Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202991
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202991.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti
povinnému X. Z., nar. X.X.XXXX, bytom X. U. XXX/XX, F. Z. o vymoženie 604,25 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava zo
dňa 26.3.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 604,25 eur s prísl.
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 06724/13 zo dňa
19.9.2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd pred udelením poverenia preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného, exekučný
titul, priloženú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu a zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa
31.8.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo
výške 500 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom
vovýške484eurv12mesačnýchsplátkachpo82eurpočnúcdňom25.9.2011.Tohoistéhodňapodpísali
účastníci rozhodcovskú zmluvu. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený

sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave
s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 814,25 eur spolu s 0,25% denným zmenkovým
úrokom zo sumy 814,25 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy
814,25 eur od 13.5.2013 do zaplatenia a trov konania. Uvedeného sa oprávnený domáhal na základe
zmenky, ktorú povinný podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy a ktorej splatnosť a výšku sumy vyplnil
oprávnený v čase omeškania povinného. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu

vyhovel.

Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril svoj názor, že právny vzťah vznikajúci na základe
zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne
záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenie ako vzťahu spotrebiteľského, pričom sa odvoláva na
ustanovenia § 52 ods. 4 OZ a § 3 ods. 2 zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poukazujúc

na účel uzatvorenia zmluvy zo strany povinného. Oprávnený v návrhu taktiež uvádza, že nejde o
spotrebiteľský úver vzhľadom na nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zák. č 258/2001 Z.z.
4Er/316/2014
-2-

Je nepochybné, že oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v

Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane súd vzhľadom na nižšie
uvedené skutočnosti dospel k záveru, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktoráúverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený vystupoval v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.

Aplikáciuzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochpodľanázorusúdunevylučujeustanovenie
v predmetnej zmluve, že dlžník (teda povinný) prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon zamestnania. Uvedené ustanovenie by mohlo zakladať úvahu o tom, že povinný pri uzavretí
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Toto zamestnanie však nijako nie
je v zmluve špecifikované. Predovšetkým je však potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 11.6.2010

zákon č. 258/2011 Zz. stratil účinnosť a keďže zmluva o úvere bola uzavretá dňa 31.8.2011, vzťahuje
sa ňu už zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Definícia spotrebiteľa v zmysle § 2
písm. a) tohto zákona účinného v čase podpisu zmluvy však ostala takmer nezmenná. „Zamestnanie,
povolanie a podnikanie“ v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmysle § 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z.. je podľa názoru súdu je potrebné vykladať v tom smere, že ide o výkon
určitej hospodárskej alebo obchodnej činnosti, ktorá slúži na zabezpečenie príjmu osoby, ktorá požaduje

úver, ako napr. podnikanie podľa živnostenského zákona, výkon slobodných povolaní ako napr. výkon
advokácie, autorizovaných architektoch a pod. Uvedenému názoru a výkladu nasvedčuje aj § 2 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.12.2011, ktorý pri definícii spotrebiteľa odkazuje pri podnikaní
alebo povolení na zákon o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a
na zákon o živnostenskom podnikaní. Súd však lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu

Slovenskej republiky, na základe údajov o povinnom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho
obsahu spisu, nezistil, že by povinný vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere, alebo po jej uzavretí,
činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie. Okrem toho je súdu z iných
obdobných konaní známe, že oprávnený subjekty podnikajúce alebo vykonávajúce činnosť na základe
živnostenského alebo iného oprávnenia, špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom a

prideleným identifikačným číslom, čo v danom prípade v zmluve o úvere taktiež absentuje. Na základe
týchto skutočností má súd za to, že úver nebol poskytovaný podľa vyššie uvedenej zmluvy reálne na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale týmto vyhlásením malo ísť s prihliadnutím na všetky
okolnosti o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva.

Podobne námietka oprávneného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver vzhľadom na
nesplnenie podmienok v § 1 ods. 2 zák. č 258/2001 Z.z., podľa názoru súdu neobstojí najmä z už
uvedeného dôvodu, že zákon č. 258/2011 Z.z. v čase uzavretia zmluvy už nebol účinný. Právna úprava
toho, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver je v súčasnosti obsiahnutá v § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010
Z.z. Súd po preskúmaní tohto ustanovenia nezistil, že by sa na daný vzťah niektorý z nich vzťahoval.

Súd preto právny vzťah oprávneného a povinného posúdil ako spotrebiteľský.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak
ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia.

4Er/316/2014
-3-

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

4Er/316/2014
-4-

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa nútene vymáha povinnosť dobrovoľne
neuhradená na základe exekučného titulu a ktoré nasleduje po základnom konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul. V tomto konaní sa mení aj postavenie účastníkov na oprávneného a povinného. Keďže
ide už iba o výkon judikovanej povinnosti, v zásade sa v exekučnom konaní neskúma hmotnoprávna
stránka právneho vzťahu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v danom prípade išlo pôvodne

o spotrebiteľský vzťah, nároky z ktorého boli oprávneným uplatnené v rozhodcovskom konaní. Súdu je
pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú
exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú
rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za
neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle komunitárneho práva záväzok zabezpečiť, aby nekalé

podmienkynezaväzovalispotrebiteľovvzáujmezvýšeniakvalityživota.Značnáčasťzabezpečeniatohto
záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol
dosiahnuť.

Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská zmluva, sú formulárové zmluvy, ktorých obsah

druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd sa preto zameral na
kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského
súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebrániani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho

preskúmavaťzhľadískvyjadrenýchv§45ZoRKajčodojehomateriálnejsprávnosti.Môžetedaskúmať,
či sú tu dôvody na zastavenie uvedené § 57 Ex. por., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)
ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45

4Er/316/2014

-5-

ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho
skúmanie.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom
(ako tomu bolo aj v tomto prípade). V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy.

Podľa čl. II predloženej rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,

ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Uvedené znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcich riešenie sporov je upravené na samotnom liste
papiera, teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o
úvere.. Súd však napriek tomu túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda

za neplatnú, a to z dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Súd pritom vychádza z citovaného § 53 ods. 2 OZ. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená
oprávneným, teda povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej
obsah. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských

veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá
so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne
dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorávoľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli
jasné
4Er/316/2014

-6-

a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké
sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch
rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou

veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný
prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými
súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd;
súd za opravný prostriedok nepovažuje žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že
touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom
procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom

rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke,
ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom
za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany

spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom
na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie
doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste (hárku) papiera. Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú
dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o

sebe nie sú zákonom zakázané (v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný) sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaný a nežiaduci (t.j. obídenie kontroly zmluvných podmienok všeobecným súdom). Za tohto
stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za individuálne dojednanú.

Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci.
Zatakéhotostavupotomvovecirozhodolorgán,ktorýnatonemalprávomoc,čojejednouzozákladných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd pri posudzovaní žiadosti o
udelenie poverenia musí prihliadať. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia.