Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/950/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613207120
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:3613207120.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147,
IČO: 36 234 176, proti žalovanému F. R., O. K., M.. B. XXX/XX, o zaplatenie 215,42 € s prísl., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
11Ro/472/2013-40 z 28.5.2014 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcovi a žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá
právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením I. Odpor vedľajšieho účastníka, podaný uňho 25.11.2013
proti Platobnému rozkazu (ďalej len PR) 11Ro/472/2013-40 z 30.10.2013 odmietol ako odpor podaný

neoprávnenou osobou a II. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uznesenia uviedol, o. i., že na základe dôkazov predložených žalobcom bol vo
veci 30.10.2013 vydaný PR 11Ro/472/2013-30, ktorý bol doručený žalobcovi 8.11.2013, žalovanému
11.11.2013 a vedľajšiemu účastníkovi 8.11.2013, že proti PR podal uňho 25.11.2013 vedľajší účastník
odpor, že žalovaný odpor proti PR nepodal a, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odpor podala
neoprávnená osoba. Citujúc znenie § 93,§ 172 ods.1 druhá veta a § 174 ods.2,3 O. s. p., ako aj z

odôvodnenia uznesenia 6Cdo/207/2011 z 10.10.2012 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len NS SR) konštatoval, že tzv. pomoc v spore vedľajším účastníkom teda predpokladá aktívnu účasť
hlavného účastníka v konaní, v tomto prípade žalovaného, tzn., že následná pomoc intervenienta
pripadá do úvahy len vtedy, ak bude proti PR podaný odpor samotným žalovaným, že v predmetnej veci
však nebol proti PR podaný odpor na to legitímnym subjektom - „odporcami“, preto vedľajšie účastníctvo
nemôže v takomto konaní plniť svoj základný zmysel, účinky vedľajšieho účastníctva združenia do

konania na strane žalovaného jeho oznámením o vstupe teda nenastali, že účastníci boli v PR poučení,
že odpor podaný neoprávnenou osobou uznesením odmietne, že z cit. zákonného § 174 ods.2 O. s.
p. je zrejmé, že legitímnym subjektom na podanie odporu je žalovaný a, že vzhľadom „k tomu“, že v
danomprípadeodpornebolpodaný„odporcami“,odporpodanýzdružením(uktoréhoúčinkyvedľajšieho
účastníctva v skrátenom konaní z uvedených dôvodov nenastali oznámením o vstupe do konania) podľa
§ 174 ods.3 písm. c) O. s. p. odmietol ako podaný neoprávnenou osobou. O trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods.1 O. s. p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s podaním
odporu žiadne trovy nevznikli a „odporcovia“ a združenie v tomto konaní neboli úspešní.

Vedľajší účastník podal proti výroku uznesenia, doručenému 2.6.2014, ktorým súd odmietol jeho odpor
proti PR včas odvolanie a uviedol nasledovné: Pokiaľ súd odmietol jeho odpor (podľa odôvodnenia
napadnutého uznesenia žalovaný prevzal PR 11.11.2013 a on podal odpor včas 22.11.2013- č. el.
podania 0903559513, nie 25.11.2013, ako sa uvádza v napadnutom uznesení), potom takýto postupsúdu považuje za protizákonný, nakoľko mu bezdôvodne odníma jeho právo byť účastníkom konania (§
93 ods.2 O. s. p.) a jeho právo konať pred súdom. PR by nebolo možné s poukazom na danú skutočnosť
po nadobudnutí účinkov právoplatnosti považovať za zákonné rozhodnutie. Súd nie je viazaný žalobným

návrhom na vydanie PR, a teda nie je povinný vydať PR, hoci žalobca sa jeho vydania domáha; súd má
podľa zák. možnosť rozhodnúť v skrátenom konaní, ale nie povinnosť. V prípadoch predpokladaných §
172 ods.9 O. s. p. zák. navyše priamo zakazuje súdu vydať PR. V prípade vydania PR proti spotrebiteľovi
aj napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a spotrebiteľ nepodá odpor, sa
zvyšuje ochrana spotrebiteľa v tom, že v prípade mimoriadneho dovolania by sa nemohol nebrať zreteľ

na porušenie cit. ust. (§ 172 ods.9 O. s. p.). Súd je navyše povinný uvedené nedostatky skúmať ex
offo. V rámci prípadnej obnovy konania by nekalá zmluvná podmienka, na ktorú nebol v skrátenom
konaní braný zreteľ, predstavovala argument, že pre spotrebiteľa je možné dosiahnuť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. I. Napriek uvedeným skutočnostiam pretrváva tendencia vybavovať spotrebiteľskú
agendu naďalej PR v rozpore s O. s. p., bez ohľadu na obsah zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej
zmluve. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec a zdôraznil, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné

podmienky a žalobný nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so zák. (žalobca nemá platný titul na
zaplatenie celej požadovanej sumy pre rozpor úverovej zmluvy s § 4 ods.2,3 zák.č.258/01 Z. z.) potom
podľa § 172 ods.7 a ods.9 O. s. p. nemôže byť PR vydaný, pričom súd skúma uvedené nedostatky ex
offo. Napriek tomu pretrváva tendencia vybavovať spotrebiteľskú agendu naďalej PR v rozpore s O. s. p.,
bez ohľadu na obsah zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve. Za takéhoto stavu súd rozhodnutím

o odmietnutí jeho odporu opätovne „potvrdzuje“ nezákonný stav, nakoľko predmetnú vec vôbec nebolo
možné vybavovať v rozkaznom konaní a teda - podľa jeho názoru - ani neprichádza do úvahy možnosť
polemiky o jeho oprávnení na podanie odporu! Nezákonný postup súdu, pokiaľ by odvolací súd jeho
odvolaniu nevyhovel a nenapravil tak pochybenie súdu, odôvodňuje podanie návrhu na obnovu konania
v súlade s § 228 a n. O. s. p. Pokiaľ ide o jeho možnosť podať vo veci odpor, a teda implicitne aj

o jeho evidentné právo byť účastníkom konania v celom štádiu sporového konania a teda aj v rámci
rozhodovania súdu PR, poukazal na mimoriadne dôležité uznesenie NS SR 2Obdo 27/2012 z 27.8.2012
(časť jeho odôvodnenia reprodukoval). Citoval znenie § 93 ods.3 druhá veta O. s. p. Citoval tiež z
odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR IV.ÚS480/2012-72 zo 14.2.2013 (rozhodnutie publikované 12.
7. 2013 aj na portáli www.najpravo.sk ). Z uvedeného vyplýva, že procesný

kódex prezumuje súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom, pretože relevantným úkonom
hlavného účastníka je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou (§ 93 ods.3 druhá veta O.
s. p.). Zo žiadneho ust. procesného kódexu nie je možné vyvodiť záver, aby pre účinný vstup vedľajšieho
účastníka do konania sa vyžadoval výslovný súhlas hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník
v konaní podporovať, ak vstúpil do konania „z vlastného podnetu“. Takýto záver dokonca nie je možné

prijať ani z výkladu dovolacieho súdu (NS SR), ktorý prijal v uznesení 3Cdo188/2012 z 5.2.2013.
Uviedol, čo v tomto rozhodnutí (str.8, odsek druhý odôvodnenia) NS konštatuje. Ak súd poučí hlavných
účastníkov, že do konania vstúpil vedľajší účastník a majú právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom,
nie je možné za takýto nesúhlas považovať skutočnosť, že účastník sa v súdom určenej lehote
nevyjadrí, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí. K uvedenému poukázal opätovne

na uznesenie NS SR 3Cdo188/2012 z 5.2.2013 (citoval ďalšiu časť z jeho odôvodnenia). Poukázal
taktiež na najnovšiu slovenskú teoretickú publikáciu z občianskeho procesného práva: (Števček/Ficová,
Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, Praha: C.H BECK 2012, str.329), z ktorej
citoval. II. Ak vedľajší účastník vstúpi do konania v dobe, kedy ešte PR nenadobudol právoplatnosť, má
rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník môže do

konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného skončenia (porovnať rozsudok
NS SR 1Cdo234/2004 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č.5/2007 pod 63/2007). Doručujú sa mu
preto v konaní aj všetky rozhodnutia, vrátane PR, proti ktorým môže pri splnení zákonných podmienok
podávať opravné prostriedky. Nie je možné akceptovať názor, že lehota na podanie odporu proti PR
začína vedľajšiemu účastníkovi plynúť dňom doručenia PR žalovanému. Cieľom a zmyslom pôsobenia

vedľajšieho účastníka v konaní je pomôcť svojimi úkonmi v spore tomu účastníkovi, na strane ktorého
vystupuje. Zmysel vstupu vedľajšieho účastníka do konania by pri akceptovaní tohto názoru nemohol
byť naplnený, pretože vedľajší účastník do konania vstúpil včas, teda v dobe, kedy vec ešte nie je
právoplatne skončená, avšak súd by PR doručil vedľajšiemu účastníkovi až po uplynutí lehoty na
podanie odporu žalovanému. Tu je na mieste upozorniť, že pri akceptovaní názoru o obmedzení

lehoty vedľajšieho účastníka lehotou hlavného účastníka, by v praxi determinovali zachovanie lehoty
vedľajšiehoúčastníkanapodanieopravnéhoprostriedku(odporu),napr.ajtakéfaktoryakomieraaktivity
či pasivity, resp. personálnych možností administratívneho aparátu súdu. Pokiaľ vedľajší účastník vstúpi
do konania v čase, keď toto konanie ešte nie je právoplatne skončené a súd mu odošle PR (už skôrodoslaný či doručený hlavnému účastníkovi) po uplynutí nezriedka aj niekoľko desiatok dní niekedy
dokonca mesiacov od vstupu vedľajšieho účastníka do konania, potom je pochopiteľné, že vedľajší
účastník nemôže objektívne podať odpor v lehote počítanej od doručenia PR hlavnému účastníkovi; i

keby podal vedľajší účastník odpor hneď v deň doručenia zo súdu (o čo sa vždy snaží pokiaľ mu to
jeho pracovné zaťaženie umožní). Názor o limitácii lehoty na podanie opravného prostriedku vedľajšieho
účastníka lehotou hlavného účastníka, tak - podľa jeho názoru - z dôvodov objektívnych (zjavná
nemožnosť doručiť rozhodnutie včas, napr. pri vstupe vedľajšieho účastníka do konania v posledný
deň lehoty na podanie opravného prostriedku hlavným účastníkom) alebo i subjektívnych (pozdržanie

odoslania v záujme ukončenia veci), ktoré nemôže vylúčiť, fakticky odníma možnosť vedľajšiemu
účastníkovi konať pred súdom. Na podanie opravného prostriedku preto vedľajšiemu účastníkovi plynie
samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. Pokiaľ
súd odmietol jeho odpor, potom takýto postup súdu považuje za protizákonný, nakoľko mu bezdôvodne
odníma jeho právo byť účastníkom konania (§ 93 ods.2 O. s. p.). Združenie ako právnická osoba
zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods.2,3 O. s. p. z vlastného

podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania
je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej
prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom, dokonca ani vedomosť
spotrebiteľa o jeho vstupe do konania. Vstup Združenia do konania zák. v § 93 ods.2 O. s. p. totiž priamo

predpokladá. Pri podávaní opravného prostriedku je vedľajší účastník limitovaný v zásade 2 zákonnými
obmedzeniami: I. § 201 O. s. p. a § 93 ods.4 O. s. p. I. Citoval znenie § 201 O. s. p. (novelizované
ust. O. s. p. z r.2003). Toto ust. sa vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods.1 O. s.
p., ktorý do konania vstupuje z dôvodu, že má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník
tejto skupiny môže podať odvolanie aj proti vôli účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, k

čomu ho oprávňuje jeho hmotnoprávny záujem na výsledku konania (napr. vzťah ručiteľ - dlžník alebo
poisťovňa - poistený). Iná je však situácia pri druhej skupine vedľajšieho účastníctva (§ 93 ods.2 O.
s. p.). Inštitút vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.2 O. s. p. bol zavedený až novelou O. s. p.,
vykonanou zák.č.384/08 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2008. Právnická osoba vystupujúca v konaní ako
vedľajší účastník podľa § 93 ods.2 O. s. p. je k vstupu do konania splnomocnená ex lege, v konkrétnom

prípade zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ... (viď poznámka pod čiarou 10a). Vedľajší účastník
tejto skupiny vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom, a ktorý často nedokáže
poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé obchodné praktiky
dodávateľov. Priemerný spotrebiteľ taktiež nedokáže v konaní náležite právne argumentovať a brániť
sa, napr. aj vznesením námietky premlčania. § 201 druhá veta O. s. p. je preto vo vzťahu k vedľajšiemu

účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa § 93 ods.2 O. s. p. obsoletné. Citoval znenie § 93 ods.4 O.
s. p. a z publikácie Števček/Ficová, Občiansky súdny poriadok, Komentár-1. diel, 2. vydanie, Praha:
C.H.BECK, 2012, str.331. Podľa uznesenia Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove 17Co/62/2012-60
zo 7.6.2012 je potrebné hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vyzvať, aby
sa k odporu vyjadril. Ak hlavný účastník súhlas neposkytne, resp. ho odvolá, je potrebné následne

tento úkon posúdiť podľa § 93 ods.4 O. s. p. Pri tom je potrebné skúmať osobnostné, vzdelanostné
alebo aj zdravotné predpoklady hlavného účastníka pochopiť priebeh konania a uplatnený nárok
žalobcu. (K tejto právnej problematike poukázal aj na ďalšie rozhodnutie KS v Prešove 20Co/55/2012 z
30.4.2012). Z uvedeného vyplýva celkom jednoznačne, že aj prípadný nesúhlas hlavného účastníka s
podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník musí byť „kvalifikovaný“, teda hlavný

účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd musí posúdiť osobnostné dispozície hlavného účastníka
správne chápať význam úkonu vedľajšieho účastníka a musí posúdiť aj samotný úkon, či tento je v
prospech hlavného účastníka, ktorého v konaní podporuje alebo tento úkon odporuje jeho záujmom. Súd
preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech jeho oprávnených záujmov,
o ktorých hlavný účastník nemusí byť informovaný. Je to klasický príklad spotrebiteľských konaní,

kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky, ani nekalé obchodné
praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať
procesné inštitúty na svoju obranu. III. Je potrebné zdôrazniť, že prípadná nečinnosť žalovaného
nemôže byť posudzovaná za konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie
neinformovaného spotrebiteľa, ktorý často krát nevie o čiastočnej neplatnosti právneho titulu ani o

premlčaní pohľadávky, ktorá je voči nemu uplatňovaná a naviac súdy ho dostatočne účinne odrádzajú
od podania odporu poučením v PR o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za odpor proti PR súdny poplatok,
ktoré je v priamom rozpore s § 4 ods.2 písm.za) zák.č.71/92 Zb. v znení neskorších predpisov. Citoval z
odôvodnenia uznesenia KS Banská Bystrica 16Co/649/2013 z 23.10.2013, 12Co/25/2013 zo 7.5.2013,16Co/637/2013 z 18.12.2013, 15Co/225/2014 z 12.3.2014, 16Co/1106/2013 z 27.2.2014, KS Nitra
25Co/377/2013 z 29.11.2013, KS Žilina 9Co/469/2013 z 31.10.2013, 9Co/517/2013 z 28.11.2013,
5Co/100/2014 z 25.2.2014, 7Co/57/2014 z 28.2.2014, 10Co/413/2013 z 20.2.2014, KS Trenčín

6Co/692/2013z28.10.2013,17Co/746/2013z19.12.2013,4Co/768/2013z27.12.2013,10Co/497/2013
z 30.10.2013, 6Co/75/2014 z 26.2.2014 a KS Prešov 6Co/46/2014 z 25.3.2014. poznamenal, že
ktorékoľvek z označených rozhodnutí na žiadosť súdu obratom predloží. IV. Poukázal na judikatúru
Súdneho dvora EÚ v doktrinálnych veciach Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až
C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard C- 429/05, kde judikoval, že v krajinách, v ktorých nie je

povinné zastúpenie advokátom, majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky
v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok.
Chce naplniť cieľ EÚ pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni tým, že jeho oznámenie
o vstupe do konania svojvoľne neberie do úvahy a nekoná s ním vôbec ako s účastníkom konania.
Ak súd nekonal s ním ako s účastníkom konania postupoval v rozpore s cieľmi EÚ pri zabezpečení
vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v čl.169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl.38 a

47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Citoval znenie
čl.6 ods.1 a čl.7 ods.1 smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V svetle judikatúry súdneho dvora možno dôvodne vykladať ust. O. s. p. tak, že do právoplatného
skončenia konania je treba aplikovať všetky inštitúty procesného práva tak, aby sa zabránilo priznaniu
plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Takým inštitútom je aj vedľajšia

intervencia právnickej osoby určenej na ochranu spotrebiteľov, ktorá koná sama za seba (§ 93 ods.4
O. s. p.) a ktorá sleduje zbavenie spotrebiteľa záväznosti neprijateľných podmienok. Na podporu
odvolací súd poukazuje na bod 49 rozsudku Súdneho dvora EU C-618/10 (citoval jeho znenie). Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky
(rozsudok Godard C-429/05 bod 61; rozsudok Oceáno Grupo editoriale, spojené prípady C-240/98

až C 244/98). Ak preto vedľajší účastník sleduje cieľ zbaviť spotrebiteľa neprijateľných podmienok a
poukázať na nekalé obchodné praktiky a vstup do konania urobí ešte pred právoplatných skončením
veci, v zásade je treba takýto vstup považovať za efektívny. Môže sa totiž stať, že sa PR vydal aj
na plnenie z neprijateľnej podmienky a tieto obavy sú umocnené povahou skráteného konania bez
vykonania dokazovania (rozsudok C-618/10). Spotrebiteľ nemôže utrpieť, ak sa zmluvné podmienky

preveria aj z pozície sudcu naopak, ak sa odpor podaný včas vedľajším účastníkom počas plynutia
jeho lehoty na odpor odmietne a neskôr sa ukáže, že súd priznal plnenie z neprijateľnej podmienky,
nemožno vylúčiť ani záver o závažnom porušení práva EÚ (napr. uznesenie KS v Prešove 19Co2/2011).
V zmysle zásady efektivity preto odvolací súd vykladá ust. O. s. p. tak, že ak vedľajší účastník vstúpi do
konania ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vrátane PR, má všetky práva

ako účastník vrátane vlastnej lehoty na podanie opravného prostriedku. Účastník neutrpí neskorším
rozhodnutím, naopak utrpí spotrebiteľ, ak sa prizná plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Dal
do pozornosti uznesenie KS Prešov 7CoE/30/2013 z 28.2.2013, 8Co/31/2013 z 25.2.2013, KS Banská
Bystrica 16Co/55/2013 zo 14.2.201, 12Co/26/2013 z 27.2.2013 a 12Co/26/2013 z 27.02.2013. ktoré
na požiadanie súdu obratom predloží. V. Nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu jeho procesných

práv, ktoré sú mu priznané v občiansko-súdnom konaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu ako zjavne odporujúce zák. zrušil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za
podané odvolanie vo výške 21,60 €, ktoré podrobne vyčíslil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.
s. p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má
podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s nim v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno doplniť, že podľa ustálenej judikatúry
(napr. uznesenie NS SR 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013) oznámením tretieho subjektu, že vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania,
nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, keďže vylučuje to zmysel a účel
inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania, preto

neprichádza do úvahy podanie odporu proti PR takýmto subjektom.Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, avšak žiadne trovy
neuplatnil, rovnako tak žalovaný žiadne trovy neuplatnil, a vedľajší účastník v odvolacom konaní nemal
úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.