Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1Er/348/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112208762
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Fogadová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2112208762.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa na doručovanie:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: H. P., X..
XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, B. XXX/XXA, XXX XX Cífer, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing.
Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 33,19 EUR a trov exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 42,95 EUR
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 120209 zo dňa 02.05.2012 bol súdny exekútor JUDr. Ing.

Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na
základevykonateľnéhorozhodnutiaObvodnéhooddeleniaPZvCíferič.k.A0482343zodňa13.12.2011.

Dňa 23.04.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného zo dňa 04.03.2013 na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zistil, že povinný zomrel dňa 23.06.2012 a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre
nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D/482/2012 zo dňa 18.10.2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2012 v časti I. a 26.10.2012 v časti II.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu
exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom

na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučnéhoporiadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo

právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili
do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v
rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť,

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995

Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009.
Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora,
náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku
na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol

začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1996/2012 bol súdnemu exekútorovi
doručený dňa 17.04.2012, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinnom od 1.1.2009.

Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 23.04.2013 spolu s návrhom na zastavenie exekúcie

vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 64,12
EUR, ktorá predstavuje odmenu súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19
EUR, náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 9,24 EUR, náhradu hotových výdavkov
(poštovné) v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 11 EUR a 20 % DPH.

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Na základe zistenia súdu súčet paušálnych súm za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nedosahuje

výšku minimálnej odmeny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne
súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o

poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých
listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútorajasnevyplýva,žesitakétohotovévýdavkyuplatňujeajvsúvislostisinýmexekučnýmkonaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré
mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné a telefónne

náklady vo výške 11 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška
účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 nedoručenou obálkou nachádzajúcou
sa v exekučnom spise: upovedomenie o začatí EX 1x (povinný 1x 1,30 EUR) a 1 doručenkou:
upovedomenie o začatí exekúcie 1x (povinný 1x 1,30 EUR), v zmysle platného cenníka poštových
služieb Slovenskej pošty zásielok s hmotnosťou do 100 g. Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné

náhradu za 1 doručenku (upovedomenie o začatí exekúcie) a za 1 doručenku resp. závadu doručenia
(upovedomenie o začatí exekúcie) v celkovej výške 2,60 EUR (2 x 1,30 EUR).

Súdny exekútor požadoval poštovné pri doručovaní príkazov na začatie exekúcie (SLSP, Prima banka),
avšak na týchto doručenkách sa nenachádzalo číslo exekučného konania EX 1996/2012, preto mu súd
náhradu za tieto doručenky nepriznal.

Pokiaľ ide o vrátenie poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov za poštovné,
nakoľko, tento úkon nebol ešte vôbec uskutočnený.

Pokiaľ ide o zaslanie vyčíslených trov a doručenie odblokovania, súd nepriznal súdnemu exekútorovi
náhradu nákladov za poštovné, nakoľko, v spise sa nenachádzala doručenka.

Podľa § 23 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v

mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky
vo výške 9,24 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si
náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci

jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,
resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu
času len v jednom exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu

za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky ako aj náhrad

o 20% DPH zo sumy 35,79 EUR v celkovej sume 7,16 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd
súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č.
222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a v zmysle §
203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 42,95 EUR.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a

opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).