Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 20, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314213283
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314213283.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
J., T. X, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo vo Svätom Jure, so sídlom Svätý Jur, Prostredná
49/13, o náhradu škody a o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške
33,- € na účet Okresného súdu Bratislava III do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, došlým na súd 22.05.2014 sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým by súd odporcovi uložil povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde, zakázal predaj
nehnuteľností a zablokoval účet.

Návrh odôvodnili skutočnosťou, že odporca mu od roku 1991v rozpore so zákonom 229/91 zadržiava

pozemok v obci Svätý Jur a to p.č. 5209 o rozlohe 9.545 m2 vo vložke 1236. V období rokov 1991 -
2014 na usadlosti Vydráň pestoval na zakúpenej pôde rastlinu Tamburína, ktorej výnosnosť bola 5kg/
m2. Predával ju ako rastlinu liečivú cukrovku za 2,- € (60,-Sk ). Na základe tejto skutočnosti vyplynulo,
že odporca mu podržaním pôdy za 10 rokov spôsobil materiálnu škodu vo výške 954.500,- € ( 9545
x 5/m2 x 2€ x 10 ). Za uvedenú dobu mal pôdu pridelenú rozhodnutím OPÚ v Senci. Odporca vstúpil
násilne k obrábaniu pôdy. Listom z roku 2004 mu oznámil, že môže vstúpiť do užívania neoprávnene

zadržiavaného

majetku. Z dôvodu, že odporca neplnil ani rozhodnutie OPÚ podal v roku 2000 žalobu ktorej predmetom
bola náhrada škody spôsobená podržaním pozemku p.č. 5209, pričom podaná bola 14.10.1996. Dňa
16.09.1996 podal navrhovateľ ďalšiu žalobu na vypratanie pozemku, pričom oba spory nie sú do
dnešného dňa ukončené. Pri písomnej komunikácii s odporcom sa dozvedel, že tento je na úpadku.
Vzhľadom na vážnu situáciu a v presvedčení, že spor vedený pred tunajším súdom vyhrá, požiadal o

zabezpečenie jeho pohľadávky predbežným opatrením.

Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi
účastníkmi formou predbežného opatrenia navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz s ktorými
by sa súd pre posúdenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov oboznámil.Podľa § 102 ods. 1 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných

účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby

e) nenakladal s určitými vecami alebo právami,

f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Podľa § 44a O. s. p. účastník konania je oprávnený podať príslušnej správe katastra nehnuteľností
návrh na zápis začatia súdneho konania , v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo
súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa § 159a O. s. p. výrok právoplatného
rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo

s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola
vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

Predmetom návrhu je nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania, z dôvodu potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania (§ 74 ods. O.s.p.), ako vyplýva z obsahu spisu a

odôvodnenia návrhu.

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov
účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu
iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú.

Dočasnáúpravapomerovpredbežnýmopatrenímmusíbyťnaliehaváapotrebnáamusíbyťodôvodnená
individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.

Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy
predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať
zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy,

teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí
(pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo
porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo
obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia.

Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú

pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môženariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť
predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv
odporcu, resp. tretej osoby.

Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti
nároku navrhovateľov, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľ nariadenie predbežného opatrenia odôvodňoval potrebou zabezpečiť jeho pohľadávku
a to formou zloženia peňažnej sumy do úschovy súdu odporcom, vydania zákazu odporcovi predaj

nehnuteľnosti a zablokovaním účtu z dôvodu, že tento je na úpadku. Zákaz nakladania s vecami alebo
právamimožnouložiťlentakýmspôsobom,abynebolanarušenáčinnosťúčastníka,ktorájenevyhnutná
na plnenie jeho povinností voči tretím osobám alebo aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo
by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práva účastníka, ktorý návrh podal.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123

OZ). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,
požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci, kohokoľvek k tej istej
veci. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o
tom, že každému je dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané. Ústavne sa vychádza z toho, že
nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou

zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4, Ústavy SR, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere, čo by podľa názoru súdu za daných okolností splnené nebolo.

Lustráciou v obchodnom vetníku mal súd preukázané, že na majetok odporcu nebol vyhlásený konkurz ,
ktorý sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení

konkurzu v Obchodnom vestníku ( § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštruktualizácii ).

Vyhlásenie konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti zaniká jej procesná spôsobilosť, t.j. zaniká
jej schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti, pričom táto procesná spôsobilosť prechádza zo zákona na správcu
konkurznejpodstatyustanovenéhosúdomnazákladezákonaokonkurzeareštruktualizácii.Spôsobilosť
byť účastníkom konania zaniká zánikom spôsobilosti mať práva a povinnosti, v prípade družstva toto

zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra ( § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka ). Z výpisu z
obchodného registra mal súd preukázané, že žiadna z vyššie uvedených skutočnosti nenastala, odporca
je riadne zapísaný v obchodnom registri a vykonáva činnosť na ktorú bol založený.

Taktiež navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal existenciu konkrétneho konania odporcu, ktorým
by navrhovateľovi hrozila bezprostredná ujma, resp. na základe ktorého by mohol byť výkon súdneho

rozhodnutia ohrozený. Z návrhu vôbec nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by aspoň osvedčili
snahu odporcu nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, pričom návrh je vo vzťahu k odporcovi
osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bez takých konkrétnych skutočností, z
ktorých by bolo možné aspoň vyvodiť taký stav potreby dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov,
či potreby zabezpečenia budúceho prípadného výkonu rozhodnutia, s ktorými zákon nariadenie

predbežného opatrenia spája.

Navyše z ustanovenia § 44a a 159a O. s. p. účinných od 15.10.2008 vyplýva, že navrhovateľ má
možnosť požiadať príslušnú správu katastra o zápis začatia tohto súdneho konania. Príslušná správa
katastra zapíše túto skutočnosť (t.j. existenciu súdneho konania) tzv. informatívnou poznámkou do
listu vlastníctva. Následky tohto úkonu sú potom prezumované právom hmotným, a to spravidla vo

forme nedobromyseľnosti tretieho subjektu, pokiaľ sa nehnuteľnosť, ktorá je sekundárnym predmetom
súdneho konania, počas konania scudzí. Platí nevyvrátiteľná domnienka vedomostí o skutočnostiachzapísaných v katastri nehnuteľností (tzv. zásada formálnej publicity katastra nehnuteľností), a preto
rozsudok vo veci samej je potom záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudne nehnuteľnosť v čase po
vykonaní poznámky o súdnom konaní, hoci by nebola účastníkom konania. Za súčasného znenia O. s.

p. teda v zásade nie je potrebné nariaďovať predbežné opatrenie iba z toho dôvodu, že hrozí prevod
spornej nehnuteľnosti na inú osobu, čo v minulosti spôsobovalo predlžovanie súdnych konaní z dôvodu
pristupovania ďalších vlastníkov do konania, na ktorých bola nehnuteľnosť prevádzaná.

Súd je toho názoru, že navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol s poukazom na ust. § 75 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko však
v konaní odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € súd rozhodol podľa § 5 ods.1 pís. a,
položka 1 písm. c) zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave,

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.
1 a nasl. O. s. p. ).