Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215566
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Igor Laurenčík
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512215566.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci navrhovateľky: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom

Olejkárska 1, Bratislava, IČO 00 492 736, zastúpená: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M.
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: Z. P., J.. XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX, J. G. E. Y. XXX, o
zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany, č.k. 5Ro/264/2012-8, zo dňa 06.03.2013 sa zrušuje.

II. Konanie sa z a s t a v u j e.

III. Navrhovateľka n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

IV. Navrhovateľke sa vráti krátený súdny poplatok z podaného návrhu na začatie konania vo výške 9,80
€ cestou daňového úradu, v územnom obvode ktorého má sídlo, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18.05.2012 doručeným súdu dňa 06.06.2012 domáhala, aby súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 50,50 € a nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľkazaplatilasúdnypoplatokzapodanýnávrhnazačatiekonania vovýške16,50€,kolkovými
známkami na prvoliste svojho návrhu na začatie konania.

Súd vlastnou činnosťou zistil, že odporca zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z pripojeného uznesenia Okresného
súdu Trnava, č.k. 20D/339/2014, zo dňa 03.09.2014, súd zistil, že dedičské konanie po odporcovi ako
poručiteľovi bolo pre nezanechanie majetku zastavené; cit. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.09.2014.

Podľa§103zákonač.99/1963Zb.,Občianskysúdnyporiadok(ďalejlen,,OSP"),kedykoľvekzakonania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.Podľa§19OSP,spôsobilosťbyťúčastníkomkonaniamáten,ktomáspôsobilosťmaťprávaapovinnosti;
inak ten, komu ju zákon priznáva.

Ustanovenie § 19 OSP upravuje ďalšiu z hlavných procesných podmienok, a to občianskoprocesnú

subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (inak povedané
spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo
význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva (§ 7 ods. 1 a 2 OZ). Splnenie
podmienky občiansko-procesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Jej
nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 OSP).

Podľa § 20 OSP, každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom

rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 107 ods. 1 a 3 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či
môže v ňom pokračovať. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku

dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Pre úvahu, či treba konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3 OSP bude rozhodujúce, či povaha veci
nepripúšťa, aby sa s dedičmi nepokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. Bude to tak
spravidla v prípade, ak budú v konaní zabezpečené všetky procesné práva do úvahy prichádzajúcich

dedičov a bude možné posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti.

Ak zomrie účastník konania, stávajú sa procesnými nástupcami v konaní jeho dedičia. Platné dedičské
právo stojí na zásade, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pretože v tejto dobe nie je spravidla
okruhdedičovznámy,súdkonaniepreruší.Akjevšaknebezpečenstvoomeškania,môžesúdneznámym
dedičom ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať s opatrovníkom až do doby, než budú dedičia

zistení.

Podľa § 470 ods. 1, 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 OZ) vyplýva, že okamihom smrti
poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré
smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, § 470 OZ upravuje rozsah dedičovej
zodpovednosti jednak za primerané náklady s pohrebom a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého

dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému
dedičstvu. Takto dedičia zodpovedajú za každý jednotlivý dlh poručiteľa aj v prípade, že dlh vznikol
napríklad v súvislosti s nadobudnutím veci, ktorá prípadne len niektorému z dedičov.

Pod pojmom dedič v zmysle citovaného § 470 OZ treba rozumieť každého, komu svedčí niektorý z
titulov dedenia, je spôsobilý dediť, dedičstvo neodmietol a z dedičstva niečo nadobudol. Z uvedeného

možno vyvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za poručiteľove dlhy je rozhodujúce rozhodnutie
o dedičstve, pretože z neho je zrejmé, ktorí z potenciálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi
nástupcami poručiteľa.V prejednávanej veci z obsahu pripojeného dedičského rozhodnutia po zomrelom odporcovi vyplynulo,
že konanie o dedičstve bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku. Z uvedeného vyplýva, že
po odporcovi ako poručiteľovi sa nikto nestal právnym nástupcom a tak v konaní niet s kým pokračovať

a konanie je potrebné v súlade s § 103, § 104 ods. 1 OSP s použitím ust. § 107 ods. 1 OSP zastaviť;
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

O trovách konania (výrok III. tohto uznesenia) súd rozhodol za použitia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa
ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené; vzhľadom na skutočnosť, že odporca počas konania zomrel, bolo potrebné cit. zákonné

ustanovenie primerane modifikovať.

Podľa § 11 ods. 3, veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSUPO“), poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie
vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.

Podľa § 11 ods. 4 ZoSUPO, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1 (podľa ods. 1, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil
na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi
pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka
zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie

o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší). O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý
bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal., sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%,
najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 (časť vety pred bodkočiarku) ZoSUPO, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok
poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení

daňovému úradu príslušného podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok
poplatku vráti.

O vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 € = (16,50 € - 6,70 € ), navrhovateľke súd rozhodol
s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, keďže v danom prípade bolo konanie zatavené.

Krátený súdny poplatok z podaného návrhu za načatie konania bude navrhovateľke vrátený cestou

daňového úradu, v ktorého územnom obvode má sídlo, po právoplatnosti tohto uznesenia, výrok IV.
tohto uznesenia.