Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010009
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5414010009.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 9. októbra 2014 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/2/2014 z 20.5.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný R. W. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený
spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný obžalobou ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák., ktorý mal spáchať tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že prvostupňový
súd nevyhodnotil vykonané dokazovanie správne, najmä keď výpoveď poškodeného posúdil ako

nevierohodnú. Aj keď poškodený na hlavnom pojednávaní nevypovedal podrobne, neznamená to,
že jeho výpoveď je nevierohodná. Z posudku znalca MUDr. Ďurošku vyplýva, že zranenia mohli byť
spôsobené poškodenému podľa jeho vyjadrenia. Pokiaľ by k zraneniu poškodeného nedošlo, tento by
nevolal rýchlu zdravotnú pomoc. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že v čase skutku bol v pizzerii, svedkovia
M. U. a H. X. uviedli, že obvinený bol pred pizzeriou a rozprával sa s poškodeným. Vyjadrenie týchto
svedkov v časti, kde tvrdia, že napadnutie poškodeného obžalovaným nevideli, považuje prokurátor za

tendenčné. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na nové
konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na
chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe § 371 ods. 1 Tr. por. Následne krajský súd zistil, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, avšak toto nie je dôvodné.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému

rozsudku postupoval okresný súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom
je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu veci a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na
obhajobu. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané
dôkazy tiež v súlade so zákonom vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým zisteniam. V
odôvodnení rozsudku v zmysle § 168 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k oslobodzujúcemu

rozhodnutiu.Oslobodzujúcivýrokokresnéhosúduvzmysle§285písm.a)Tr.por.považujeajkrajskýsúdzazákonný.
Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súvislosti s týmto výrokom podrobné, zrozumiteľné a
logické, a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že jedine poškodený Mgr. J. A. uviedol, že bol napadnutý obžalovaným
spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. To, že bol napadnutý obžalovaným uviedol poškodený aj na
ošetrení u lekára. Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. Tibora Ďurošku vyplýva, že zranenia, ktoré
v kritický deň utrpel poškodený, mohli byť spôsobené tak, ako uvádzal poškodený, teda pri napadnutí

zo strany obžalovaného. Obžalovaný napadnutie poškodeného poprel, a hoci vylúčil akýkoľvek kontakt
s poškodeným v kritickom čase, z výpovedí svedkov H. X. a M. U. vyplýva, že poškodený stál
pred pizzeriou s obžalovaným, pričom sa rozprávali. Títo svedkovia však jednoznačne vylúčili, že by
obžalovaný fyzicky napadol poškodeného. Aj keď obžalovaný tvrdil, že v kritickom čase nebol vonku
pred pizzeriou a svedkovia X. a U. toto jeho tvrdenie vyvracajú, je nesporné, že práve títo dvaja
svedkovia na druhej strane spochybňujú tvrdenie poškodeného, že bol napadnutý obžalovaným. Podľa

vyjadrenia poškodeného však práve títo dvaja svedkovia mali vidieť, ako ho napadol obžalovaný.
Vzhľadom na takúto dôkaznú situáciu, keď obžalovaný je usvedčovaný len samotným poškodeným a
obžalovaný popiera napadnutie poškodeného, pričom toto tvrdenie je potvrdené aj výpoveďami ďalších
dvoch svedkov, nemožno aj vzhľadom na fakt, že u poškodeného boli objektívne zistené zranenia,
konštatovať, že bolo jednoznačne a bezpečne, bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný

napadol poškodeného tak, ako je uvedené v obžalobe.

Prvostupňový súd preto aj podľa názoru krajského súdu vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade so
zákonom a dospel k správnemu záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby z dôvodu § 285
písm. a) Tr. por.

V súvislosti s dôkaznou situáciou a oslobodzujúcim výrokom prvostupňového súdu krajský súd
poznamenáva, že aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu,
avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne
ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný

záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, je potrebné obžalovaného podľa § 285
písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por. sa nevyžaduje, aby bolo jednoznačne a bezpečne preukázané, že sa skutok nestal,
ale stačí, ak sú dôvodné a opodstatnené pochybnosti o tom, či sa skutok stal. Preto výrok o vine sa
môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že stal skutok, ktorý je predmetom

trestného stíhania.

V súvislosti s odvolacími námietkami prokurátora a hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom krajský
súd poznamenáva, že podľa § 2 ods. 12 Tr. por. sa skutkové závery súdu zakladajú na vnútornom
presvedčení sudcu získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu

boli vyvodené na podklade náležitého zistenia skutkového stavu veci a uvažovaniu, ktorým sa k záverom
došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im v neprospech obžalovaného
úspešne odporovať opravným prostriedkom len preto, lebo súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Aj keď nemožno vylúčiť, že obžalovaný sa mohol dopustiť skutku, vykonané dôkazy však neumožňujú
dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru o tom, že sa tak skutočne stalo.

Záverom krajský súd poznamenáva, že vzhľadom na zabezpečené dôkazy - najmä odborné vyjadrenie
znalca MUDr. Tibora Letka, nemožno považovať ani za objektívne preukázané, že by zranenie zistené

u poškodeného malo charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže krajský súd považuje oslobodzujúci výrok
prvostupňového súdu za zákonný a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora

podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.