Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/416/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207319
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112207319.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: ppor. Bc. F. O., bytom N., D. XXX/XX, zastúpený
advokátom: JUDr. Milan Szőlőssy, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti odporcom: 1/ Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, 2/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, na
odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.
decembra 2013 č. k. 12C/25/2012-153 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa
20. marca 2014 č. k. 12C/25/2012-194 a v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Nitra zo
dňa 21. mája 2014 č. k. 12C/25/2012-215, na odvolanie odporcu v l. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 28. mája 2014 č. k. 12C/25/2012-220 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28. mája 2014 č. k. 12C/25/2012-220 p o t v r
d z u j e .
Odvolací súd odvolanie odporcov v l. a 2. rade o d m i e t a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania účastníkov vo
vzťahu navrhovateľa a odporcu v l. rade p o t v r d z u j e .
Odporcovi v l. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 46.722 eur a sumu 8.553,98 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 26.05.2011 do zaplatenia. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 80.108,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10.162,24 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Opravným uznesením súd opravil záhlavie rozsudku v časti označenia odporcov tak, že správne majú
byť uvedení odporcovia: v 1. rade Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, v 2. rade
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2. Zároveň
súd opravil výrokovú časť rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.12.2013 č. k. 12C/25/2012-153
tak, že správne má byť uvedené: „Odporca v l. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titul sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 46.722 eur a sumu 8.553,98 eura, spolu s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 26.05.2011 do zaplatenia“. Odporcu v l. rade zaviazal navrhovateľovi zaplatiť z titulu zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 80.108,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
odporcu v l. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10.162,24 eura do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňujúcim rozsudkom zo dňa 21.05.2014 č. k. 12C/25/2012-215 súd
návrh proti odporcovi v 2. rade zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní
po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ utrpel 16.09.2008 ako policajt pri výkone služobných
povinností ťažký pracovný úraz spôsobený strelnou zbraňou pri vykonávaní služobného zákroku proti
T. N., podozrivého z lúpežného prepadnutia čerpacej stanice. V dôsledku úrazu sa stal invalidným

s trvalými následkami a z policajného zboru bol prepustený. V čase úrazu bol slobodný, mal 27
rokov. Z rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre bolo zistené, že navrhovateľovi bola priznaná
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 105.391,02 eura za 7880 bodov, pričom
bolo vychádzané z hodnoty jedného bodu vo výške 13,37 eura. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia
sumy 46.722 eur, ktorá suma predstavovala rozdiel z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 11080 bodov, keď odporca priznal navrhovateľovi bodové ohodnotenie v rozsahu
7880 bodov. Rozdiel je 3200 bodov x 14,46 eura za jeden bod, je suma 46.722 eur. V tejto časti
považoval návrh za dôvodný, pretože sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené dvoma
lekárskymi posudkami, jednak posudkom MUDr. S. aj znaleckým posudkom MUDr. A., pričom v tomto
znaleckom posudku bolo vysporiadané s námietkami odporcu, čo sa týka troch sporných položiek,
pretože znalec uviedol, že všetky sprievodné komplikácie súvisiace s ochrnutím končatín je potrebné
vyjadriť a ohodnotiť samostatne. Súd preto nemal pochybnosti o výške a správnosti hodnotenia
spoločenského uplatnenia. Ďalej bola namietaná nesprávne použitá výška jedného bodu pre výpočet
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď navrhovateľ vo svojom nároku vychádzal z hodnoty
jedného bodu 14,46 eura a odporca z hodnoty jedného bodu 13,60 eura. Znalec MUDr. A. určil ustálený
zdravotný stav navrhovateľa na september 2009. V tom čase platilo opatrenie Ministerstva zdravotníctva
SR, ktoré určilo výšku jedného bodu na 14,46 eura. Súd preto považoval túto výšku bodu za správnu
a nestotožnil sa s názorom odporcu, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený v decembri 2008.
Preto aj v tejto časti uplatnený nárok vo výške 8.553,98 eura súd považoval za dôvodný. Je to rozdiel
medzi vzniknutou nesprávne vyplatenou nižšou sumou na sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku
nesprávne použitej výšky hodnoty. Za jeden bod za 11080 bodov mala byť navrhovateľovi vyplatená
suma 160.217 eura. Zároveň v tejto časti súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške
9 % od 26.05.2011 do zaplatenia, pričom počiatok omeškania je deň, keď bola priznaná suma za
sťaženie spoločenského uplatnenia pripísaná na účet navrhovateľa. Ďalším nárokom navrhovateľa
bolo zaplatenie 80.108,50 eura z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia s
poukazom na § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V tejto časti považoval návrh za dôvodný, mal za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a
že navrhovateľ má nárok na 50 % zvýšenie náhrady, čo je jedna polovica zo sumy 160.217 eur. Dôvody
hodné osobitného zreteľa videl v tom, že úraz sa stal vo veku 27 rokov, ktorý žil aktívne, plánoval svadbu,
výstavbu rodinného domu, venoval sa športu. Práca policajta bola jeho vysnívaným povolaním a o toto
všetko prišiel. V súčasnosti nie je schopný takej pracovnej činnosti, ako pred úrazom, máva depresie,
jeho stav je nemenný až do smrti bude odkázaný na cudziu pomoc. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 3 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 10.162,24
eura.
Opravné uznesenie odôvodnil postupom podľa § 164 OSP z dôvodu, že pri opísaní došlo k chybe, ktorá
spočíva v nesprávnom uvedení odporcu a uvedení, ktorý z odporcov je povinný platiť.
Doplňujúci rozsudok vydal v súlade s ust. § 166 OSP, ktorým návrh voči odporcovi v 2. rade zamietol z
dôvodu, že odporca v 2. rade nie je pasívne legitimovaný vo veci, pretože s poukazom na § 174 ods. 1,
2 zák. č. 73/1988 Zb. za vzniknutú škodu zodpovedá služobný úrad, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v 2. rade a domáhal sa
jeho zmeny a zamietnutia návrhu, prípadne zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ OSP a
tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
prvom rade uviedol, že odporca, v tomto prípade štát, teda Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
vnútra SR nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaná. V zmysle ust. § 174 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru slovenskej informačnej služby zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície v platnom znení za služobný úrad zodpovedá za škodu tým
vzniknutú služobný úrad. Z ust. § 1 ods. 4 písm. b/ zák. č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že služobným úradom
je Ministerstvo vnútra SR. K poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo pri výkone štátnej služby, avšak
táto zodpovednosť nie je daná štátu, preto štát nie je v hmotnoprávnom vzťahu voči navrhovateľovi.
Ďalej uviedol, že odporca v 2. rade do konania bol pripustený až uznesením zo dňa 26.04.2012 č. k.
12C/25/2012-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.05.2012. Zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený
v septembri 2009, pričom Slovenská republika sa stala účastníkom konania až dňom 26.05.2012, a
preto s poukazom na § 106 ods. 1, 2 je návrh navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade premlčaný. Z týchto
dôvodov vzniesol námietku premlčania. V ďalšom namietal zákonnosť súdom priznaného sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 46.722 eura a priznanej sumy 8.553,93 eura spolu s úrokom z
omeškania. Tieto nároky mali byť predmetom odvolania voči rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ, čo
sa však nestalo. Navrhovateľ voči rozhodnutiu Krajského riaditeľstva PZ opravný prostriedok nepodal

a ani nedal toto rozhodnutie preskúmať podľa 5 časti 2 hlavy OSP. Vo vzťahu k úroku z omeškania
uviedol, že náhrada nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená
doba splnenia a až uplynutím tejto doby dochádza k omeškaniu. Priznané úroky z omeškania, ich výška
ako aj začiatok lehoty, odkedy sa mal odporca v 2. rade dostať do omeškania je v rozpore s objektívnym
právom. Vo vzťahu k časti žalobného návrhu týkajúcej sa zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
mal za to, že v tomto prípade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom štát, teda Slovenská
republika, ale príslušný služobný úrad, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Názor súdu, podľa ktorého
má navrhovateľ nárok žiadať náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia tak podľa zák. č. 437/2004 Z.
z., ako aj podľa zák. č. 328/2002 Z. z. nie je správny. V závere odvolania namietal vadu konania, ktorá
spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním aj navrhovateľ v časti náhrady
trov konania a domáhal sa jeho zmeny. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd mu nepriznal
úkony za účasť na pojednávaní dňa 25.04.2012, poradu s klientom dňa 19.09.2013, 26.07.2013,
k tomu prislúchajúce režijné paušály a náhradu cestovného a stratu času za deň 26.07.2013, kedy
sa uskutočnila porada s klientom. Podľa jeho názoru ide o účelné uplatňovanie a bránenie sa práva
navrhovateľa, preto mu patrí aj za tieto úkony náhrada.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť, po oprave zrejmej nesprávnosti v označení odporcu v l. rade, prípadne jeho
doplnení, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním aj odporca v l. rade a zároveň s podaným odvolaním
podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie. V žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
uviedol, že rozsudok bol doručovaný spolu s odvolaním odporcu Slovenskej republiky, v zastúpení
Ministerstva vnútra SR, ako aj odvolaním navrhovateľa spolu s opravným uznesením, pričom sa stalo,
že prehliadol uznesenie, v ktorom súd zmenil odporcu na odporcov v l. a 2. rade a na plnenie
zaviazal odporcu v 1 rade. V podstate týmto neštandardným doručovaním bol uvedený do omylu.
Opravné uznesenie je nezákonné, preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil opravné uznesenie ako
aj prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho dôvodu mal za
to, že odporcovi v l. rade ani nezačala plynúť lehota na podanie odvolania. V ďalšej časti odôvodnil
svoje odvolanie, keď uviedol, že v prípade, ak sa navrhovateľ nestotožnil s priznaným rozhodnutím
Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, mal možnosť proti tomuto rozhodnutiu namietať zákonnosť, čo do počtu
priznaných bodov ako aj hodnoty jedného bodu. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal,
ani nedal toto rozhodnutie preskúmať podľa 5 časti 2 hlavy OSP. Preto poukázal na skutočnosť, že v
tejto veci sa prv právoplatne rozhodlo. Nestotožnil sa tiež s vykonaným znaleckým dokazovaním. Pokiaľ
ide o úrok z omeškania mal za to, že úrok z omeškania možno počítať až po uplynutí lehoty na plnenie
nároku priznaného rozsudkom v súdnom konaní. Čo sa týka žalobného návrhu, týkajúceho sa zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % je toho názoru, že navrhovateľovi patrí odškodnenie na
základe špeciálneho predpisu, ktorým je zák. č. 328/2002 Z. z. a nie aj podľa všeobecného zákona
č. 437/2004 Z. z. K odškodneniu navrhovateľa dochádza 2 x. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa žiadal, aby bolo pripustené dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu a to v otázke, či príslušníkovi PZ patrí dvojnásobne odškodnenie
a to podľa špeciálneho zák. č. 328/2002 Z. z. ako aj podľa zák. č. 437/2004 Z. z.
Uznesením zo dňa 28.05.2014 č. k. 12C/25/2012-220 súd neodpustil zmeškanie lehoty odporcovi v
l. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.12.2013 č. k. 12C/25/2012-153 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 20.03.2014 č. k. 12C/25/2012-194. Svoje rozhodnutie odôvodnil postupom
podľa § 58 ods. 1 OSP a odporcovi v l. rade neodpustil zmeškanie lehoty, pretože neexistujú dôvody,
pre ktoré by bol odporca v l. rade vylúčený z podania odvolania. Pre odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku je nevyhnutné, aby účastník zmeškal úkon z ospravedlniteľného
dôvodu. Ospravedlniteľný dôvod je nevyhnutným predpokladom pre odpustenie zmeškania lehoty. V
tomto prípade tento predpoklad nebol preukázaný. Odporca v l. rade namietal, že prehliadol opravné
uznesenie, ktorým súd zmenil odporcu na dvoch odporcov a na plnenie zaviazal odporcu v l. rade. Táto
skutočnosť však nie je dôvodnom na odpustenie zmeškania lehoty, nie je to taká prekážka, pre ktorú
by mal súd odpustiť zmeškanú lehotu, pretože rozsudok bol odporcovi v l. rade riadne doručený, v ten
istý deň mu bolo doručené aj opravné uznesenie. Z týchto rozhodnutie je zrejmé, kto je účastníkom
konania, aj ako súd vo veci rozhodol. Odporcovi v l. rade nič nebránilo tomu, aby proti tomuto rozsudku
a opravnému uzneseniu podal odvolanie.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca v l. rade a domáhal sa jeho
zmeny tak, že odporcovi v l. rade bude odpustené zmeškanie lehoty na podanie odvolania. V dôvodoch
svojho odvolania namietal, že rozsudok bol odporcovi v l. rade doručený až potom, keď proti rozsudku

už bolo podané odvolanie odporcu a navrhovateľa a súčasne s rozsudkom im bolo doručené aj opravné
uznesenie. Pokiaľ by nedošlo k zmätočnému procesnému postupu prvostupňového súdu, nebolo by
prišlo k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania.
K odvolaniu odporcu v l. rade sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporcovi v l. rade nič nebránilo,
aby v 15 dňovej lehote podal proti rozsudku a opravnému uzneseniu odvolanie. Lehota mu uplynula
dňom 09.04.2014 a preto navrhol jeho odvolanie odmietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdiť.
Podľa § 58 ods. 1 OSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní
po odpadnutí prekážky a treba s nim spojiť i zmeškaný úkon.
Odpustenie zmeškania lehoty predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt. Zákon
nestanovuje, aké dôvody je potrebné považovať za ospravedlniteľné, aby bolo možné odpustiť
zmeškanú lehotu. Posúdenie tejto ospravedlniteľnosti patrí konajúcemu súdu. Je len na úvahe súdu,
akým spôsobom vyhodnotí účastníkmi uvádzané skutočnosti, pričom táto úvaha musí rešpektovať
zákonné limity a byť náležite odôvodnená.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, pokiaľ uvádzané dôvody nepovažoval za ospravedlniteľné v zmysle § 58 ods. 1 OSP.
Odporca v l. rade už vo svojej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania uviedol, že
prehliadol opravné uznesenie z dôvodu, že spolu s týmto uznesením mu boli doručované i iné listiny a
to samotný rozsudok súdu prvého stupňa ako aj odvolanie navrhovateľ a odvolanie odporcu v 2. rade.
K tomuto odvolací súd dodáva, že za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré účastník konania alebo jeho
zástupca zmešká lehotu je možné považovať len tie dôvody, ktorý nastali z objektívnych príčin, t. j.
bez zavinenia. V prejednávanej veci však k zmeškaniu lehoty došlo zo subjektívnych príčin na strane
odporcu v l. rade tým, že prehliadol uznesenie, proti ktorému bolo možné podať odvolanie a teda k
zmeškaniu lehoty došlo zavinením samotného odporcu v l. rade. Je potrebné uviesť, že odporca nebol
pri doručovaní rozhodnutia dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv a táto skutočnosť nemôže byť
dôvodom na odpustenie zmeškania lehoty.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po oboznámení sa s obsahom spisu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu v l.
rade je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa na čl. 153 spisu, opravné uznesenie na čl.
194 spisu ako aj odvolanie odporcu v 2. rade a odvolanie navrhovateľa bolo odporcovi v l. rade doručené
dňa 25.03.2014 tak, ako vyplýva z doručenky súdneho doručovateľa na čl. 194 spisu. Nasledujúcim
dňom po doručení rozhodnutia začala odporcovi v 1. rade plynúť 15 dňová zákonná lehota na podanie
odvolania proti nemu, ktorá v zmysle ust. § 57 ods. 1, 2 OSP uplynula dňom 09.04.2014. Odporca
v l. rade podal odvolanie osobne na súd prvého stupňa dňa 12.05.2014 a spolu s podaním odvolania
požiadal aj o odpustenie zmeškania lehoty. Keďže uznesením súdu prvého stupňa odporcovi v l. rade
nebolo odpustené zmeškanie lehoty na podanie odvolania spolu s rozhodnutím krajského súdu tak,
ako je vyššie uvedené možno konštatovať, že odporca podal v predmetnej veci odvolanie po márnom
uplynutí 15 dňovej odvolacej lehoty, preto odvolací súd odvolanie ako oneskorene podané odmietol,
pričom nemohol preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením,
ani sa zaoberať dôvodmi odvolania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.
Osobou oprávnenou na podanie odvolania je účastník. Odvolanie však nemôže podať účastník, ktorého
návrhu prvostupňový súd plne vyhovel. Jeho odvolanie by nemohlo mať náležitosti, ktoré zákon pre
podanie odvolania vyžaduje, a takého účastníka nemožno považovať za oprávnenú osobu.
V danom prípade odporca v 2. rade podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, avšak
doplňujúcim rozsudkom zo dňa 21.05.2014 č. k. 12C/25/2012-215 bol návrh proti odporcovi v 2. rade
zamietnutý. Keďže návrhu odporcu v 2. rade bolo v plnom rozsahu vyhovené, bolo potrebné považovať
jeho odvolanie za odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré odvolací súd v zmysle ust. § 218 ods.
1 písm. b/ OSP odmietol.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdiť.
Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu v l . rade
zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 10.162,24 eura, ktoré pozostávajú z odmeny za
právne zastúpenie za 9 úkonov právnej pomoci, pričom za účasť na pojednávaní dňa 25.04.2013 bol
navrhovateľovi priznaný úkon len v hodnote jednej štvrtiny. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z náhrady cestovného za cestu Košice - Nitra a taktiež z náhrady za stratu času. Súd nepriznal
navrhovateľovi 2 x poradu s klientom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142
ods. 3 OSP.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ v časti náhrady trov
konania a domáhal sa jeho zmeny. V dôvodoch odvolania namietal, že mu nebol priznaný celý úkon za
účasť na pojednávaní 25.04.2012, keď podľa jeho názoru pojednávanie bolo otvorené a uskutočnené
za prítomnosti účastníkov a došlo k prejednaniu merita veci. Ďalej namietal, že mu nebol priznaný úkon
- porada s klientom dňa 19.09.2012 a 26.07.2012, keď prvá porada bola vykonaná z dôvodu prípravy
navrhovateľa na pojednávania a druhá porada vyplývala z potreby spoločného preskúmania znaleckého
posudku a následného vyjadrenia k nemu. Z tých istých dôvodov mu potom patrí náhrada cestovného
ako aj strata času za deň 26.07.2013, kedy sa uskutočnila porada s klientom.
Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa týkajúce
sa nepriznania celého úkonu na pojednávaní 25.04.2012 nie sú dôvodné, pretože z obsahu spisu
ako samotnej zápisnice vyplýva, že pojednávanie v tento deň otvorené nebolo a právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní len uviedol, že sa k vyjadreniu odporcu písomne vyjadrí, zároveň navrhol
vstup ďalšieho účastníka na strane odporcu v 2. rade a pojednávanie bolo bez ďalšieho odročené.
Preto správne súd prvého stupňa priznal za účasť na tomto pojednávaní len úkon v hodnote jednej
štvrtiny v zmysle § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého
stupňa aj v časti nepriznania odmeny za poradu s klientom dňa 19.09.2012. Je nesporné, že v tento
istý deň prebehlo pojednávanie, a preto v uvedený deň sa mohla uskutočniť aj porada s klientom, preto
tento úkon súd nepovažoval za účelný. Odmena za ďalší úkon - porada s klientom dňa 26.07.2013
nebola navrhovateľovi priznaná a odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožňuje. V konaní ničím
nebolo preukázané, že táto porada skutočne prebehla. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za správne a preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol odporca v l. rade úspešný, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto mu ich
súd nepriznal.
O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade odvolací súd nerozhodoval, pretože
doplňujúcim rozsudkom súd prvého stupňa si vymienil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods.
3 OSP, preto súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho
konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.