Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Katarína Marčeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/820/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217922.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 3. októbra 2014 č. k. 19C/24/2013-210, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil dovolacie konanie a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods.
1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o

súdnych poplatkoch) a zistením, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 09. 2012 domáhal
od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra rozsudkom návrh
zamietol, pričom Krajský súd v Nitre odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie na poštovú prepravu dňa 15. 08.
2014. Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolanie vo
výške 40 eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej

dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená
dňa 16. 09. 2014. Proti výzve podal navrhovateľ odvolanie. Po preskúmaní spisového materiálu súd
konštatoval, že konanie je potrebné zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote
10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa zo dňa 23. 09. 2014 (odvolanie) súd uviedol, že súd uložil
navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia.

Súd zároveň dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ informovaný, že súdny poplatok sa uložil
v zmysle pol. 7a sadzobníka a že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. Súd poplatok za
dovolanie vo výške 40 eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň
súd poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným konaním, a preto nie je možné poukazovať na
prechodné ustanovenia § 18ca zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 18. 08. 2014 podaním
dovolania na súd, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok, keď konanie začalo až po účinnosti

zákona, t.j. po 01. 09. 2012. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená v prílohe Zákona
o súdnych poplatkoch ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku,
ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 5 ods. 1 písm. a)
zákona. Súd teda postupoval v medziach zákona, a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za dovolanie
neuhradil, súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch zastavil. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu
nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na
dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemôže byť preto
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne závery
Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za
súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov)
sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho

poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ mal ďalej za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.
(sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného

práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.
6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdvspojenísčl.12ods.1ačl.
13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkov z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09.
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná navrhovateľom

pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. Do 30. 09. 2012
bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver potvrdil aj Okresný súd
Komárno v uznesení sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom na uvedenú argumentáciu
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/24/2013 domáhal od
odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/650/2010. Okresný súd
Nitra rozsudkom zo dňa 07. 10. 2010 (správne malo byť 2013) č. k. 19C/24/2013-144 návrh zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 28. 05. 2014 č. k. 6Co/269/2013-175, 6Co/277/214 tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvéhostupňapotvrdil,uzneseniesúduprvéhostupňazodňa30.10.2013č.k.19C/24/2013-158potvrdil
a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal
navrhovateľ dovolanie na poštovú prepravu dňa 15. 08. 2014. Výzvou zo dňa 03. 09. 2014 súd prvého

stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania vo výške 40 eur v
lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd
konanie zastaví. Predmetná výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 16. 09. 2014. Proti výzve podal
navrhovateľ odvolanie. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,
aksavykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúryuvedenévsadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

V zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom je 20 eur.

Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
správne posúdil po právnej stránke a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, a preto s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nemožno súhlasiť
s tvrdením navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a žiadne

iné úkony. V tomto zmysle je navrhovateľova interpretácia znenia položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch nesprávna, nezohľadňujúca potrebné súvislosti. Ak by súd
akceptoval uvedené argumenty navrhovateľa, znamenalo by to, že ustanovenia Zákona o súdnych
poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by
boli obsolentné, vzhľadom na to, že sadzobník súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch

neobsahuje žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie akéhokoľvek
dovolania. Pokiaľ súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi súdny poplatok za podané dovolanie, nešlo
z jeho strany o použitie analógie, ako sa navrhovateľ mylne domnieva, ale o systematický výklad
relevantných ustanovení citovaného zákona. V konkrétnostiach to znamená, že sadzobník súdnych
poplatkov v jednotlivých položkách (spravidla) ustanovuje výšku súdneho poplatku za konkrétny návrh.

Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch pritom vyplýva, že poplatníkom je
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Následne v
ustanovení § 2 ods. 4 citovaného zákona je precizované, že poplatníkom je aj ten, kto podal odvolanie,
dovolanie, či opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu. Poplatková povinnosť takémuto
poplatníkovivznikávzmysle§5ods.1citovanéhozákonapodanímnávrhu(vdanomprípadedovolania).

Systematickým výkladom uvedených ustanovení možno vyvodiť jednoznačný záver, že pri podaní
dovolania je poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku
ustanovený poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania. Keďže v danom prípade je za návrh
stanovený súdny poplatok (podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov) a nešlo o prípad vecného

(§ 4 ods. 2 citovaného zákona) ani osobného (§ 4 ods. 1 citovaného zákona) oslobodenia od poplatku,
bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdom vyrubený súdny poplatok, pokiaľ mal záujem, aby sa
dovolacie konanie uskutočnilo.Poplatková povinnosť za dovolanie sa odvíja od poplatkovej povinnosti za pôvodný návrh (žaloby), o
ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a ktorého sa dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok týka,
a to pokiaľ ide o výšku poplatku (t.j. aká bola výška poplatku za pôvodný návrh podľa príslušnej položky

sadzobníka súdnych poplatkov), a tiež či bolo pôvodné konanie oslobodené od súdneho poplatku (vecne
či osobne).

Vo vzťahu k rozhodnej právnej úprave však súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že dovolacie konanie
je samostatným konaním, ktoré začalo dňa 18. 08. 2014 podaním dovolania na súd, a preto sa naň

nevzťahuje právna úprava účinná do 31. 08. 2012. Opačný názor navrhovateľa, ktorý relevantnosť
právnej úpravy odvodzuje od podania žaloby o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na súd
je nesprávny. Ustanovenie § 18ca stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo dovolanie podané dňa 18. 08. 2014, pričom išlo o súdny poplatok
za konanie (dovolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie

začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
za podané dovolanie a poučil ho o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku a po jeho nezaplatení
napadnutým uznesením dovolacie konania zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.