Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202090
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202090.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava 851 02,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: J. O., nar. X.. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX R. V., štátny
občan SR, v konaní o vymoženie 550,12 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 17090/14 zo dňa 25. 3. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9. 4. 2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.
3. 2014, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného

a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej
len „rozhodcovský súd“), spisová značka SR 06385/13 zo dňa 17. 7. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 9. 9. 2013 a vykonateľnosť dňa 12. 9. 2013.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške
550,12 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 257,44

EUR od 10. 4. 2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 66,06 EUR, súdnym poplatkom
za vydanie poverenia 16,50 EUR, trovami právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
94,68 EUR (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 31,56 EUR, predexekučná upomienka 31,56
EUR, návrh na vykonanie exekúcie 31,56 EUR), trovami predchádzajúceho konania 255,54 EUR (trovy
konania 205,54 EUR, inkasné náklady 150,00 EUR). Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil
aj ,,Zmluvu č. XXXXXXXX“ zo dňa 5. 6. 2008 (ďalej len ,,Zmluva“), ,,Dohodu o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach“ zo dňa 23. 8. 2012 (ďalej len ,,Dohoda“) a ,,Všeobecné obchodné
podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len ,,Všeobecné
obchodné podmienky“)“.

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému

sumu 550,12 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 66,06 EUR, úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 257,44 EUR od 10. 4. 2013 do zaplatenia, poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 45,97 EUR, náklady inkasného konania vo výške 150,00 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 159,57 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere označenej

ako ,,Zmluva č. XXXXXXXX“ zo dňa 5. 6. 2008. Na základe predmetnej Zmluvy boli veriteľom
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12 , 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, (ďalejlen ,,Consumer Finance Holding, a.s.“) povinnému ako žalovanému poskytnuté finančné prostriedky.
Oprávnený ako žalobca uzatvoril s veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. dňa 10. 5. 2012 ,,Zmluvu
o postúpení pohľadávok“, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 1.250,12 EUR,

vyčíslenej ku dňu postúpenia. Dňa 23. 8. 2012 došlo medzi oprávneným ako žalobcom a povinným
ako žalovaným k uzatvoreniu ,,Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach“, v ktorej
povinný ako žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, a to istinu vo
výške 957,44 EUR spolu s príslušenstvom. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva,
že Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho

návrhu požadované plnenia z bodu 4. uzatvorenej Dohody zo dňa 23. 8. 2012, podľa ktorého sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom
Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo
c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa

ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z predmetnej Dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom
súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkurozhodcovskejdoložky.Ustanovenietejto
vety sa však nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2013
(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o

bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych
predpisov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijúaj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy a Dohody (ďalej len ,,OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku

stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza

ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.

proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe

zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. Podľa
znenia ustanovenia § 52 ods. 1 OZ Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné
prostriedky, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy nesporne spadá. Uzatvorená Zmluva je rovnako

spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, keďže sa
ňou veriteľ (právnická osoba, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra a rozhodovacej činnosti
súdu poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania) zaviazal poskytnúť povinnému ako
spotrebiteľovi (fyzická osoba, ktorej bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania) spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, keď sa
zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Uzatvorená Zmluva je preto v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou
zmluvou. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava
v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 52 a nasl. OZ má prednosť

pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Je však potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, a teda že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru, je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú

na spotrebiteľskú zmluvu, t.j. aj na právny úkon uznania dlhu zo dňa 23. 8. 2012.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z bodu 4. Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23. 8. 2012.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,
zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou
vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj

materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu

príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnomvzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne
dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí

len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

V znení § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv,

a to najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom
pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý
exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od
1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú
individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú
platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom
ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho ex lege, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci
o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa,

musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť
neprimeranosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa
vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je
kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je vo forme samostatného formuláru,

ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky pri
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods.
5 OZ neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia

ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha
Dohody je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol v Dohode oprávneným vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda v

predmetnej Dohode vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred
samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok

dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,
že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými azrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch

zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou
doložkou, treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,

ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej

rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle
smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,

spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená
v Dohode oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle rozhodcovskej
doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
vopredpaušálnestanovenýchrozhodcov,bránitomu,abynazákladenejvydanýrozhodcovskýrozsudok

na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To
je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných
podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva, že v samotnej Dohode niet
o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani
zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok

teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53
ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 23. 8. 2012 je neprijateľnou

podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj
Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými
mravmi. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva alebo doložka pri spotrebiteľskej
zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie
vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi
boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľ bude mať možnosť výberu prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,

čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže
rezignovaťzpozíciestrážcuvyváženostiustanoveníspotrebiteľskýchzmlúv,atoaniprinezodpovednom
spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov
nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide
o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a
v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptovalby vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.