Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613202217
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613202217.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s. Bratislava,
Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG&PARTNERS s.r.o., Štefanovičova
12, Bratislava, proti povinným: X/ D. J., X.. XX.X.XXXX, L. XXX, X/ K. J., X.. XX.X.XXXX, L. XXX,
X/ H. J., X.. X.X.XXXX, L. XXX, X/ H. Č., X.. XX.X.XXXX, Y. XX, vedenej pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 62, Bratislava pod č. EX 23352/12,

o vymoženie 369,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves z 9.1 októbra 2013 č.k. 9Er/104/2013-33 v spojení s opravným uznesením z 24.
októbra 2013 č.k. 9Er/104/2013-46 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu voči povinnému Martinovi Čonkovi zastavil.

Toto rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a ustanovením § 100 ods. 1, § 110
Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že povinný Martin Čonka podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia premlčacej
lehoty.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené dôvody v zmysle vyššie citovaného

zákonného ustanovenia. Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. júna 1992 č.k.
Ro/512/92 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 30. apríla 1992, ale návrh u súdneho
exekútora bol podaný 10. októbra 2012, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa mal preukázané, že rozhodnutie, ktoré
bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bolo pred začatím exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu voči povinnému Martinovi Čonkovi
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenieveci podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. V dôvodoch odvolania poukázal na
ustanovenie § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 110 ods. 3, § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané

alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia,
zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia. S poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 26. apríla 2006 sp. zn. 32 Odo 466/2004 zdôraznil, že pokiaľ právo na
zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov
posudzovaťsamostatne.Uviedol,ževtomtokonkrétnomprípadeexekučnýmtitulombolplatobnýrozkaz

Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. apríla 1992 sp. zn. Ro 512/1992, ktorý nadobudol právoplatnosť
avykonateľnosť30.apríla1992apotvrdil,žedošlokpremlčaniuistiny,lebonávrhnavykonanieexekúcie
bol podaný po uplynutí 10-ročnej premlčacej doby ustanovenej v § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2000 sp. zn. 4 Obo
319/99, podľa ktorého sú úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku dennou náhradou škody
za stratu možnosti disponovať dlžnou sumou, preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za

každý deň omeškania samostatne. S poukazom na ďalšie rozhodnutia súdov vyslovil záver, že úroky,
ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti exekučného titulu, sa premlčujú v 3-ročnej premlčacej dobe a
ak zročnosť úrokov nastala do právoplatnosti rozhodnutia - exekučného titulu, platí 10- ročná premlčacia
doba, čo znamená, že tieto úroky sa premlčujú spolu s istinou. Právo oprávneného na vymoženie
úroku vo výške 15 % ročne z dlžnej sumy 375,42 eur od 16.9.1992 do zaplatenia v uvedenom rozsahu

premlčané nie je a exekúcia v časti jeho vymoženia je dôvodná, preto nebol dôvod na jej zastavenie.

Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie

smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu sa stotožňuje
s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil záver súdu prvého stupňa, že návrh na vykonanie

exekúcie podal až v roku 2012, po uplynutí 10 - ročnej premlčacej doby od vykonateľnosti exekučného
titulu (30.4.1992), v dôsledku čoho došlo k premlčaniu práva na vymoženie istiny 375,42 eur s priznaným
príslušenstvom a tiež úrokov z omeškania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak
však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide
o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Úroky (zmluvné, dohodnuté, a tiež úroky z omeškania), ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti po
vyhlásení súdneho rozhodnutia, sú svojou povahou opakujúcimi sa dávkami podľa ustanovenia § 154

ods. 2 O.s.p.. Opakujúce sa plnenia sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe.Z hľadiska premlčania je potrebné rozlišovať medzi opakujúcim sa plnením, ktorého splatnosť nastala
do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorého vymoženie sa premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe od
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, a medzi premlčaním opakujúcich sa plnení, ktorých splatnosť

nastala po právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala
až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe počítanej od
právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia. To znamená, že ak uplynie od právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktorým boli priznané úroky, úroky z omeškania alebo iné opakujúce sa plnenia (napríklad
výživné), doba troch rokov, premlčí sa celý nárok na úroky, úroky z omeškania alebo iné opakujúce sa

plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia.

Je nesporné, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania je jedným z právnym dôsledkov omeškania
dlžníka so splnením peňažného dlhu. V dôsledku omeškania dlžníka však nevzniká medzi účastníkmi
nový (ďalší) záväzkový vzťah; ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania,
dochádza tým len k zmene v obsahu práv veriteľa a povinností dlžníka spočívajúceho v tom, že popri

povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť aj záväzok vedľajší (akcesorický).

Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nemôže však trvať dlhšie, ako jeho povinnosť plniť hlavný
záväzok. Splnením hlavného záväzku alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká aj povinnosť platiť
úroky z omeškania ako vedľajší (akcesorický) záväzkový právny vzťah - zostáva tu len povinnosť zaplatiť
už dospelé úroky z omeškania. To znamená, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho

vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať na vedľajší (akcesorický)
záväzok.

Pokiaľ oprávnený tvrdil, že nárok na úroky z omeškania vzniká za každý deň omeškania, a preto mu
patria exekučným titulom priznané úroky tri roky spätne od podania návrhu na vykonanie exekúcie do
budúcna,stýmtojehonázoromodvolacísúdnesúhlasí.Odvolacísúdsapriklonilkvýkladuvznikunároku

na úroky z omeškania k českej judikatúre, podľa ktorej nárok na úroky z omeškania nevzniká nanovo
za každý deň trvania omeškania, ale vzniká jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania
so splnením peňažného záväzku, od tohto dňa začína bežať premlčacia doba a jej uplynutím sa právo
na úroky z omeškania premlčí ako celok.

Iný, oprávneným prezentovaný, výklad by mal za následok vznik nikdy nepremlčateľných úrokov z

omeškania, ktorými by bol dlžník nútený k splneniu istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu.

V posudzovanej veci platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. apríla 1992 sp.
zn. Ro 512/92, nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 30. apríla 1992. Istina, trovy
konania a úroky priznané týmto platobným rozkazom a splatné do právoplatnosti rozhodnutia (do
30.4.1992) sú vymožiteľné v 10-ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 30.4.2002, teda pred podaním

návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Platobným rozkazom priznané úroky do budúcna, t. j.
po právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť od
právoplatnosti platobného rozkazu a uplynula 30.4.2005, kedy sa premlčal nárok oprávneného na
úroky splatné po právoplatnosti rozhodnutia ako celok. Vzhľadom na to, že oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie až 10.10.2012, došlo k premlčaniu aj úrokov priznaných platobným rozkazom, ktoré

boli splatné po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Povinný Martin Čonka vzniesol námietku premlčania na celý rozsah oprávneným uplatnenej pohľadávky
dôvodne, preto súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu voči povinnému Martinovi Čonkovi.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení
exekúcie voči povinnému v 3. rade ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným
účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.