Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113216636.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka O., s.r.o., T. 1, XXX XX L. W.
U., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, o odvolaní veriteľa proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 26K/50/2014-22 zo dňa 10.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 10.9.2014 č.k. 26K/50/2014-22 zamietol návrh na zrušenie
konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu O. s.r.o. so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX
XXX. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podaním zo dňa 19.8.2014, doručeným súdu dňa 19.8.2014
dlžník O., s.r.o. navrhol zrušiť konkurzné konanie, nakoľko v danom konaní nie sú predpoklady na
konkurz, keďže došlo k pochybeniam v rozhodnutí Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniu
Krajského súdu v Košiciach. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa 21.6.2013 č.k.

26R/1/2013-322 začal voči dlžníkovi O., s.r.o. reštrukturalizačné konanie - následne uznesením zo dňa
25.7.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.8.2013 povolil reštrukturalizáciu dlžníka a ustanovil
správcu Ing. U. N.. Správcovi uložil vypracovať a predložiť súdu každých 30 dní podrobnú písomnú
správu o stave a priebehu reštrukturalizačného konania, ako aj o stave súpisu a zoznamu pohľadávok
a zároveň v lehote do 10 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok doručiť na tunajší súd
jeden rovnopis zoznamu pohľadávok v elektronickej podobe, spolu s evidenčnou pomôckou ohľadom

veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv a vyzval veriteľov, aby v lehote 30 dní odo
dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v dvoch rovnopisoch
ustanovenému správcovi na adresu jeho kancelárie s tým, že na prihlášky, ktoré nebudú spĺňať zákonom
stanovené podmienky sa v reštrukturalizácii neprihliada.

Súd uznesením zo dňa 23.10 2009, č.k. 9K/38/2009-97, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2009
vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a ustanovil predbežného správcu JUDr. K. U. za správcu podstaty.

Navrhovateľ - dlžník podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.4.2014 navrhol, aby súd potvrdil

reštrukturalizačný plán dlžníka O., s.r.o., T. 1, XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX, schválený troma
skupinami schvaľovacej schôdze konanej dňa 4.4.2013 o 13,30 hod. na F. Q. Y., miestnosť L. C.,
prízemie, L. XXA, XXX XX V.. Návrh odôvodnil tým, že záverečný návrh plánu bol predložený na
predbežné schválenie všetkým členom veriteľského výboru v úplnom znení.

Uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-41, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 tunajší
súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka. Voči predmetnému rozhodnutiu podal dňa 23.5.2014 dlžník

odvolanie.Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.7.2014 č.k. 2CoKR/9/2014-443, zverejnenom v
Obchodnom vestníku č. 143/2014 zo dňa 28.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014
odvolanie dlžníka zamietol.

Následne tunajší súd uznesením zo dňa 11.8.2014 č.k. 26R/1/2013-457, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.8.2014 jedným uznesením zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka, začal konkurzné konanie
voči dlžníkovi, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, ustanovil správcu podstaty a vyzval veriteľov dlžníka,
aby si prihlásili svoje pohľadávky u správcu podstaty.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nakoľko dlžník bol v úpadku, uznesením zo dňa
25.7.2013 č.k. 26R/1/2013-328 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Nakoľko však tunajší súd uznesením

zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2014 zamietol
reštrukturalizačný plán dlžníka, súd v zmysle ust. § 154 ods. 3 zák. č. 7/2005 ZKR vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka, čím v zmysle ZKR došlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné
konanie. Dlžník v návrhu na zrušenie konkurzného konania žiadal, aby súd zrušil konkurzné konanie,
nakoľko v danom konaní nie sú predpoklady na konkurz, keďže došlo k pochybeniam v rozhodnutí

Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniam v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach. Uvedené
uznesenia riadne nadobudli právoplatnosť, stali sa vykonateľnými, preto súd bol povinný vyhlásiť
konkurz na majetok dlžníka, čo aj učinil. K zrušeniu konkurzného konania môže dôjsť len z dôvodov
uvedených v ust § 102 ods. 1, 2 a 3 ZKR, pričom tieto dôvody nenastali. Pre vedenie konkurzného
konania sú splnené podmienky, navrhovateľ v návrhu na zrušenie konkurzu nijako nepreukázal opak, z

tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh na zrušenie
konkurzu zamietol.

Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 154 ods. 3 zák. č. 7/2005 - Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej ZKR), § 40 ods. 1, 2 ZKR, § 41 ZKR, § 73 ods. 1 ZKR, § 102 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR
a ust. § 198 ods. 1 ZKR a 199 ods. 1 ZKR.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľ O. spol. s r.o. L. W. U..

Keďže v danom prípade nie sú predpoklady na konkurz na majetok dlžníka O., s.r.o. L. W. U., navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vydal uznesenie, ktorým zrušuje konkurz na
majetok úpadcu O., s.r.o., XXX XX L. W. U., IČO: XX XXX XXX, sp. zn. 26R/1/2013. Odvolanie podal
z dôvodu, že rozhodnutie Okresného súdu Košice I vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

podľa § 250 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Vo svojom odvolaní uviedol, že na preukázanie, že je oprávneným subjektom na podanie odvolania
voči predmetnému uzneseniu, slúži prihláška veriteľa O. spol. s r.o. podaná v reštrukturalizácii dlžníka,
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/1/2013.

Poukázal na ust. § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 (ZKR) a ust. § 196 ZKR. Uviedol, že uznesenie o zamietnutí

návrhu na zrušenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 179/2014 dňa 19.9.2014.

V súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR sa teda považuje uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu
za zverejnené dňa 20.9.2014. Lehota na podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na
zrušenie konkurzu tak začala plynúť dňa 21.9.2014. Nakoľko koniec lehoty pripadol na nedeľu, aplikuje
sa § 57 ods. 2 O.s.p.

Súd v uznesení o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu dospel k záveru, že nakoľko dlžník bol
v úpadku, uznesením zo dňa 25.7.2013 č.k. 26R/1/2013-328 tunajší súd povolil reštrukturalizáciu
dlžníka. Nakoľko však tunajší súd uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.7.2014 zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, súd v zmysle ust. § 154 ods. 3ZKR vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, čím v zmysle ZKR došlo ku konverzii reštrukturalizačného
konania na konkurzné konanie. Dlžník v návrhu na zrušenie konkurzného konania žiadal, aby súd zrušil
konkurznékonanie,nakoľkovdanomkonaníniesúpredpokladynakonkurz,keďžedošlokpochybeniam

v rozhodnutí Okresného súdu Košice I a následne k pochybeniam v rozhodnutí Krajského súdu v
Košiciach. Uvedené uznesenia riadne nadobudli právoplatnosť, stali sa vykonateľnými, preto súd bol
povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, čo aj učinil. K zrušeniu konkurzného konania môže dôjsť
len z dôvodov uvedených v ust. § 102 ods. 1, 2 a 3 ZKR, pričom podľa súdu tieto dôvody nenastali. Pre
vedenie konkurzného konania sú podľa súdu splnené podmienky, keďže dlžník v návrhu na zrušenie

konkurzu nijako nepreukázal opak, z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia o zamietnutí konkurzu a návrh na zrušenie konkurzu zamietol.

Ďalej v odvolaní veriteľ uviedol, že uznesením zo dňa 29.4.2014 č.k. 26R/1/2013-412, uznesením
zo dňa 29. apríla 2014, č.k. 26R/1/2013-412, Okresný súd Košice I v právnej veci povolenej
reštrukturalizácie dlžníka, vedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp. značkou 26R/1/2013, o návrhu
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu rozhodol, že zamieta reštrukturalizačný plán dlžníka schválený

na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.04.2014. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 86/2014, dňa 7.5.2014 (ďalej aj „Uznesenie o zamietnutí plánu dlžníka").

Dňa 23.5.2014 dlžník podal voči uneseniu, ktorým bol zamietnutý reštrukturalizačný plán, odvolanie,
o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014. V
odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, tento okrem iného konštatoval, že: „Napriek tomu,

že odvolací súd nepreskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, neušlo jeho pozornosti
to, že súd prvého stupňa doteraz nerozhodol o návrhu dlžníka zo dňa 14.4.2014 na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu dlžníka O. s.r.o., ktorým návrhom je viazaný." Konštatovanie Krajského
súdu v Košiciach jednoznačne upozorňuje na to, že Okresný súd Košice I, nerozhodol Uznesením č.k.
26R/1/2013-412 zo dňa 29. apríla 2014 o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka,

ktorým návrhom je viazaný, ale rozhodol len o samotnom reštrukturalizačnom pláne dlžníka. Okresný
súd Košice I neprihliadal na citované vyjadrenie Krajského súdu v Košiciach, ktoré ak by nemalo váhu a
nebolo dôležité pre ďalší postup v konaní, týkajúcom sa dlžníka, tak Krajský súd v Košiciach by nemal
dôvod na uvedenú skutočnosť poukázať. Napriek tomu Okresný súd vydal uznesenie, ktorým začal
konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Okresný súd Košice I tak konal bez toho,

aby sa bližšie zaoberal tvrdením Krajského súdu v Košiciach, ako súdu vyššieho stupňa, ktorý z titulu
odmietnutia odvolania navrhovateľa nemohol rozhodnúť vo veci, ani dať Okresnému súdu pokyn, ako
ďalej postupovať. Zdôraznil, že Okresnému súdu Košice I muselo byť známe uznesenie Krajského súdu
v Košiciach č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014, keďže aj dlžník ho obdržal cestou Okresného súdu
Košice I.

Zároveň, aj z dôvodu ďalších pochybení v rozhodnutiach Okresného súdu Košice I - uznesenie č.k.
26R/1/2013-412 zo dňa 29. apríla 2014 a Krajského súdu v Košiciach - uznesenie Krajského súdu v
Košiciach č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014 sa dlžník obrátil na obidva tieto súdy so žiadosťami na
odstránenie nedostatkov spomínaných rozhodnutí, a to osobným podaniami dňa 13.08.2014.

Poukázal na ust. § 154 ods. 1 ZKR, ktoré jasne vypočítava zákonné dôvody na zamietnutie plánu, a

preto mali byť tie ustanovenia, ktorých porušenie Okresný súd Košice I v uznesení vytýkal, uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia, a to buď odkazom na príslušný paragraf, odsek a písmeno alebo
vyjadrené slovne. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Košice I,
č.k. 26R/1/2013-412, zo dňa 29.4.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa
7.5.2014, nespĺňa náležitosti rozhodnutia, jednak čo sa týka jeho výrokovej časti a vôbec rozhodnutia

ako celku. V takom prípade dlžník ani nemohol riadne podať odvolanie proti tomuto uzneseniu. Na
základe vyššie uvedeného dlžník požiadal Okresný súd Košice I, aby vytýkané nedostatky odstránil a
opätovne rozhodol o návrhu dlžníka O., s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., SR, IČO: XX XXX 088,
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 14.04.2014 a v prípade zamietnutia plánu, vo výrokovej
časti uznesenia uviedol zákonný dôvod takého rozhodnutia.Krajský súd v Košiciach skonštatoval, že odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného
plánu bolo podané oneskorene, nakoľko toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
7.5.2014 a lehota pre podanie odvolania začala plynúť podľa § 154 ods. 2 ZKR dňa 8.5.2014 a končila

dňa 22.5.2014. Odvolanie bolo podané osobne na Okresnom súde dňa 23.5.2014, teda po uplynutí 15-
dňovej lehoty pre podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Košiciach odmietol uznesením
č.k. 2CoKR/9/2014 zo dňa 14.07.2014 odvolanie dlžníka. Krajský súd ďalej uviedol, že: "Ustanovenie
§ 199 ods. 9 ZKR nebolo možné v danom prípade aplikovať, pretože lehota pre podanie odvolania o
zamietnutí plánu je upravená v § 154 ods. 2 ZKR."

Podľa§154ods.2ZKR,uznesenieozamietnutíplánusúdbezodkladnezverejnívObchodnomvestníku.
Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ
plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

Odvolateľ mal za to, že v uznesení Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2CoKR/9/2014, zo dňa 14.07.2014,
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ustanovení ZKR, tykajúcich sa plynutia lehoty na podanie
odvolania voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka, nakoľko lehota na podanie

odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013-412, začala plynúť dňa 9.5.2014,
a nie 8.5.2014, ako uviedol Krajský súd v Košiciach. Na odôvodnenie tohto konštatovania cituje § 199
ods. 9 ZKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej
písomnostisapovažujenasledujúcideňpozverejnenísúdnehorozhodnutiaaleboinejsúdnejpísomnosti
v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom

vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v
Obchodnom vestníku."

Odvolateľ súhlasí s tvrdením Krajského súdu v Košiciach, že podanie odvolania voči uzneseniu o
zamietnutí plánu je osobitne upravené v ustanovení § 154 ods. 2 ZKR, ktorý začiatok plynutia lehoty
na podanie odvolania voči uzneseniu o zamietnutí plánu nespája s doručením tohto rozhodnutia

predkladateľovi plánu, ale s jeho zverejnením v Obchodnom vestníku. Avšak ustanovenie § 154 ods. 2
ZKR už ďalej neupravuje, kedy sa uznesenie o zamietnutí plánu považuje za zverejnené v Obchodnom
vestníku. Tu sa celkom určite aplikuje ustanovenie § 199 ods. 9, druhá veta, kde ZKR uvádza kedy sa
považujú písomnosti, ktoré sa podľa ZKR zverejňujú v Obchodnom vestníku za zverejnené na účely
ZKR, pričom ide o všetky písomnosti, ktoré sa v Obchodnom vestníku zverejňujú, teda to platí aj pre

uznesenie o zamietnutí plánu podľa § 154 ZKR, ktorý jednoznačne uvádza, že ..."písomnosti, ktoré sa
podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené
nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku."

Z vyššie uvedeného vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013-412, zo dňa
29.4.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 7.5.2014 sa pre účely ZKR

považuje za zverejnené nasledujúci pracovný deň po tomto zverejnení v Obchodnom vestníku, teda
dňa 8.5.2014. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť dňa 9.5.2014, čo znamená, že odvolanie
dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.4.2014, č.k. 26R/1/2013-412, doručené
Okresnémusúduosobnedňa23.5.2014,bolopodanévčas.DlžníkpožiadalKrajskýsúdvKošiciach,aby
vytýkané pochybenie v právnom posúdení ustanovení ZKR o plynutí lehoty na podanie odvolania dlžníka

O. s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., SR, K.: XX XXX XXX, proti Uzneseniu Okresného súdu Košice
I zo dňa 29.4.2014, č.k. 26R/1/2013-412, odstránil tak, že posúdi odvolanie, doručené Okresnému súdu
Košice I dňa 23.5.2014 ako odvolanie, ktoré bolo podané včas a opätovne o predmetnom odvolaní
rozhodne.

Odvolateľ uviedol, že vzhľadom na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že tu nie sú predpoklady na

konkurz, nakoľko keby nedošlo k pochybeniam oboch súdov, Krajský súd v Košiciach by sa zaoberal
meritom veci. Dôsledkom formálnych vád a nesprávnych právnych úvah, bola odňatá dlžníkovi možnosť
konať pred súdom, čo by bol dovolací dôvod na Najvyšší súd SR, keby ZKR takýto mimoriadny opravný
prostriedok pripúšťal. Odvolateľ mal za to, že Okresný súd Košice I sa mal zaoberať konštatovaním
Krajského súdu v Košiciach o tom, že sa doposiaľ nerozhodlo o návrhu dlžníka zo dňa 14.4.2014 napotvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorým návrhom je viazaný, skôr ako vydal Uznesenie o
začatí konkurzného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

Dlžník požiadal v súlade s § 102 ods. 2 ZKR Okresný súd Košice I, aby vydal uznesenie: Okresný súd

Košice I zrušuje konkurz na majetok Úpadcu O., s.r.o., so sídlom T. 1, XXX XX L. W. U., Slovenská
republika, IČO: XX XXX XXX, sp. značka 26R/1/2013. Okresný súd Košice I zamietol návrh dlžníka na
zrušenie konkurzu, aj keď tu opäť možno konštatovať pochybenie Okresného súdu Košice I, nakoľko
tento rozhodol o návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, a nie o návrhu na zrušenie
konkurzu dlžníka, z dôvodu že tu nie sú predpoklady na konkurz. Dlžník podal návrh na zrušenie

konkurzu z dôvodu podľa § 102 ods. 2 ZKR, a nie z dôvodu podľa §102 ods. 1 ZKR, ako rozhodol
Okresný súd Košice I. Dôvodov, pre ktoré tu nie sú predpoklady na konkurz podľa § 102 ods. 2 ZKR,
je mnoho. Nejde len o vyššie uvedené formálne záležitosti, ktoré znemožnili posúdiť Krajskému súdu v
Košiciach odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí reštrukturalizačného plánu súdom, ale sú tu aj ďalšie
skutočnosti, ktoré svedčia v prospech zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka.

Okresný súd Košice I teda dospel k záveru, že námietky veriteľa Slovenská republika - H. Košice sú

dôvodné, keďže podľa Okresného súdu Košice I došlo k poskytnutiu osobitných výhod zabezpečenému
veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť, Q. námestie 3, XXX XX F., L. republika, IČO: XX XXX XXX
(ďalej len „M. banka, akciová spoločnosť") v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR") a zároveň reštrukturalizačný plán je v danom zmysle v
podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Okresný súd Košice I, po zvážení konkrétnych
okolností daného prípadu, o zamietnutí návrhu na potvrdenie predloženého reštrukturalizačného plánu,
čím zároveň umožnil preskúmanie tak závažnej právnej otázky súdom vyššieho stupňa.

Nakoľko dlžník s rozhodnutím, t. j. uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2014,
č.k. 26R/1/2013-412, ktorým tento zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej

schôdzi konanej dňa 04.04.2014, v celom rozsahu nesúhlasil, podal proti nemu odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie Okresného súdu Košice I vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250
ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p."). V odvolaní dlžník
vychádzal zo základnej zásady reštrukturalizácie, ktorá je účinným opatrením na odvrátenie úpadku
podnikateľského subjektu v krízovej ekonomickej situácii, a má za následok vyššiu mieru uspokojenia

veriteľov, ako je to v prípade konkurzu dlžníka. Uznesenie Okresného súdu Košice I, ktorým tento
zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, schválený na schvaľovacej schôdzi dňa 4.4.2014, podľa názoru
dlžníka a aj odvolateľa ako veriteľa a navrhovateľa zároveň neguje túto základnú zásadu.

OkresnýsúdKošiceIkonštatoval,žedošlokposkytnutiuosobitnýchvýhodzabezpečenémuveriteľoviM.
banka, akciová spoločnosť v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR a zároveň reštrukturalizačný plán je

v danom zmysle v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm.
d) ZKR. S uvedenými závermi Okresného súdu Košice I nie je možné súhlasiť. V prvom rade má za to,
že nedošlo k naplneniu ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR, a to z nasledujúcich dôvodov: ZKR neustanovuje,
v akom rozsahu musia byť uspokojené pohľadávky v jednotlivých skupinách a je rozhodnutím dlžníka,
ako predkladateľa plánu, v akom rozsahu uspokojí pohľadávku toho-ktorého veriteľa, pri zachovaní litery

zákona a rovnosti uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov, nachádzajúcich sa v tej istej skupine.
Pohľadávky zabezpečeného veriteľa v prvom poradí - M. banka, akciová spoločnosť, boli ako jediné, s
ktorýchuspokojenímsarátavreštrukturalizačnomplánevcelomrozsahu.Dôvodomtejtoskutočnostibol
fakt, že predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou preveril okolnosti vzniku prihlásených a zistených
pohľadávok veriteľa M. banka, akciová spoločnosť a zistil, že predmetné pohľadávky tohto veriteľa -

peňažné prostriedky - boli použité na výstavbu nehnuteľného majetku (výstavba výrobnej haly, v ktorej
sa odohráva samotná výrobná činnosť dlžníka), čím sa zásadným spôsobom navýšila hodnota majetku
dlžníka. Podľa vyjadrenia dlžníka, už jeho prvotným zámerom bolo teda uspokojiť pohľadávky veriteľa
M. banka, akciová spoločnosť v rozsahu 100%, a nič by na tom nemenila ani tá skutočnosť, že by
časť zabezpečených pohľadávok veriteľa M. banka, akciová spoločnosť bola presunutá zo skupiny Z2

do skupiny N - nezabezpečené pohľadávky, tak ako žiadal veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. naschvaľovacej schôdzi konanej dňa 04.04.2014. Uspokojenie pohľadávok veriteľa Slovenská republika
- H. úrad V. by aj napriek tomu (a to aj v prípade, že by jeho pohľadávky boli zaradené do skupiny
pre zabezpečené pohľadávky) ostalo rovnaké ako v prípade ostatných veriteľov, ktorí sú v skupine N -

nezabezpečené pohľadávky, v súlade s navrhovaným rozvrhom úhrad.

VychádzajúczúmysludlžníkauspokojiťzabezpečenépohľadávkyveriteľaM.banka,akciováspoločnosť
v rozsahu 100%, a to z vyššie uvedených dôvodov, v spojení so skutočnosťou zistenou pri
zachovaní odbornej starostlivosti, že majetok zabezpečujúci pohľadávky zabezpečených veriteľov
zrejme nepostačuje ani na úplné pokrytie pohľadávok zabezpečeného veriteľa v prvom poradí (M.

banka, akciová spoločnosť), tak ako aj namietal veriteľ Slovenská republika - H. úrad V., v žiadnom
prípade tak nemôže postačovať výťažok z predaja zabezpečeného majetku dlžníka, ktorý sa odhaduje
v reštrukturalizačnom pláne na sumu cca 95 000 eur, na uspokojenie pohľadávok veriteľa Slovenská
republika - H. úrad V., ktorého zabezpečovacie právo je ako druhé, tretie a štvrté v poradí. Predkladateľ
plánu sa teda rozhodol v zmysle vyššie uvedeného zaradiť zabezpečené pohľadávky veriteľa Slovenská
republika - H. úrad V., do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v súlade s § 138 ods. 1 ZKR.

Dlžník na schvaľovacej schôdzi uviedol, že suma 95 000 eur je len odhadom, skôr pesimistickým,
výťažku z predaja nehnuteľného majetku dlžníka, a nie je konečnou sumou, za ktorú by sa tento majetok
určite v prípadnom konkurze predal. Dlžník vychádzal z toho, že uvedený odhad bol vyhotovený, a
teda aj aktuálny ku dňu začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, t. j. k 29.6.2013. Od tohto dátumu
uplynulo takmer 11 mesiacov. Trhová cena nehnuteľností sa neustále mení, a len v prípade stagnujúcej

ekonomickej situácie sa stáva, že dlhšiu dobu kulminuje. V súčasnosti, v spojení s progresívnou
ekonomikou vo svete, a tým aj na Slovensku, rastie dopyt po takých nehnuteľnostiach, aké sú aj
predmetom zabezpečovacieho práva zabezpečených veriteľov dlžníka. Preto nemožno vylúčiť, že
by výťažok z predaja majetku zabezpečujúceho pohľadávky zabezpečených veriteľov v konečnom
dôsledku mohol postačovať na uspokojenie celej výšky zabezpečených pohľadávok veriteľa M. banka,

akciová spoločnosť a to aj v dôsledku tej skutočnosti, že dlžník ako predkladateľ plánu mal za to, že
zabezpečený veriteľ v prvom poradí M. banka, akciová spoločnosť by v prípadnom konkurznom konaní
nedal súhlas so speňažením majetku dlžníka skôr, kým by nedošlo k jeho speňaženiu v čo najväčšom
možnom rozsahu tak, aby bola uspokojená pohľadávka veriteľa M. banka, akciová spoločnosť. Dlžník
nevedel s istotou povedať, že reálna hodnota predmetnej nehnuteľnosti do budúcna hrubo prevýši

pohľadávku zabezpečeného veriteľa v prvom rade. Dlžník uviedol, že je skôr pravdepodobné, že ani
po uplynutí obvyklého časového obdobia pri speňažovaní majetku v konkurznom konaní, by nedošlo
k uspokojeniu ďalších veriteľov, vrátane Slovenskej republiky - Daňového úradu V.. To znamená,
že pohľadávky všetkých ostatných zabezpečených veriteľov by neboli uspokojené vôbec z predaja
zabezpečeného majetku dlžníka. Zároveň dodáva, že poradie zabezpečovacieho práva determinuje

postavenie zabezpečeného veriteľa v konkurze, čo by sa malo logicky odrážať aj na postavení
tohto veriteľa v reštrukturalizácii. Tak, ako bolo uvedené v reštrukturalizačnom pláne, v prípadnom
konkurze by uspokojenie zabezpečených pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. bolo
3,15%, čo predstavuje výťažok z predaja iba nezabezpečeného majetku dlžníka. Výťažok z predaja
zabezpečeného majetku dlžníka by bol 0%. Na rozdiel od toho, v reštrukturalizácii je uspokojenie

pohľadávokveriteľovzaradenýchdoskupinyN-nezabezpečenépohľadávky,t.j.ajSlovenskejrepubliky
- Daňového úradu, 15%. V reštrukturalizácii dlžníka, by pri zaradení do skupín pre zabezpečené
pohľadávky, kde sú zaradené aj pohľadávky veriteľa M. banka, akciová spoločnosť, bolo nutné uspokojiť
tohto veriteľa v 100% rozsahu, čo by znamenalo nereálnosť naplnenia reštrukturalizačného plánu vo
vzťahu ku všetkým veriteľom. Pokiaľ by zabezpečené pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad

Košice aj napriek tomu boli zaradené do skupín pre zabezpečené pohľadávky a bolo by poskytnuté
tomuto veriteľovi nižšie uspokojenie ako zabezpečenému veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť
(nakoľko väčšie uspokojenie nie je možné), práve to by mohlo naplniť ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR
a spôsobiť tak nerovnosť v postavení týchto veriteľov v zmysle poskytnutia osobitnej výhody veriteľovi
Tatra banka, akciová spoločnosť.

Predložený reštrukturalizačný plán, ktorý schválil veriteľský výbor (ZA hlasoval aj člen veriteľského
výboru Slovenská republika - H. úrad V.) a následne aj schvaľovacia schôdza veriteľov, bol vypracovaný
tak, aby v prípade jeho potvrdenia súdom došlo k reálnemu a výhodnejšiemu uspokojeniu pohľadávok
veriteľov, vrátane pohľadávky veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ako by to bolo v prípadevyhlásenia konkurzu. Ponúknutá výška uspokojenia pohľadávok veriteľov je postavená na reálnych, čo
znamená, na v danom čase a priestore uskutočniteľných opatreniach.

Odvolateľ uvádza, že ako veriteľ, ktorý podporoval reštrukturalizáciu dlžníka, nesúhlasí s námietkou

veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. a konštatovaním Okresného súdu Košice I, že v
reštrukturalizačnom pláne bola poskytnutá zabezpečenému veriteľovi v prvom poradí M. banke, akciová
spoločnosť osobitná výhoda podľa § ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR. Veriteľ Slovenská republika -
H. úrad V. bol členom veriteľského výboru dlžníka. Odvolávajúc sa na ust. § 134, ods. 2 ZKR, podľa
ktorého sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať pri príprave

Reštrukturalizačného plánu, mal veriteľ, ktorého námietka bola Okresným súdom Košice I uznaná ako
oprávnenáanazákladektorejsúdzamietolreštrukturalizačnýplán,povinnosťspolupracovaťsdlžníkom,
ako predkladateľom plánu a poskytovať mu všetku potrebnú súčinnosť, za čo možno považovať aj
prípadné pripomienkovanie reštrukturalizačného plánu a prezentovanie všetkých výhrad voči nemu.

Veriteľ Slovenská republika - Daňový úrad V. sa ako člen veriteľského výboru priamo podieľal na
rokovaniach pri príprave reštrukturalizačného plánu. Jeho zabezpečené pohľadávky boli zaradené do

skupiny N - nezabezpečených pohľadávok už v čase prvého predloženia reštrukturalizačného plánu
dlžníka veriteľskému výboru (31.12.2013). Ani raz od 31.12.2013 do 12.3.2014, kedy veriteľ Slovenská
republika - H. úrad V. predložil žiadosť o zmenu Reštrukturalizačného plánu na návrh účastníka
predkladateľovi plánu prostredníctvom správcu, neboli z jeho strany vznesené žiadne pripomienky
vzťahujúce sa na spôsob uspokojenia pohľadávok veriteľov. Veriteľ Slovenská republika - H. úrad

V. bol prítomný aj na zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa konalo dňa 12.2.2014 za účelom
schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka, avšak ani tu nezaujal žiadne stanovisko týkajúce sa
uspokojenia pohľadávok veriteľov, súhlasil s návrhom Reštrukturalizačného plánu, a tým aj s výškou a
spôsobom uspokojenia pohľadávok veriteľov. Dlžník bol prítomný na zasadnutí veriteľského výboru dňa
12.2.2014, a to aj z toho dôvodu aby mohol členom veriteľského výboru ozrejmiť prípadné nejasnosti

reštrukturalizačného plánu a zdôvodniť tak, prečo je reštrukturalizačný plán v takej podobe, v akej bol
predložený veriteľskému výboru na schválenie. Odvolateľ má teda za to, že veriteľ Slovenská republika -
H. úrad V. ako člen veriteľského výboru, mal aktívne vystúpiť s predkladanou žiadosťou najneskôr počas
obdobia, kedy veriteľský výbor zasadal a predkladaný reštrukturalizačný plán pripomienkoval.

Zároveň odvolateľ podotýka, že zástupca veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad V. na schvaľovacej

schôdzi konanej dňa 4.4.2014 uviedol, že veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. hlasoval za schválenie
reštrukturalizačného plánu na zasadnutí veriteľského výboru dňa 12.2.2014 z dôvodu, že ako člen
veriteľského výboru konal v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, pričom mal
za to, že reštrukturalizačný plán zabezpečuje pre väčšinu veriteľov lepšie uspokojenie ako v konkurze.
Tým veriteľ Slovenská republika - H. úrad V. rešpektoval literu zákona, t. j. § 127 ods. 4 ZKR, podľa

ktorého „člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme všetkých veriteľov prihlásených
pohľadávok... ". Veriteľ Slovenská republika - H. úrad V., je ako člen veriteľského výboru zástupcom
všetkýchveriteľov,ktorísihozvolilinaúčelyvýkonusvojichpráv,ajepretopovinnýhájiťzáujmyvšetkých
veriteľov. Zápisnica zo zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 12.02.2014 a zápisnica zo schvaľovacej
schôdze, konanej dňa 4.4.2014 je súčasťou súdneho spisu, sp. značka 26R/1/2013.

Ďalej má odvolateľ za to, že na základe § 134 ods. 4 ZKR mohol dať veriteľ Slovenská republika - H.
úrad V., ako majiteľ zabezpečenej pohľadávky v druhom, treťom a štvrtom poradí, v prípade pochybností
vypracovať znalecký posudok na určenie hodnoty majetku zabezpečujúceho jeho pohľadávku. Veriteľ
Slovenská republika - H. úrad V. mohol využiť svoje právo a predísť tak rozdielnosti názorov o
hodnote majetku dlžníka, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, ktoré sú podstatou rozdielnosti názorov

namietajúceho veriteľa a predkladateľa plánu na správnosť rozdelenia pohľadávok veriteľov do
jednotlivých skupín. Na základe tejto právnej úpravy účinnej od 1.1.2012 mohol zabezpečený veriteľ
Slovenská republika - H. úrad V. kvalifikovane posúdiť či uspokojenie jeho pohľadávky bude vyššie
v konkurze alebo v reštrukturalizácii, a následne sa na základe toho rozhodnúť o svojom postupe
voči predloženému reštrukturalizačnému plánu. Skupina Z2 zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného

veriteľa M. banka, akciová spoločnosť, ktorá bola predmetom námietky veriteľa Slovenská republika
- H. úrad V., bola vytvorená v súlade s § 137, ods. 4 ZKR, podľa ktorého „pre každú zabezpečenú
pohľadávku,priktorejmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žemajetok,ktorýjuzabezpečuje,bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina...".
„ZA" prijatie reštrukturalizačného plánu v skupine N - nezabezpečených pohľadávok, v ktorej sa
nenachádza žiaden veriteľ, ktorého by bolo možné definovať ako veriteľa s majoritným počtom hlasov,

hlasovalo 7 veriteľov s celkovým počtom hlasov 209.612 a „T." boli dvaja veritelia s celkovým počtom
hlasov 22.583. Z uvedeného dôvodu má za to, že je vylúčené, aby prijatie reštrukturalizačného plánu
bolo dosiahnuté poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu v zmysle ust. § 154, ods.
1, písm. b) ZKR.

Takisto nemožno súhlasiť s tvrdením Okresného súdu Košice I, že reštrukturalizačný plán je v danom

zmysle (t. j. v nadväznosti na § 154 ods. 1 písm. b) ZKR) v podstatnom rozpore so spoločným záujmom
veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Ako uvádza Milan Y. vo svojom komentári k ZKR
z roku 2012 na str. 877 a nasl.: „Je dosť malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol v
rozpore s ich spoločnými záujmami. Muselo by ísť o preferenciu niektorých veriteľov s rozhodujúcim
počtom hlasov, čo sa prelína s dôvodmi pod písm. b) (§ 154 ods. 1 písm. b) ZKR). " Veritelia prítomní na
schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa konala dňa 4.4.2014, schválili reštrukturalizačný plán dlžníka

jednoznačne vo všetkých skupinách v súlade s § 148 ZKR. V oboch skupinách Z1 aZ2 - zabezpečené
pohľadávky sa hlasovalo za prijatie reštrukturalizačného plánu, teda 100% hlasov (152.426), čím boli
splnené podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 ods. 1, písm. a) ZKR.

Za schválenie reštrukturalizačného plánu hlasovala v skupine N - nezabezpečených pohľadávok
nadpolovičná väčšina (t. j. 7) hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do

právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených,
čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, pričom ich hlasy (t. j. 209.612 hlasov) v
danej skupine súčasne predstavujú väčšinu hlasov (t. j. 232.195 hlasov) hlasujúcich veriteľov počítanú
podľa zistenej sumy ich pohľadávok čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Proti prijatiu plánu
hlasoval len 1 veriteľ so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti

vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti
danej skupiny (t. j. 20.032 hlasov) a 1 veriteľ zo zistenou sumou pohľadávok zistených čo do
právneho dôvodu a vymáhateľnosti nižšou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do
právneho a vymáhateľnosti jednej skupiny (t. j. 2.551 hlasov). V zmysle uvedeného tak boli splnené
podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu podľa § 148 ods. 1, písm. b) ZKR. Zároveň za prijatie

reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných
podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, t. j. 362.038
hlasov (94,13%). Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s počtom hlasov
22.583 (5,87%). V zmysle uvedeného tak boli splnené podmienky na prijatie reštrukturalizačného plánu
podľa § 148 ods. 1 písm. d) ZKR. Ako dôkaz uvádza, že výsledok hlasovania zo schvaľovacej schôdze,

konanej dňa 04.04.2014 je súčasťou súdneho spisu, sp. značka 26R/1/2013.

K problematike spoločného záujmu Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu zaujal takéto stanovisko: „....Spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom (spravidla
postupnom, resp. neúplnom) uspokojení veriteľov v reštrukturalizácii prima facie nekorešponduje s
individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Prirodzeným záujmom každého veriteľa, ktorý si do

reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku (zabezpečenú, či nezabezpečenú), je dosiahnuť pokiaľ možno
najvyššiu mieru jej uspokojenia. Pohľadávka každého veriteľa má svoj právny dôvod, na základe
ktorého tento od dlžníka požaduje, aby plnil korelujúci záväzok, a individuálny veriteľ spravidla nevidí
(nechce vidieť) dôvod, prečo by mal byť v akomkoľvek rozsahu ukrátený pri uspokojení svojej
pohľadávky v prospech uspokojenia iného(-ých) veriteľa(-ov) dlžníka. To je však rýdzo individuálny

(egoistický) záujem, ktorý nezohľadňuje zmysel a účel reštrukturalizácie, ktorej imanentnou črtou
je práve zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech
ich kolektívneho uspokojenia." Ústavný súd ďalej dodáva, že: „Nie je sporné, že reštrukturalizácia
je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo i len odporučenia
reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a

predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu (§ 109
ods. 3 písm. c) a d) ZKR). Reštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi (nepripúšťajú sa exekúcie či
výkon zabezpečovacích práv; §114 ods. 1 písm. b) a c) ZKR), čo však v konečnom dôsledku sleduje
záujem všetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu." Vzmysle názoru Ústavného súdu: „Pokiaľ krajský súd ako odvolací súd potvrdzuje uznesenie okresného
súdu o zamietnutí plánu, robí tak súc si vedomý dôsledkov, ktoré sú s takýmto rozhodnutím ex lege
spojené (zastavenie reštrukturalizačného konania, začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu).

Ak krajský súd potvrdzuje uznesenie o zamietnutí plánu a stotožňuje sa so záverom okresného súdu
o podstatnom rozpore plánu so spoločným záujmom veriteľov, je jeho úlohou vyvažovať aj potenciál
ich uspokojenia v prípadnom konkurze, ktorý je ex lege dôsledkom právoplatného zamietnutia plánu.
Pri zvažovaní potenciálneho uspokojenia veriteľov v konkurze vyhlásenom v dôsledku zastavenia
reštrukturalizácie pre zamietnutie plánu nemôže všeobecný súd izolovane prihliadať na záujem jediného

veriteľa, a to ani vtedy, ak ide o veriteľa, u ktorého výška prihlásených a zistených pohľadávok z
neho robí majoritného veriteľa. Naopak, jeho povinnosťou je skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj
minoritných) veriteľov v likvidačnom konkurze. Túto jeho povinnosť možno vyvodiť zo základných zásad
konkurzu a reštrukturalizácie (§ 5 ZKR), v zmysle ktorých je povinný postupovať tak, aby sa dosiahla
pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok.... "

Tak, ako už bolo spomínané vyššie, predložený reštrukturalizačný plán, ktorý schválil veriteľský výbor

(ZA hlasoval aj člen veriteľského výboru Slovenská republika - H. úrad V.) a následne aj schvaľovacia
schôdza veriteľov, bol vypracovaný tak, aby v prípade jeho potvrdenia súdom došlo k reálnemu a
výhodnejšiemu uspokojeniu pohľadávok veriteľov, vrátane zabezpečenej pohľadávky veriteľa Slovenská
republika - H. úrad V., ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu. Reštrukturalizačný plán vo svojej
V. kapitole porovnáva rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov (v každej skupine) v prípade úspešnej

reštrukturalizáciesvýškouuspokojeniapohľadávokveriteľovvprípadevyhláseniakonkurzu.Porovnajúc
na strane jednej odhad miery uspokojenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka
a na strane druhej odhad miery uspokojenia veriteľov v prípade úspešnej reštrukturalizácie, bolo
pri naplnení predpokladov možné odôvodnene očakávať, že rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka v
reštrukturalizácii by bol podstatne vyšší, ako by bol rozsah uspokojenia veriteľov v konkurze. V prípade

100 % uspokojenia pohľadávok veriteľa Slovenská republika - H. úrad V. by reštrukturalizačný plán
dlžníka nebolo možné naplniť, znamenalo by to konkurz dlžníka, čo by malo negatívny dopad na
všetkých veriteľov prihlásených a zistených pohľadávok a v konečnom dôsledku aj na veriteľa L.
republika - H. úrad V., ktorého navrhované uspokojenie pohľadávok bolo v prípade reštrukturalizácie
vyššie, než by bolo v prípade konkurzu.

Reštrukturalizačný plán dlžníka bol pripravený tak, aby zohľadňoval spoločný záujem všetkých veriteľov.
Z akéhokoľvek uhla pohľadu, potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka by prinieslo výhody pre
veriteľov ako celok, v porovnaní s konkurzom dlžníka. Podmienkou odporučenia reštrukturalizácie
dlžníka okrem iného, bolo aj to, že možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti
prevádzky podniku dlžníka a že dlžník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť naďalej. V nadväznosti

na to možno konštatovať, že dlžník nielen, že pokračuje vo svojom podnikaní, ale v dôsledku opatrení,
ktoré boli prijaté sa výroba ešte viac rozbehla, vytvoril sa nový manažment, prijali sa noví zamestnanci,
ktorí pracujú na rozbehnutých zákazkách a pripravujú sa na ďalšie. Bol zostavený podnikateľský plán
na najbližšie štyri roky, ktorý mal dlžníkovi pomôcť vo fungovaní a maximalizovaní jeho podnikateľskej
činnosti, teda dosiahnutí čo najväčšieho možného zisku, pri vynaložení čo najnižších nákladov. Zároveň

sa v reštrukturalizačnom pláne dlžníka rátalo s novým kapitálom, ktorým bude upravená vlastnícka
štruktúra podniku a finančne podporená samotná prevádzka dlžníka, ako aj plnenie záväzkov voči
veriteľom, v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Zachovanie prevádzky podniku dlžníka má
ďalekosiahlejšívýznam,nežlenponechaťjehosamotnúexistenciu.Vykonávaniepodnikateľskejčinnosti
dlžníka v konečnom dôsledku navýši uspokojenie jednotlivých veriteľov, ktoré je aktuálne v prípade

nezabezpečených veriteľov 15% (v konkurze 3%), nakoľko sa v pokračovaní vzájomnej spolupráce
zvyšuje predpoklad pre budúcu návratnosť neuhradeného zostatku pohľadávok veriteľov. Subsidiárne
to malo význam aj pre veriteľa Slovenská republika - H. úrad V., ktorý tak mohol získať peňažné
prostriedkyjednakzDPH,akoajzdanezpríjmovdlžníka,aleajostatnýchveriteľov.Naopak,vyhlásením
konkurzu na majetok dlžníka, to bude mať likvidačný charakter nielen pre dlžníka, ale aj pre niektorých

menších veriteľov - dodávateľov, ktorí sú svojou činnosťou spojení so subjektom dlžníka, čo zároveň
zníži aj financie plynúce Slovenskej republike - H. úradu V.. Zároveň, akonáhle dlžník prestane fungovať,
bude tu chýbať slovenský výrobca okien, čo otvorí priestor pre zahraničné spoločnosti, ktoré okná na
Slovensko iba dovezú, čo opäť neumožní prílev finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu a zároveň
je tu predpoklad vyšších cien v porovnaní so slovenským výrobcom okien, nehovoriac o prepúšťaní

zamestnancov dlžníka.V nadväznosti na vyššie uvedené, nastávajú vyhlásením konkurzu dôsledky, ktoré zasiahnu nasledujúce
subjekty nižšie popísaným spôsobom, a to: Slovenská republika - H. úrad V. stratí daňový subjekt, ktorý
má povinnosť mesačného platcu DPH, platcu dane zo závislej činnosti, dane z príjmu právnických osôb,

resp. platcu licencie, pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného
plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014. Mesto a okres L. W. U. a zároveň Košický samosprávny kraj
stratia daňový subjekt, ktorý má povinnosť uhrádzať daň zo stavieb a nehnuteľností, daň z odpadu, daň
z motorových vozidiel, pomerné uspokojenie prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného
plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014, zamestnávateľa v regióne s už aj tak vysokou mierou

nezamestnanosti, podporovateľa športu a kultúry v meste - tak ako to bolo v období keď predkladateľ
plánu nebol v úpadku. Slovenská obchodná a priemyselná komora stratí spolupracujúceho člena pri
znovuzakladaní košickej regionálnej komory, ktorá má ambíciu pomáhať pri prosperite v rámci košického
regiónu. Veritelia, ktorí sú dodávateľmi materiálu a tovaru stratia právo na pomerné uspokojenie
prihlásených pohľadávok v zmysle reštrukturalizačného plánu, ktoré malo 1x nastať 31.12.2014,
dlhoročného odberateľa, čoho dôsledkom bude narušenie ich ekonomickej stability a následné opatrenia

proti prípadnému úpadku, čo spôsobí zníženie životnej úrovne zamestnancov a ľudí v regióne. Prípadne
tu môžu nastať aj likvidačný dopad u tých veriteľov, ktorých činnosť je spojená s činnosťou dlžníka.
Zásadný obchodný partner - dodávateľ profilového systému T. J. z W., ktorý na základe absolútnej
dôvery voči osobe dlžníka a rešpektovaní jeho zložitej ekonomickej situácie, neuplatnil svoju pohľadávku
v reštrukturalizačnom konaní a zabezpečil nové dodávateľské podmienky pre dlžníka, v snahe byť

mu nápomocný v sanačnom konaní, v úlohe silného partnera v zložitej konkurencii na trhu, čo má za
následok zabezpečenie investície do inovácie technologických procesov, tiež investíciu do ďalšieho
personálnehozabezpečeniavzhľadomkukonkurencieschopnostinatrhu,ďalšímnásledkomjevyvolaná
investícia do vzdelávania zamestnancov, ako aj obchodných partnerov - odberateľov. (In concreto: K. do
update a preškolenia softwareového zabezpečenia; Preškolenie obchodných partnerov - odberateľov

na celkom nový profilový systém - 6.6.2014).

Ďalšie následky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka súdom sú nenávratné zastavenie všetkých
procesov, vrátane obchodných a marketingových, ktoré boli počas reštrukturalizačného konania
naštartované v zmysle uvedenia nového produktu na slovenský trh, zásah do prirodzenej selekcie
konkurenčného prostredia a hospodárskej súťaže na trhu, v ktorom síce došlo k úpadku dlžníka, ale

ako je zrejmé z jeho aktivít, ako aj ekonomických výsledkov počas reštrukturalizácie, ten sa podarilo
zastaviť a opätovne naštartovať výrobnú činnosť, naštartovaním sa má na mysli snahu dlžníka v tomto
všeobecne krízovom období riešiť vlastnú situáciu nielen prudkým šetrením a znižovaním nákladov, ale
aj odvahou investovať do inovácie a nového produktu, ktorý je zatiaľ na trhu ojedinelý - flexibilný Systém
76 (Príloha č. 1). Jeho jedinými spracovateľmi v rámci východnej a strednej Európy by mali byť v úvode

podnik H. F. (s ročným obratom cca 30 mil. eur) v Českej republike a podnik dlžníka na Slovensku. Dlžník
prevádzkové náklady tejto technológie pokryje aj z investície 70 000 eur, ktorú zabezpečil v prípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Konkurz tento naštartovaný proces skončí skôr, ako sa vôbec
začne.

Okresný súd Košice I dospel k záveru, že námietky veriteľa Slovenská republika - H. úrad Košice sú

dôvodné, keďže podľa Okresného súdu Košice I došlo k poskytnutiu osobitných výhod zabezpečenému
veriteľovi M. banka, akciová spoločnosť v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR") a zároveň reštrukturalizačný plán je v danom zmysle v
podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR.

Odkazuje pritom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorý zvýraznil požiadavku na spravodlivú

rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(napr. III. US 72/2010), ako aj na povinnosť súdu zohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia
na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010).Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214
ods. 2 písm. c) O.s.p. a zistil, že odvolanie veriteľa nie je dôvodné.

V odvolaní veriteľ uvádza skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu bezvýznamné.

Rozsiahlym spôsobom opísal veriteľ priebeh reštrukturalizačného konania, pričom samotné odvolanie
sa má týkať uznesenia o zamietnutí návrhu na zrušenie konkurzu.

Odvolateľ - veriteľ v odvolaní neuviedol, žiadne relevantné skutočnosti, ako ani aké dôsledky a vplyv
na jeho spoločnosť má rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol zamietnutý návrh na zrušenie
konkurzného konania.

Veriteľ opísal len dôsledky vyhlásenia konkurzu na Daňový úrad, nezamestnanosť v regióne, zastavenie

všetkých procesov, vrátane obchodných a marketingových, ktoré boli počas reštrukturalizačného
konania naštartované, stratu spolupracujúceho člena pri znovuzakladaní košickej regionálnej komory a
ďalšie, ktoré považoval odvolací súd za právne irelevantné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa,
ktoré veriteľ odvolaním napáda.

Odvolací súd dospel k záveru, že veriteľom uvedené skutočnosti v odvolaní nie sú významné pre

posúdenie preskúmavanej právnej veci.

Taktiež poukazuje odvolací súd na úplné dôvody uvedené v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa,
ku ktorým súd dospel a na základe ktorých zamietol návrh na zrušenie konkurzného konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.