľa § 221 ods. 1/ písm. h/ O. s. p.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému
sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to

neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Z uznesneia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 11 Co 312/2012 zo dňa 24. 1. 2013 vyplýva, že v posudzovanej veci aplikácia
uvedeného ustanovenia z tých dôvodov, ktoré súd prvého stupňa zohľadňoval, neprichádzala do úvahy.

V ust. § 150 ods.1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Uvedené ust. dáva súdu možnosť, aby za splnenia

predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi
konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Predmetnéustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ust. § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníka, ako aj výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti
a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak, pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia

zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o výnimočnosť
v okolnostiach danej veci, alebo okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch) jeho aplikácie.
Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi
konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní

dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje
náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich
so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia
nároku a pod.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade právnym zastúpením vedľajšieho účastníka
nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, ako to nesprávne posúdil

súd prvého stupňa. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 3 ods.4, 5 zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa ktorých každý spotrebiteľ má
právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi združenia a prostredníctvom týchto združení v súlade
so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo
zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práva a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník na strane
žalovaného vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy žalovaného, a preto
pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v danom prípade
vyvodzovať, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti

konania aj s poukazom na ust. § 20 ods.1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa ktorého každý má
právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek advokáta.

Keďže súd prvého stupňa vedľajším účastníkom požadovanú náhradu trov vyhodnotil ako neúčelne
vynaložené trovy, iba z toho dôvodu, že „nebolo potrebné právne zastúpenie, lebo združenie musí byť
samo schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach“, muselo byť uznesenie ako nesprávne

v napadnutom výroku zrušené a vec vrátená súdu na opätovné rozhodnutie o trovách konania medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom. Odvolací súd rešpektujúc zásadu 2-inštančnosti konania o
náhrade trov rozhodnúť nemohol.

V novom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.,
3 O.s.p.).

Súd v intenciách uznesenia O. X. Q. O., ktorým rozhodnutím je prvostupňový súd viazaný, súd o trovách
vedľajšieho účastníka rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2/ prvej vety O. s. p. tak, že priznal
právnemu zástupcovi vedľajšiemu účastníka, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom, trovy konania za 2 úkony právnych služieb
v prvostupňovom konaní - prevzatie a príprava veci a písomné vyjadrenie vo veci t. j. odpor a jeden úkon

právnej služby za podané odvolanie v odvolacom konaní.

Ustanovenie § 146 ods. 2/ veta prvá O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa
hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po
zastavení konania, súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej, preto pokiaľ navrhovateľ vzal

návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2/ veta druhá
O. s. p.). Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie, preto pri rozhodovaní o trovách konania
medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2/ veta prvá O. s. p.,
keďže k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa, ktorý návrh na začatie konania vzal späť

pred pojednávaním.K odvolacím námietkam navrhovateľa, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva a že konaním vedľajšieho účastníka v podobne
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti

konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s.
p., v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 150 ods. 1/ O. s. p. je moderačné
právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania, dáva
súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených, nepriznal náhradu trov
konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie náhrady

celkom, alebo sčasti. Musí ísť ale o výnimočný prípad, o výnimočnosť v okolnostiach danej veci, alebo
v okolnostiach na strane účastníkov a to obidvoch, jeho aplikácie. Ustanovenie § 150 ods. 1/ O. s.
p. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo
právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie
súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť

spravodlivým predovšetkým na existenciu okolností, súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so
správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a podobne. V danom
prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia v tomto konaní teda
nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na ktorú skutočnosť by mal
súd prihliadať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., ale v tomto smere súd poukazuje na ustanovenie §

32 ods. 4/, 5/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako
aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škody na právach spotrebiteľov.
Proti porušovaniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa môže

sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že
vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a posudzovať oprávnené záujmy
odporcu a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v
danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovania trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1/ zákona č. 586/2003 Z. z. o

advokácii, podľa ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u
ktoréhokoľvek advokáta.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2/ O. s. p.,
keď uložil povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie
podľa tohto ustanovenia možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo

by potom išlo o posúdenie dôvodnosti návrhu vo veci samej tak, že by už po zastavení konania súd
ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak navrhovateľ vzal žalobu späť, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť jeho
trovy. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov podľa § 146 ods. 2/ druhá veta O. s.
p. je jednak dôvodne podaná žaloba a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jeho

podaní bezdôvodnou. Aby bolo možné priznať náhradu trov konania podľa tohto ustanovenia, musia byť
splnené súčasne obidva predpoklady.

Skutočnosti, vyplývajúce zo spisu dovoľujú jednoznačný záver, že práve navrhovateľ vzal žalobu späť
a týmto svojim úkonom t. j. späťvzatím žaloby zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto mu
vznikla povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane odporcu.

Vyčíslené trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastupovania právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka. tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, za 2 úkony právnej služby
z hodnoty sporu 435,29 Eur - jeden úkon právnej služby á 31,53 Eur, režijný paušál za rok 2012 - 7,63
Eur, t. j. 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1/ písm. a/), písomné podanie - odpor zo
dňa 4. 6. 2012 (§ 14 ods. 1/ písm. b/) v sume 63,06 Eur, 2 x režijný paušál á 7,63 Eur t. j. 15,26 Eur + 20

% DPH - 15,66 Eur, spolu 93,98 Eur, ďalší úkon - odvolanie zo dňa 31. 8. 2012 (§ 14 ods. 3/ písm. b/) v
sume 15,77 Eur a 1 x režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH - 4,68 Eur, spolu 28,08 Eur a celkové trovyprávneho zastupovania takto predstavujú sumu 122,06 Eur, vyčíslené v zmysle Vyhlášky 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.

p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolanie môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu

ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.