Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712222267
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712222267.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BASF Slovensko spol. s r.o., so sídlom: Prievozská
2, Bratislava, IČO: 31 345 603, zastúpenom Mgr. Richardom Karkó, advokátom so sídlom Sad na
Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporcom v 1.rade: R. M., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/X, B.,
v 2.rade: A. M., nar. XX.XX.XXXX, A. S. XXXX/X, B., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o
odvolaní odporcu v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 13.októbra 2013, č.k.

5C/321/2012-60, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žiaden z
účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporcom v 1. a 2.rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 13.10.2013 č.k. 5C/321/2012 - 60 s poukazom na ust. § 96 O.s.p., keď navrhovateľ

zobral svoj návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu späť v celom rozsahu, zastavil súd prvého
stupňa konanie, navrhovateľovi priznal vrátenie súdneho poplatku vo výške 92,80 eur a odporcom v
1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia
vo výške 322,08 eur. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6
zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
ust. § 146 ods. 2. vety druhej O.s.p. Konštatoval, že v čase podania návrhu navrhovateľ evidoval

vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi - J.. Q. M., pričom ním uzatvorenou darovacou zmluvou sa
objektívne zhoršila jeho možnosť uspokojenia pohľadávky. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené
z dôvodu, že pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi bola v celom rozsahu vymožená v exekučnom
konaní, dospel k záveru, že návrh bol zo strany navrhovateľa podaný dôvodne, a preto mu vznikol nárok
na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie tohto práva.

Proti tomuto uzneseniu, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca v 1.rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby žiadnemu z účastníkov nebola priznaná

náhrada trov konania dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Namietal aplikáciu § 146 ods.
2 O.s.p. na rozhodovanie o trovách konania, nakoľko navrhovateľ svoj návrh zobral späť z dôvodu, že
od tretej osoby (J.. Q. M.); a teda nie od účastníkov konania; bola vymožená nejaká dlžná suma v
exekučnom konaní. O náhrade trov konania malo byť preto rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p. Ďalej namietal úkony vykonané právnou zástupkyňou navrhovateľa a výšku priznanej odmeny.

Navrhovateľvosvojomvyjadreníkodvolaniuodporcuv1.radeuviedol,žeuzneseniesúduprvéhostupňa

je vecne správne a zopakoval svoje argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa - že návrh na
začatie konania bol podaný dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu evidoval voči dlžníkovi - Q. M.vymáhateľnú pohľadávku, ktorý túto zaplatil až po podaní predmetného návrhu, a to v rámci exekučného
konania. Nesúhlasil ani s námietkami odporcu v 1.rade týkajúcimi sa výšky priznanej náhrady trov
právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu na základe odvolania odporcu v 1. rade z
dôvodov ním podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.); a to aj vo vzťahu k odporcovi
v 2.rade podľa § 212 ods. 2, písm. c/ O.s.p., nakoľko ide o prípad, kedy odvolanie podané len jedným
z odporcov, ktorému bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo

vzťahu k druhému z odporcov, ktorý odvolanie nepodal, nakoľko táto solidarita zakladá nerozlučné
spoločenstvo, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči každému z odporcov (§ 91 ods. 2 O.s.p.); bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ; návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2012; domáhal určenia, že
darovaciazmluvauzatvorenámedziJ..Q.M.,akodarcom,aodporcamiv1.a2.rade,akoobdarovanými,
je voči nemu právne neúčinná v zmysle § 42a Obč. zák., s poukazom na existenciu

jeho vymáhateľnej pohľadávky proti darcovi - J.. Q. M., priznanú mu právoplatným a vykonateľným
platobným rozkazom. Argumentoval, že prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom darovania, sa zhoršila možnosť uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. Vzhľadom na
to, že táto jeho pohľadávka bola v priebehu konania vymožená od dlžníka J.. Q. M. v exekučnom
konaní, zobral návrh na začatie konania späť.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 146 ods. 1, písm. c/ O.s.p. vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené a len výnimočne možno aj v

takomto prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady (trovy)
zastaveného konania podľa § 146 ods.2 O.s.p., v ktorom

ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých zbytočne - zavineným konaním niektorého
z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, ktoré
zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho

správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne
podanéhonávrhuajednaksprávanie(konanie)odporcu,vdôsledkuktoréhosastalnávrhpojehopodaní
bezdôvodný; dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol
výsledok konania keby k späťvzatiu návrhu nedošlo, ale podstatné je to, že odporca splnil to, čoho sa
navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia navrhovateľ zobral návrh späť. Z hľadiska aplikácie

ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad § 146, ods. 2 vety
druhej, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil, že sa muselo konanie zastaviť, a
preto je povinný uhradiť trovy konania protistrane, čím sa uplatní ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcu v 1.rade uvádzanou v jeho
odvolaní, že navrhovateľ nezobral svoj návrh späť v dôsledku správania sa niektorého z odporcov.

Odporca v 1.rade dôvodne založil svoju obranu na tvrdení, že k späťvzatiu
návrhu navrhovateľom došlo výlučne z dôvodu, že po začatí konania vymohol v exekučnom konaní
pohľadávku, ktorá však nebola predmetom tohto konania, od svojho obligačného dlžníka J.. Q. M.,
ktorý nebol účastníkom tohto konania. Odvolací súd považuje za irelevantné, z hľadiska posúdenia
zavinenia na zastavení konania, že vymáhateľná pohľadávka navrhovateľa; ktorej možnosť uspokojenia

mala byť zhoršená darovacou zmluvou uzatvorenou jeho obligačným dlžníkom a odporcami; bola
navrhovateľom (exekučne) vymožená od dlžníka, po začatí tohto konania. Taktiež nie je podstatná
tá skutočnosť, že v čase podania návrhu mal navrhovateľ voči J.. M. vymáhateľnú pohľadávku a že
návrh bol podaný proti pasívne legitimovaným odporcom dôvodne, nakoľko späťvzatie, hoci aj dôvodne
podaného návrhu, treba posudzovať vo vzťahu k takému správaniu sa odporcov po jeho podaní, prektoré sa stal podaný návrh bezpredmetným, a preto súdny spor, na základe podaného návrhu, stratil
svoje ďalšie opodstatnenie.

Odvolací súd tak uzatvára, že skutočnosť, že pohľadávka navrhovateľa bola od jeho dlžníka, ktorý

nebol účastníkom tohto konania, exekučne vymožená až v čase po začatí tohto konania, a následne
vzal navrhovateľ z tohto dôvodu svoj návrh na začatie konania späť, nemôže byť posudzovaná ako
skutočnosť, že návrh bol vzatý späť pre správanie sa niektorého z odporcov a rovnako nemôže zakladať
zavinenie odporcov na zastavení konania. Nakoľko pre uplatnenie § 146 ods. 2 O.s.p. neboli dané
zákonné dôvody, mal súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania

aplikovať § 146 ods. 1, písm.c/ O.s.p.

Po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti, z hľadiska relevantných ustanovení
zákona, odvolací súd uznal opodstatnenosť odvolacích námietok odporcu v 1.rade, a preto v napadnutej
časti, týkajúcej sa náhrady trov konania, uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p.
tak, že v zmysle § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
(prvostupňového) konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., podľa ktorého - úspešným odporcom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
ktoré im však odvolací súd nepriznal, pre absenciu ich návrhu v odvolacom konaní na rozhodnutie o
povinnosti nahradiť im trovy konania podľa ust. § 151 ods.1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.