Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237530
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113237530.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Alfa Inkaso s.r.o., Hvězdna 1716/2b, Praha 4, Česká
republika, IČO: 9050910, zastúpený advokátom Mgr. Peter Starinský, Panenská 13, Bratislava, proti
žalovanému: O. C., G., J. XXXX/XX, t.č. I.. C. XXXX, G., Č. O. o zaplatenie 8.508,91 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať v predmetnej veci,

konanie z a s t a v u j e ,

náhradu trov konania žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa30.12.2013sažalobca,ktorýjeprávnickouosobousosídlomv
členskom štáte Európskej únie (Česká republika), domáhal voči žalovanému, ktorý je štátnym občanom
Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 9.664,45 Kč s príslušenstvom.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Česká sporiteľňa a.s. uzatvorila dňa
14.2.2008 so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol pre žalovaného

zriadený úverový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mu bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Kč pri
dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 18,70 % ročne. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať úver v mesačných
splátkach vo výške 1.513, - Kč splatných k 15-tému dňu každého mesiaca od 17.3.2008. V splátke úveru
boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku za poskytnutie úveru a poplatky zavedenia úveru.
Pri dodržaní zmluvných podmienok mala byť posledná splátka uhradená žalovaným dňa 15.2.2010.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil zmluvnú dohodu a nesplácal úver v súlade s dohodnutými

podmienkami k zmluve, napriek tomu, že bol vyzývaný, nesplatená časť úveru spolu s príslušenstvom
sa v súlade so zmluvou stala splatnou ku dňu 15.2.2010, a to výzvou s výstrahou zo dňa 13.1.2010
zaslanú žalovanému doporučene. Ku dňu splatnosti úveru bol žalovaný povinný uhradiť zostatkov účasť
nesplateného úveru vo výške 9.664,45 Kč. Ku dňu splatnosti úveru boli k nesplatenej časti úveru a jeho
príslušenstvu pripočítané úroky z omeškania splátok úveru, uhradenie ktorých malo v zmysle zmluvy za
následok splatnosť úveru. Toto predstavuje sumu 221,73 Kč, tvorenú ako súčet záporných čiastok zo

stĺpca obrat uvedenú v transakčnej histórii, ktoré boli vypočítané ako úroky z omeškania zo sumy 1.637,-
Kč odo dňa 21.11.2009 do 15.12.2009 zo sumy 1.350,- Kč, od 16.12.2009 do 15.1.2010 a zo sumy
4.663,- Kč od 16.1.2010 do 14.2.2010. Úhradou vykonanou žalovaným po splatnosti úveru dňa 8.7.2010
bolo započítané podľa ustanovení § 330 Obchodného zákonníka a v zmysle zmluvy najprv príslušenstvo
istiny. Ku dňu poslednej splátky boli úroky z úveru započítané v plnej výške a úroky z omeškania
boli započítané vo výške 291,95 Kč. Napriek úhradám po splatnosti úveru neboli predmetné splátky

dostatočné, aby po započítaní príslušenstva došlo k zápočtu aj voči istine, a teda žalobca žaluje istinu vo
výške 9.664,45 Kč. žalovaná v čiastkach je teda súčtom nesplateného zostatku úveru, riadnych úrokovz úveru a, prípadne poplatkov podľa zmluvy a sadzobníka poplatkov po odpočítaní platieb žalovaného
vykonaných po splatnosti úveru. Riadne úroky z úveru a poplatky podľa sadzobníka poplatkov boli k
istine úverov pripočítané v súlade s ustanovením zmluvy. Úrok z omeškania doja zmluvou dohodnutej

výške nebol na istinu úveru pripisovaný.

V danej právnej veci vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej
únie (v Českej republike) t. j. so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné konanie
má charakter takzvaného konania s cudzím prvkom a základnou podmienkou, ktorá musí byť pre
prejednanie takejto právnej veci splnená, je podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu

môže byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskej únie a Európskych spoločenstiev, a v prípade neexistencie týchto noriem zákonom.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia Rady ( ES) č. 44/2001 zo dňa 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie), ak nie je v
tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľačlánku3ods.1nariadenia,osobysbydliskomnaúzemíčlenskéhoštátumožnožalovaťnasúdoch
iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom
členskom štáte

a/v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby,

b/na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal
alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli
alebo mali poskytnúť,

c/ak sa neuplatní písm. b)/, uplatní sa písm. a)/.

Podľa čl. 15 ods. 1 písm. c/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na
účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí, podľa
tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 ods. 5, ak ide o zmluvu uzavretú
s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek
spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto

členského štátu, a zmluva spadá do rozsah týchto činností.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia konanie možno iniciovať voči spotrebiteľovi druhou zmluvnou stranou, len
na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo.

Podľa čl. 26 nariadenia ak je odporca, ktorý má sídlo v jednom členskom štáte obžalovaný pred súdom
druhého členského štátu a nedostaví sa pred súd, súd vyhlási na základe vlastného uváženia, že nemá

súdnu právomoc, pokiaľ si súdnu právomoc neodvodí od ustanovení tohto nariadenia.

Z vyššie uvedených citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 nariadenia vyplýva, že určujúcim kritériom
pre založenie všeobecnej právomoci súdu členského štátu je bydlisko odporcu a v tomto členskom
štáte. Ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc súdov členského štátu sú upravené v ustanoveniach
nariadenia, ktoré sú k citovanému ustanoveniu článku 2 ods. 1 nariadenia vo vzťahu špeciality, a preto

súd sa zaoberal otázkou, či v predmetnej právnej veci nie je daná niektorá zo skutočností zakladajúcich
osobitnú právomoc súdov členského štátu.

Zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca je obchodná spoločnosť so sídlom v členskom
štáte Európskej únie a to v Českej republike, pričom sa domáha nároku vo vzťahu ku žalovanému,ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Daný
záväzkovo právny vzťah vznikol na základe zmluvy o Spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 14.2.2008 uzatvorenej v oblastnej pobočke G., Česká

republika. Právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému upomienky na adresu v Českej republike,
a to na I.. C., G., na tú istú adresu bolo žalovanému doručované aj oznámenie o postúpení pohľadávok,
čo mal súd zistené zo spisu, listinné dôkazy predložil žalobca spolu s návrhom.

Tunajším súdom boli zasielané zásielky žalovanému na adresu evidovanú ako trvalé bydlisko
žalovaného, kde však tieto zásielky boli súdu vrátené poštovým doručovateľom s označením, že adresát

je neznámy.

Súd v súlade s citovanými ustanoveniami nariadenia dospel k záveru, že právomoc konať v predmetnej
veci by mohla byť založená na miesto zmluvného plnenia ako osobitná právomoc v zmysle ustanovenia
čl. 5 ods. 1 nariadenia, vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu, na základe ktorej predmetný záväzkovo
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol, možno podľa jeho obsahu považovať v zmysle
citovaného ustanovenia článku 15 ods. 1 písm. c/ nariadenia za spotrebiteľskú zmluvu, teda za zmluvu,

vo vzťahu k nárokom, ktorej sa právomoc súdov členského štátu určí, podľa citovaného ustanovenia čl.
16 ods. 2 nariadenia ako právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, miestom bydliska žalovaného,
majúceho v predmetnom záväzkovom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.

Akovyplývazustanoveniačlánku16ods.2nariadenianárokyvyplývajúcezozáväzkovprávnehovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou možno voči spotrebiteľovi uplatniť len na súdoch toho členského

štátu, v ktorom má spotrebiteľ sídlo (bydlisko). To znamená, že pokiaľ je preukázané, že uplatňované
nároky vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je možné založiť právomoc súdu členského štátu na
základe iných princípov vyjadrených ostatných oddieloch nariadenia. Napriek tomu súd posúdil, či by v
danom prípade nemal právomoc konať vo veciach na základe osobitnej právomoci založenej miestom
zmluvného plnenia. Zo zmluvy a z predložených upomienok bolo preukázané, že miesto zmluvného

plnenia je v Českej republike, kde mal zároveň žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy bydlisko a tam mu
právny predchodca žalobcu zasielal aj výpisy a iné oznámenia, súd konštatuje, že podľa citovaného
ustanovenia článku 5 ods. 1 nariadenia nie je založená právomoc súdu konať v danej veci.

Podľa článku 59 ods. 1 nariadenia s cieľom stanoviť, či má strana sídlo v členskom štáte, ktorého súdy
konajú v predmetnej veci, súd uplatní svoj vnútorný poriadok.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p. Všeobecným súdom občana je súd, v obvode, ktorého má občan
bydlisko, ak nemá bydlisko, súd, v obvode, ktorého sa zdržuje.

Otázku bydliska súd posudzuje, podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského.
V zmysle definície používanej na účely ustanovenia § 85 O.s.p. obsah pojmu bydlisko, ako používa
O.s.p., nie totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce

evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom
zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska teda nie je rozhodujúce, kde je účastník konania
podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale a v určitom
mieste sa zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto
faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.

V priebehu prípravy na pojednávanie súd zistil, že žalovaný sa už približne 10 rokov nezdržiava v mieste
trvalého bydliska a odišiel za prácou do Českej republiky. Na základe uvedených skutočností súd dospel
k záveru, že trvalý pobyt žalovaného na území Slovenskej republiky je len formálny, a žalovaný sa v
mieste hláseného trvalého pobytu v skutočnosti nezdržiava už 10 rokov.

Naviac pri doručovaní poštových zásielok, súd tieto zasielal na adresu uvádzanú v samotných listinných

dôkazoch predložených žalobcom žalovaný sa zrejme zdržiava na adrese I. C. XXXX, G., Č. O., nakoľko
súdu bolo poštovým doručovateľom oznámené, že zásielka bola doručovaná (adresát je teda známy),
bolo aj realizované oznámenie doručovania písomnosti, avšak nebola vyzdvihnutá v odbernej lehote.

Tu je potrebné podotknúť, že samotné citované nariadenie smeruje k zachovaniu práva žalovaného
účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. Pre spor zo

spotrebiteľskej zmluvy, takýmto súdom v zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia je súd štátu, v ktorommá bydlisko žalovaný, a v danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný mal bydlisko na území
Slovenskej republiky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že pohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy nie je

v zmysle citovaného ustanovenia článku 16 ods. 2 nariadenia splnená podmienka právomoci konať v
danej právnej veci, a preto s poukazom na ustanovení článku 26 ods. 1 nariadenia súd vyhlásil, že nemá
právomoc konať v predmetnej veci.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo, ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec do právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd musí konanie zastaviť. V danej právnej veci
nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský
štát. Na základe uvedeného súd konanie podľa citovaného ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písmena c/ O.s.p. Podľa, ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O súdnom poplatku bude rozhodnuté v samotnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.