Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1Er/274/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607202441
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2607202441.4

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: CREDIT SYSTEM SLOVAKIA,
s.r.o., so sídlom 985 06 Utekáč č. 844, IČO: 35 930 110, proti povinnému: O. W., nar. XX.XX.XXXX.,
bytom XXX XX V.. XX, štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rastislav Horský,
Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, o vymoženie 464,71 eur s
príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 24,46 eur, a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Senica č. 5205 030292 zo dňa 19.03.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Rastislav Horský, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava poverený

podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., sp.zn. 06 Rk 03/2006 zo dňa 16.10.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22.12.2006 a stal sa vykonateľným dňa 26.12.2006 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 464,71 eur

(predtým 14.000 Sk) a trovy rozhodcovského konania vo výške 271,46 eur (predtým 8.178 Sk). Povinný
si svoju povinnosť založenú rozhodcovským rozsudkom podľa vyjadrenia oprávneného nesplnil.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Dohody o spracovaní žiadosti o úver k
žiadosti č. 903206 zo dňa 20.04.2006 (ďalej len „dohoda“), ktorú povinný riadne a včas neplnil. Z dohody
mal tunajší súd možnosť zistiť, že na takúto zmluvu je nutné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v
zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský

vzťah a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení
do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“).

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Z obsahu dohody vyplýva, že povinný nie je podnikateľským subjektom, nakoľko je označený menom,
priezviskom, bydliskom a rodným číslom ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej
veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti na rozdiel od oprávneného, ktorý má poskytovanie

úverov ako predmet obchodnej činnosti riadne zapísaný v Obchodnom registri.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia má teda dohoda jednoznačne povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorenýpriestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmeny.Uvedenádohodatútocharakteristiku
spĺňa. Súčasťou dohody boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť

nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov, keďže sa dohoda uzatvára
na predtlačenom formulári s už priloženými zmluvnými dojednaniami.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.12.2007 neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s účinnosťou do 31.12.2007 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rozhodcovskom konaní“), priznáva v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území
Slovenskej republiky za uvedených predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného

poriadku.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) toho istého zákona.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) toho istého zákona.

V zmysle § 40 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní je takýmto nedostatkom taký rozhodcovský
rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní predstavuje osobitný prieskumný inštitút, právomoc
exekučného súdu, z titulu ktorého je exekučný súd povinný zastaviť vymáhanie nároku priznaného v
rozhodcovskom konaní, ak tento vykazuje niektorú z vád vymedzených v príslušnom paragrafe, t.j.
preskúmava exekučný titul tak, ako keby nenadobudol právoplatnosť. Zo znenia vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho
odôvodnenia a primárneho zmluvného vzťahu. Tunajší súd zdôrazňuje, že Európska únia vzhľadom
na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje, ak to vyžaduje záujem
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku.

Takýto postup uprednostňuje aj v prípadoch, kedy sám spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal
rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a dáva tak priestor aj
exekučnému súdu, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom

zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom
oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a
povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd je v tomto rozsahu
oprávnený a povinný skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu
konaniananávrhúčastníkakonaniaalebobeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS 498/2010).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a
otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný
titul platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bola najmä rozhodcovská doložka.

Bod IV. predmetnej dohody obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory vzniknuté
z tejto dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Nitrianska
rozhodcovská spoločnosť, s.r.o., pričom jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné a záväzné.
Takáto rozhodcovská doložka je rozhodcovská doložka výlučná, nakoľko určuje na rozhodnutie
výlučne konkrétny rozhodcovský súd. V zmysle zmluvných dojednaní si spotrebiteľ nemohol nijakým

spôsobom presadiť príslušnosť inak príslušného súdu v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko
v predtlačenej dohode, bol už dopredu určený rozhodcovský súd oprávnený rozhodnúť. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť
sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu tým, že určuje na prejednanie
konkrétny rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka je súčasťou predtlačeneného formulára, čiže sa
nedá považovať za individuálne dojednanú. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadrí súhlas s podmienkami
uzavretia dohody vrátane akceptácie rozhodcovskej doložky. Predtlačenú zmluvu mohol spotrebiteľ

prijať buď ako celok alebo ju úplne odmietnuť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho

rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Za individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámcitypovej formulárovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej
spotrebiteľ neodstúpi. Existuje nebezpečenstvo, že spotrebiteľ pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na

arbitrážaleboodnejzdôvoduneinformovanostineodstúpi.PodľarozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešove
zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 6CoE 256/2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
nerobí doložku individuálne vyjednanou. Odstúpenie od zmluvy v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo 14/2011 prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná.
Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú

splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Súd posúdil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú rozhodcovskú doložku, ktorá nevyvoláva právne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet, nakoľko práva a povinnosti povinných sú v nej v
hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa.

V čase uzavretia dohody nemal Občiansky zákonník medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené

až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že
v čase uzavretia dohody nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo
to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných

podmienok

Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký štandard ochrany aký
stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či je rozpor
exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z

noriem európskeho práva.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie

pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretáochrana, ktorú mu zaručujú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka vykladané v súlade so
smernicou č. 93/13/EHS. Jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby rozhodnutie vyvolalo
právne účinky, s ktorými ich zákon spája je podmienka, aby ho vydal orgán na to oprávnený, teda

orgán, ktorému zákon priznal právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Keďže rozhodnutie označené
oprávneným ako exekučný titul vzniklo v rozhodcovskom konaní, právomoc rozhodcu je možné odvodiť
v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní z existencie platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Za zistenia, že neexistovala platná rozhodcovská
doložka v dôsledku existencie neprijateľnej podmienky, je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

v konaní daná povinnosť exekučnému súdu skúmať, či žiadosť o vydanie poverenia je v súlade
so zákonom aj z hľadiska procesných podmienok. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný
a ako exekučný titul je neúčinný. Nakoľko bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v
rozpore so zákonom a nemôže byť (ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by

oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Za zistenia, že rozhodca vydal rozsudok bez právomoci vydať ho, súd dospel k záveru, že neexistuje
exekučný titul v dôsledku ničotného rozhodnutia, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky pre rozpor so
zákonom a preto bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo

zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
avšak podľa názoru súdu exekúcia na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe

ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru,
že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku.

V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určujea) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny

exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 24,46 €, trovy exekúcie vyčíslila

nasledovne:

1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať odmenu za jednu
začatú hodinu vynaloženú na exekúciu v sume 6,64 €, a to za úkony: prijatie návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho preštudovanie v trvaní 10 min., vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní
10 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 10 min., vypracovanie príkazu na

začatie exekúcie v trvaní 15 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon prijatie návrhu na
vykonanie exekúcie a jeho preštudovanie, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti
s exekučnou činnosťou, odmena ktorých je už v zmysle § 25 vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho
exekútora. Keďže si súdny exekútor neuplatnil paušálnu odmenu, priznal mu súd časovú odmenu v
zmysle jeho vyčíslenia, teda vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 10 min., vypracovanie

upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 10 min., vypracovanie príkazu na začatie exekúcie v trvaní 15
min. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za 1 začatú hodinu účelne vynaloženú na
exekúciu v sume 6,64 €, ku ktorej súdny exekútor žiadal priznať 20 % DPH v sume 1,32 €, t.j. odmena
spolu v sume 7,96 €.2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poplatky
za telekomunikačné a poštovné služby v sume 16,50 € . Predpokladom na priznanie hotových výdavkov
nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti

jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady
hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových
výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z
hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd
priznal súdnej exekútorke náhradu za poplatky za telekomunikačné a poštovné služby vo výške 16,50

€, nakoľko vynaloženie výdavkov v tejto sume bolo v exekučnom spise riadne preukázané pripojenými
doručenkami.

Súdnazákladeuvedenéhopriznalsúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcievcelkovejsume24,46€.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca

odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, protiktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).