Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/279/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210215238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210215238.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s.,
IČO : 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, proti odporcovi : O. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX
XXX, J.. XX, I., o zaplatenie 375,89 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28. marca 2011, č. k. 21C/37/2011-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie
sumy 375,89 Eur, vzniknutej z neuhrádzania splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktorý sa stal
splatným v celej výške dňa 15. 03. 2008 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Svoj postup založil na článku 1, 15 ods. 1 pís. b) a 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a na ust. § 103

a 104 O.s.p. a vychádzajúc z týchto uviedol, že kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú
splnené podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a
rozhodovať o danej právnej veci. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia dlžnej sumy vo výške 375,89 EUR
s príslušenstvom titulom neuhrádzania splátok poskytnutého spotrebiteľského úveru, splatného dňa 15.
03. 2008. Z uvedeného je teda zrejmé, že návrh smeruje proti spotrebiteľovi, ktorému bol spotrebiteľský
úver poskytnutý v rámci podnikania navrhovateľa a teda je daná právomoc súdu členského štátu, v

ktorommábydliskospotrebiteľ.LustráciouvSociálnejpoisťovnisúdzistil,žeodporcamábydliskovI., K.
XXXXX, J.. XX, a teda právomoc slovenského súdu, ktorej nedostatok je neodstrániteľnou podmienkou
konania, nie je daná. V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 majú právomoc na prejednanie a
rozhodnutie vyššie uvedenej právnej veci súdy v Nemecku.

Toto uznesenie napadol z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolaním navrhovateľ.
Vyslovil názor, že súd aplikoval nesprávne právne normy vzťahujúce sa na príslušnosť súdu, ktoré sú

upravenézákonomč.99/1963Z.z.,kedypodľaust.§86ods.1, akodporca,ktorýjeobčanomSlovenskej
republiky nemá všeobecný súd v tejto republike, je

- 2 -

príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko. Odporca je občanom Slovenskej republiky a
posledné bydlisko mal na adrese Velehradská 32, 821 08 Bratislava. Z uvedeného dôvodu je príslušným
súdom práve Obvodný súd Bratislava II, ku ktorému žalobca adresoval svoju žalobu. Je nutné tiež

podotknúť, že zmluva sa riadi slovenským právnym poriadkom. Je takmer vylúčené, že by nemecký súdbol schopný aplikovať slovenské právo a posúdiť vec v súlade s právnymi predpismi platnými na území
Slovenskej republiky. Navrhovateľ by tak bol obmedzený vo svojich procesných právach.

Následne odcitoval ust. § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z.z. ( O.s.p.), podľa ktorého sa konanie

uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností,
ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Podľa ods. 2 potom platí, že ak je
miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Ak teda žalobca uplatnil
svoju žalobu u vecne a miestne príslušného súdu, musí tento súd jeho žalobu prerokovať a meritórne
o nej rozhodnúť.

Odvolacísúdprejednal vecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania, vintenciáchpodanéhoodvolania

v zmysle ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní veci a dôvodov uvádzaných
navrhovateľom v odvolaní, dospel k záveru že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je vecne
správne a odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Stotožniac sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom sa súd prvého stupňa
podrobnevysporiadalsprocesnoustránkousporu,odvolacísúdodôvodneniepotvrdzujúcehouznesenia

v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa svoj procesný záver odôvodnil článkami 1, 15 a 16 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 1 ak
nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na
ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi

členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych
občanov tohto štátu.

Podľa článku 15 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolenia sa

právomoc určí podľa tohto oddielu, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o
akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Podľa článku 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Cieľom nariadenia č. 44/2001, ako ani Bruselského dohovoru nie je zjednotiť celé procesné právo
členských štátov, ale upraviť súdnu právomoc na riešenie sporov v

- 3 -

občianskych a obchodných veciach medzi týmito štátmi a uľahčiť výkon súdnych rozhodnutí. Vzhľadom
k tomu, že v konaní vo veci samej ide o žalobu, ktorú podal zmluvný partner proti spotrebiteľovi,

treba v tomto ohľade pripomenúť, že článok 16 ods. 2 nariadenia č. 44/2001 upravuje, že takáto
žaloba sa môže podať iba na súde členského štátu, na ktorého území má spotrebiteľ bydlisko. Pokiaľ
má teda vnútroštátny súd rozhodnúť o žalobe proti spotrebiteľovi, musí najprv overiť, či má žalovaný
bydlisko na území členského štátu tohto súdu, pričom v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia č.
44/2001 uplatní právny poriadok svojho štátu. Okrem toho, pokiaľ uvedený súd dospeje k záveru, tak

ako v konaní vo veci samej, že žalovaný v konaní vo veci samej nemá bydlisko na území členského
štátu tohto súdu, potom musí overiť, či má žalovaný bydlisko v inom členskom štáte. Na tento účel
uplatní v súlade s článkom 59 ods. 2 tohto nariadenia právo tohto iného členského štátu. Je totiž
predovšetkým v súlade s cieľom sledovaným nariadením č. 44/2001, ktorým je posilniť právnu ochranu
osôb usadených v Únii tým, že umožňuje žalobcovi bez ťažkostí určiť súd, na ktorý môže podať

žalobu, a zároveň žalovanému primerane predvídať, na ktorom súde môže byť žalovaný. Uvedenériešenie ďalej uprednostňuje uplatnenie jednotných pravidiel stanovených v nariadení č. 44/2001 pred
uplatnením rôznorodých vnútroštátnych pravidiel a zároveň umožňuje vyhnúť sa tomu, aby nemožnosť
určiť aktuálne bydlisko žalovaného zabránila určeniu príslušného súdu a zbavila tak žalobcu práva na

súdny prostriedok nápravy. Takáto situácia môže nastať najmä v prípade, akým je konanie vo veci samej,
keď spotrebiteľ, ktorý má byť podľa článku 16 ods. 2 nariadenia žalovaný na súdoch členského štátu, na
ktoréhoúzemímábydlisko,opustilsvojebydliskopredtým,nežbolaprotinemužalobapodaná. Keďteda
spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou dlhodobého hypotekárneho úveru opustí svoje bydlisko predtým,
než sa voči nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, majú súdy členského štátu, na

ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe článku 16 ods. 2 tohto
nariadenia právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho istého nariadenia
schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného ani nemajú dôkazné indície umožňujúce dospieť k záveru,
že žalovaný má bydlisko mimo územia Únie.

K argumentom navrhovateľa v odvolaní, založeným na nevyhnutnosti použitia ust. § 11 a 86 ods. 1
O.s.p. odvolací súd poukazuje na rozdiel medzi príslušnosťou a právomocou súdov.

Príslušnosťou občianskoprávneho súdu sa rozumie druh, stupeň a konkrétny súd, ktorý má prejednávať
arozhodovaťurčitúvecpatriacudoprávomociobčianskoprávnehosúdnictva.Ztohovyplýva,žeriešenie
príslušnosti súdu je namieste až po tom, čo sa zistí, že určitá vec patrí do právomoci civilného súdnictva.

Právomocou rozumieme súhrn oprávnení, ktoré zákon priznáva súdom ako orgánom štátu. Právomoc
sa vymedzuje tak, že sa výslovne vypočítavajú vzťahy o ktorých majú súdy konať a rozhodovať.

Pred začatím konania je preto potrebné, aby sa objasnil predovšetkým pomer právomoci súdov
k cudzozemskej právomoci a pomer právomoci orgánov štátnej správy. O.s.p. nemá všeobecné
ustanovenia o právomoci našich súdov v pomere k cudzine.

- 4 -

Je teda nepochybné, že odvolacie námietky navrhovateľa sú vo vzťahu k prejednávanej veci úplne

irelevantné. Právomoc upravená v článku 2 nariadenia č. 44/2001, t j. právomoc súdov členského štátu,
v ktorom má žalovaný svoje bydlisko, je všeobecnou zásadou a toto nariadenie iba ako výnimku z tejto
zásady upravuje pravidlá osobitnej právomoci v taxatívne vypočítaných prípadoch, v ktorých žalovaný
môže alebo podľa okolností musí byť žalovaný na súde iného členského štátu. Podľa ustálenej judikatúry
tieto pravidlá osobitnej právomoci treba vykladať doslovne, a preto nemožno pripustiť výklad idúci nad

rámec prípadov výslovne uvedených v nariadení č. 44/2001.

Právomoc je jednou z procesných podmienok. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma z úradnej
povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni; jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie
k zastaveniu konania (§ 103 a 104 ods. 1 O.s.p. a ustanovenia upravujúce postupy odvolacích súdov
aj dovolacieho súdu). Nedostatok právomoci občianskoprávneho súdu bráni aj tomu, aby súd schválil

súdny zmier, prípadne nariadil predbežné opatrenie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil s tým, že
konanie trpí takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, v dôsledku čoho muselo
byť konanie uznesením zastavené.

O náhrade trov súdneho konania odvolací súd rozhodol zhodne so súdom prvého stupňa, podľa § 146

ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.