Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/394/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112216280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112216280.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Bratislava, Metodova 8, IČO:
35 697 270, proti odporcovi: F. Q., bydlisko: Z., H. L. XXX/X, za účasti vedľajších účastníkov na strane
odporcu: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO:
42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, 2/
Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Seberíniho 9, IČO: 42 264
979, o zaplatenie 892,81 eura s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka v l. rade proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. júna 2013 č. k. 8C/35/2012-59, v spojení s doplňujúcim
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 2. apríla 2014 č. k. 8C/35/2012-89 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 218 eur s príslušenstvom zastavil a
odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 292,81 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z dlžnej sumy od 18.06.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku návrhu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Doplňujúcim rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že vedľajší účastník v 1. rade nemá právo na
náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zastavujúcej časti rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1 OSP. Na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k
uzavretiu zmluvy o pripojení, na základe ktorej vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytovať elektronické
komunikačné služby pre telefónnu stanicu, za poskytovanie ktorých bol odporca povinný hradiť cenu
podľa cenníka platných služieb na základe vyúčtovania. Odporcovi bola za zúčtovacie obdobie február
2010 vyfakturovaná suma za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 292,81 eura, ktoré
nezaplatil, preto v tejto časti považoval návrh za dôvodný a zaviazal ho zaplatiť žalovanú istinu.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia aj zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v dodatkoch k zmluve
o pripojení vo výške 300 eur za každý poskytnutý mobilný telefón v prípade porušenia zmluvných
podmienok. V priebehu konania upustil od svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, v časti zobral
návrh späť a vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku na zmluvnú pokutu tento nárok právne
prekvalifikoval na náhradu škody a z toho titulu si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 382 eur, ktorá
škoda mu vznikla v dôsledku odpredaja dvoch mobilných telefónov za akciovú cenu a to vo výške
rozdielu medzi ich predajnou cenou a cenou akciovou. Vedľajší účastník na strane odporcu namietal
premlčanie nároku, preto sa súd touto námietkou zaoberal a dospel k záveru, že uplynutím splatnosti
faktúr, ktoré boli splatné 14.03.2010 sa navrhovateľ dozvedel, že poskytnutím mobilných telefónov za
akciovú cenu a neplnením si povinností vyplývajúcich zo zmluvy mu vzniká nárok na náhradu škody,

preto sa nároku mohol domáhať najneskôr 15.03.2012, pričom návrh na súd bol podaný 17.05.2012,
teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. O úrokoch z
omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP
tak, že žiadnemu z účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
navrhovateľ mal úspech iba čiastočný.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka napadol v zákonnej
lehote odvolaním vedľajší účastník v 1. rade a domáhal sa jeho zmeny tak, že mu bude navrhovateľ
povinný uhradiť trovy konania vo výške 114,14 eura a zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. V
dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nárok navrhovateľa pozostával z dvoch samostatných nárokov
a to na zaplatenie sumy 292,81 eura za nezaplatené elektronické komunikačné služby a sumy 600 eur -
zaplatenie zmluvnej pokuty. Tieto dva samostatné nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu aj
právneho posúdenia, pričom oba nároky by mohli byť predmetom samostatných žalôb. Vedľajší účastník
vstúpil do konania svojim podaním zo dňa 27.06.2012, pričom nenamietal samostatný uplatnený nárok
navrhovateľa vo výške 292,81 eura, vstúpil do konania iba ohľadom samostatného nároku navrhovateľa
v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Poukázal na rozhodnutia R 28/1970 a R 53/1993 a taktiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/20/2010. Uviedol, že vedľajší účastník bol v konaní
o samostatnom nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty (náhrady škody) v celom rozsahu
úspešný, preto súd nepostupoval správne, ak vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a konanie, ktoré mu
predchádzalo, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
v konaní aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a osobitným predpisom je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Vedľajšie účastníctvo je teda formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší
účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva
je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho
účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka
na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch
dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinností vyplývajúce z hmotného práva) alebo je v zmysle
ust. § 93 ods. 2 OSP daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle ust. § 93 ods. 3 OSP (do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh) možno síce vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu
jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z
účastníkov) treba ust. § 93 ods. 3 OSP vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu
nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel a takýmto konaním je sporové
konanie.

V preskúmavanej veci vedľajší účastník v l. rade oznámil vstup do konania prípisom zaslaným súdu
prvého stupňa, kde oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporcu a zároveň
žiadal doručiť návrh na začatie konania a jeho prílohy. Vyjadrením zo 04.04.2013 uviedol, že namieta
opodstatnenosť len uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného

nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 114,14
eura.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník vstupuje
do konkrétneho konania ako celku bez ohľadu na to, či návrhom vymedzeným predmetom konania
je jeden alebo viacero súvisiacich nárokov. Zo samotného zmyslu postavenia vedľajšieho účastníka,
ktorý vystupuje na podporu účastníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že môže vstúpiť len do
konania ako celku a nie je oprávnený vstupovať len do tej časti konania, ktorú si sám určí. Odporuje to
samotnému zmyslu jeho podpory v spore.

Súd prvého stupňa preto správne pri náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, keď
v časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý, v časti bolo návrhu vyhovené, pričom o náhrade trov konania
účastníkov bolo tiež rozhodnuté v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP, preto aj o trovách vedľajšieho účastníka,
ktorý zdieľa osud hlavného účastníka v spore bolo namieste rozhodnúť v zmysle tohto citovaného
ustanovenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov konania odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súvislosti s odvolacím konaním mu
žiadne trovy nevznikli a ani si náhradu trov konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.