Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221778
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221778.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava I.
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o návrhu na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.

októbra 2013 pod č. k. 6C/631/2012-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a o trovách konania rozhodol
tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie

majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.155 eur s tým, že Okresný súd
Nové Zámky viac, ako 9 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej pod exekučným
číslom 4Er/582/2009. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 22.07.2009 u súdneho
exekútora začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, proti povinnému
- odporcovi pre vymoženie sumy 221,06 eura s príslušenstvom. Dňa 22.07.2009 bola okresnému
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučný súd vyzval oprávneného na priloženie zmluvy o úvere, pričom táto bola súdu
doložená 28.09.2010 a súd 18.01.2011 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Súd pri posudzovaní
dôvodnosti žaloby zisťoval, či sú splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu.
Uplatnený nárok bolo potrebné posudzovať podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo preukázané, že by tieto podklady boli dané
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nemožno konštatovať

nesprávny úradný postup. Mal za to, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu,
a preto ani nemohla žiadna škoda vzniknúť, preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 151 ods. 3 OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,

že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd prvého stupňa rozhodol v merite veci nazáklade „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom

nevznikol stav právnej neistoty. Ďalej uviedol, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V závere uviedol,
že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o
rozporeexekučnéhotitulusozákonom.Ideoprejavnesústredenejčinnostisúdu,kedysúdvyhodnocoval
aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetomtohtokonaniajenávrhnavrhovateľa,ktorýmsavočiodporcovidomáhalzaplatenia 125eurz
titulu náhrady škody a 1.155 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu
OkresnéhosúduNovéZámkyvexekučnomkonanívedenomnaoznačenomsúdepodsp.4Er/582/2009.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, v prieťahoch v
konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože k vydaniu rozhodnutia došlo s omeškaním viac, ako 9 mesiacov.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 514/2003 Z. z.), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci : a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmom fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda (§ 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.V preskúmavanom prípade niet sporu o tom, ako to vyplýva aj z obsahu spisu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4Er/582/2009, že exekučnému súdu bola dňa 22.07.2009 doručená žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh

oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému D. R., o vymoženie 221,06 eura s príslušenstvom
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.05.2009 č.
k. SR 14187/08. Exekučný súd dňa 24.02.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere.
Predloženie tejto zmluvy urgoval 08.09.2010 a 28.09.2010 bola súdu prvého stupňa zmluva o úvere
predložená. Následne exekučný súd dňa 18.01.2011 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Podľa

navrhovateľa, takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k
rozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdnehoexekútoradošlopouplynutízákonnej15-dňovejlehoty
a s takým časovým oneskorením (9 mesiacov), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a
potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu (prvá a druhá veta).

Súd prvého stupňa na daný prípad správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého o preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu mal súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora
vykonaním exekúcie. Následne však uviedol, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd nevydal
poverenie pre súdneho exekútora v zákonnej lehote je nepravdivé, nemal za preukázaný nesprávny

úradný postup - existenciu prieťahov, preto návrh ako nedôvodný zamietol. S takýmto právnym
posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvého stupňa v danom prípade nerozlišoval medzi
nesprávnym úradným postupom a prieťahmi v exekučnom konaní.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. totiž jednoznačne vyplýva, že za nesprávny úradný

postupsaokreminéhopovažujeajporušeniepovinnostivydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote
a ako ďalší možný spôsob - zbytočné prieťahy v konaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
konštatoval, že v exekučnom konaní konal súd bez zbytočných prieťahov.

Podľačlánku48ods.2ÚstavySR,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala,bezzbytočných

prieťahovavjehoprítomnosti,abysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Právokaždého
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch,
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či

vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Hodnotiac postup exekučného súdu z
hľadiska týchto kritérií je významné, ako už bolo uvedené, že žiadosť súdneho exekútora bola doručená
exekučnému súdu 22.07.2009 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinného
na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti na tento exekučný titul exekučný
súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, ktorú navrhovateľ zaslal exekučnému súdu

až 28.09.2010. Následne exekučný súd dňom 18.01.2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Odvolaciemu súdu je známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v radovo tisíckach
obdobných vecí a už pri podávaní návrhu nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude
exekučným súdom vyzvaný na predloženie konkrétnej úverovej zmluvy, čo aj s dobou, kým tak učinil
(takmer 7 mesiacov) sa podstatnou mierou podieľal na dĺžke konania do rozhodnutia exekučného súdu.

Je preto namieste konštatovať, že navrhovateľ ako účastník exekučného konania v pozícii oprávneného
práve svojim správaním výrazne ovplyvnil dĺžku exekučného konania, a preto v postupe exekučného
súdu, hoci rozhodol po 18 mesiacoch odo dňa doručenia žiadosti s ohľadom na okolnosti danej veci
nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup. S takýmto
právnym posúdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do
15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Je nesporné, že exekučný súd túto lehotu nedodržal a nedodržal
ani lehotu po tom, čo bol doplnený návrh, pretože návrh bol doplnený dňom 28.09.2010 a súd vydal
poverenie až 18.01.2011. Je preto možné jednoznačne konštatovať, že zo strany exekučného súdu
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup je však len jeden z predpokladov

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Základnou
podmienkou zodpovednosti štátu je teda nesprávny úradný postup. Druhým predpokladom je vznik
škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku
škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti
zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter

objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o
objasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledku,aostarostlivézváženievšetkýchpríčinnýchsúvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla

následkom škodovej udalosti, preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo
vzťahu príčiny a následku.

V súdenej veci súd prvého stupňa, keďže mal za to, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, vo svetle týchto záverov už ďalšiu existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu

zaškoduuplatňovanúnavrhovateľomvkonaníneposudzoval.Ajkeďodvolacísúdjenázoru,žedoposiaľ
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, ako ani žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, nemohol odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdiť, pretože svojim postupom by navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom (§ 221
ods. 1 písm. f/ OSP) a to práve z dôvodu dvojinštančnosti konania. Bude preto povinnosťou súdu prvého

stupňa v ďalšom konaní sa zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu a to vznikom
škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z uvedených
dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Záverom odvolací súd konštatuje, že skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez

právneho významu, keď v odvolaní uvádza také odvolacie dôvody, ktoré sa preskúmavaného rozsudku
vôbec netýkajú a to aplikácia novej právnej úpravy v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. a taktiež otázka
vierohodnosti údajov a trvania stavu právnej neistoty, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na
takýchto záveroch vôbec nezaložil, čo potvrdzuje len vyššie uvedený záver, že navrhovateľ podáva
návrhy v radovo tisíckach obdobných veciach a odvolania podáva paušálne, bez konkrétnych znalosti

každého jednotlivého prejednávaného prípadu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.