Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/105/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110202769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110202769.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa I. Z. nar. X.X.XXXX a navrhovateľky H. Z. nar.
XX.X.XXXX zastúpených advokátkou JUDr. Alžbetou Jordánovou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na ul. Kuzmányho č. 57 proti odporkyni H. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. H.. J. č.
XX za účasti otca I. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. na O. ul. č. X zast. advokátkou JUDr. Alžbetou
Jordánovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kuzmányho ul.č. 57 v konaní o zvýšenie

výživného o odvolaní navrhovateľky a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22P
30/2010-190 z 28.6.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom 28.6.2013 č.k. 22P 30/2010-190 zmenil rozsudok
Okresného súdu Košice I z 15.1.2008 č.k. 21P 189/2005-54 a zvýšil výživné od odporkyne pre

navrhovateľku H. Z. zo sumy 702,- Sk mesačne (23,30 €) na sumu 30% zo sumy životného minima
od 1.1.2011 do budúcna, ktoré zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľke vždy do 15-tého dňa toho
ktorého mesiaca vopred a zvýšil výživné matky pre odporcu I. Z. zo sumy XXX,- Sk ( 23,30 €)
na 30% zo sumy životného minima od 1.1.2011 do budúcna, ktoré ju zaviazal platiť vždy do 15-
tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné neurčil, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky a
navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tak, že odporkyňa - matka navrhovateľa a navrhovateľky nemá
dostatok finančných prostriedkov, aby uspokojila svoje vlastné potreby a potreby mal. N., voči ktorej
má vyživovaciu povinnosť a ktoré má v osobnej starostlivosti. Konštatoval, že oproti poslednej úprave
výživného u odporkyne nenastala žiadna taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného, ako má na mysli ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výživné upravil od 1.1.2011 do
budúcna z dôvodu, že v tom čase nastala skutočnosť, ktorá odôvodňovala upraviť výživné, nakoľko

navrhovateľka aj navrhovateľ boli študentmi na strednej škole. Dlžné výživné konajúci súd neurčil s
konštatovaním, že matka si plní vyživovaciu povinnosť od 1.1.2011 vo výške 30% zo sumy životného
minima. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §-u 62 ods. 1,2,3,4,5,6 a ust. §-u 78 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj navrhovateľka. Vyslovili
domnienku, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa §-u 205 ods.

2 písm. c a d/ O.s.p.. Odvolatelia v odvolaní poukázali predovšetkým na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 8CoP 138/2011, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Košice I z 28.9.2011 zmenený
tak, že výživné zo strany odporkyne bolo zvýšené na navrhovateľa aj navrhovateľku na 30% zo sumy
životného minima za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2010 a zrušený vo výroku o zvýšenie výživného za
obdobie od 1.1.2011 do budúcna a vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania. V rozsahu zrušenia
vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Odvolatelia vyjadrili presvedčenie, že konajúci súd sa

nezaoberal dôsledne vykonaním dôkazov a to predovšetkým možnosťou odporkyne získať zamestnaniea napriek tomu, že uložil odporkyni doložiť doklady, ktoré by svedčili o snahe získať, resp. nezískať
zamestnanie, a ktoré odporkyňa nepredložila, napriek tomu konajúci súd rozhodol aj bez predloženia tak
závažných dôkazov. Navrhovatelia preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a zvýšil výživné na 100,- € mesačne tak navrhovateľkou ako aj navrhovateľa.

K odvolaniu navrhovateľa a navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že s
rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí v plnom rozsahu. Uviedla, že všetky potrebné doklady, ktoré
žiadal konajúci súd predložila a z predložených dokladov je nepochybné, že nie je schopná prispievať na
výživu navrhovateľa a navrhovateľky po 100,- € mesačne. Súčasne poukázala na majetkové a finančné

pomery otca navrhovateľky a navrhovateľa, ktorý podľa jej presvedčenia žije nadštandardtne, kúpil si
auto a vymenil si na svojom byte okná za nové. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd bez nariadenie pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f a h/

O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností

na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom pre
predchádzajúce rozhodnutia súdu o výživnom, pričom táto zmena musí byť nie je prechodná ale trvalá
a zásadná v okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o
zmenu výživného je preto potrebné dôsledne porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj

pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1,2,4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z
ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká
peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotná potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež

potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb,
prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so
zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka súčasnosti.
Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu,
pričomaktomožnostiaschopnostirodičovdovoľujú,mávýživnézabezpečovaťdieťaťuprimeranýpodiel

na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je však vždy limitované možnosťami a
schopnosťami rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými

vlastnostiam rodičov.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pre súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú také procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho

rozhodnutiazavinenéprocesnýmpostupomsúdu,spravidlavždyúčastníkovikonaniaodnímajúmožnosť
konať pred súdom. Tieto vady spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktoré môže byť
dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo odôvodnenosti rozhodnutia.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením
priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia.

Podľa §-u 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach

obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§
200e), je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli. Podľa ods. 3 tohto zák. ust., ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a neriadil
sa dôsledne usmernením odvolacieho súdu v rozsudku č.k 8CoP 138/2011-93 z 28.9.2011, ktorý súdu
prvého stupňa uložil dôsledne vykonať ďalšie dokazovanie zamerané predovšetkým na možnosti matky
získať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a kvalifikácie a tiež dostatočne neskúmal snahu matky
získať zamestnanie, čo je nepochybne relevantné pre posúdenie možností a schopnosti odporkyne

plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi aj navrhovateľke podľa ust. §-u 75 ods. 1
Zákona o rodine. Nevypočul koncepčne predovšetkým odporkyňu s cieľom zistiť zdroj príjmu a úhradu jej
preukázateľnýchvýdavkov,arovnakodôslednenezistilrozsahodôvodnenýchanevyhnutnýchnákladov,
v tom čase mal. H. a I., ktorí medzi časom dovŕšili vek plnoletosti. Relevantným spôsobom zistil iba výšku
invalidného dôchodku správou sociálnej poisťovne a priemerný mesačný zárobok otca navrhovateľov,

ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti. Nedostatočným spôsobom sa zaoberal a nevyhodnotil tvrdenie
odporkyne, ktorá v priebehu celého konania preukazovala výdavky prevyšujúce jej príjem, ktorý podľa
jej vyjadrenia spočíva len v priznanom invalidnom dôchodku 160,- € a príspevku za opatrovanie vo
výške 216,- €, ktorý má poberať od 1.10.2012. Odporkyňa nezdokladovala vierohodným spôsobom ani
výšku nájmu, ktorý súčasne platí za prenajatý byt a konajúci súd jej tvrdenia o platení nájmu vyhodnotil

zmätočne. Z odôvodnenia preto nevyplýva, v akej výške mesačne odporkyňa uhrádza nájomné.
Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu a to predovšetkým z
vyjadrenia prokuristu firmy U. s.r.o. preukázateľne vyplýva, že matka mala možnosť získať zamestnanie
v uvedenej firme. Z písomného vyjadrenia zástupcu predmetnej firmy, ktoré bolo podané veľmi dôsledne
a obsiahlo, je zrejmé, že matka mala možnosť získať kvalifikované zamestnanie v prevádzke, ktorá

vzhľadom na jej zdravotný stav bola bezproblémová a plne vyhovujúca, napriek tomu prácu neprijala a
doprácenenastúpila.Anitútoskutočnosťsúdprvéhostupňažiadnymspôsobomnevyhodnotil.Vrozpore
s §-om 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne neuviedol, akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, najmä vo vzťahu k hodnoteniu možnosti a schopnosti odporkyne (matky)
plniť si vyživovaciu povinnosť, obmedzil sa len na strohé konštatovanie základných kritérií určovania

rozsahu vyživovacích povinností rodičov k deťom keď uviedol výšku invalidného dôchodku odporkyne,
výšku opatrovateľského príspevku. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva z akých konkrétnych pomerov
odporkyne vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a ako ustálil možnosti a schopnosti
odporkyne plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a navrhovateľovi. Vo vzťahu k reálnym
zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporkyne rozhodol fakticky len na hypotetickom podklade

a záver konajúceho súdu o primeranosti výživného vo výške 30% zo sumy životného minima pre
plnoletú navrhovateľku a navrhovateľa, je z uvedených dôvodov predčasný. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súdaj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rovnako prihliadne aj na nepriemerné majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na
druhej strane sa konajúci súd bližšie nezaoberal a neskúmal ani spôsob života otca navrhovateľov

namietaný odporkyňou, ktorý označila ako nadštandardtný spôsob života.

Pretože súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a
zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných
pre rozhodnutie o zmene výživného došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania
(§221ods.1písm.f/O.s.p.)asúčasneodvolaciemusúdutátovadabránivrealizáciijehopreskúmavacej

právomoci, čím je daný ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/O.s.p., pretože
nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne, právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Z
uvedených dôvodov preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 221 ods. 1 písm.
f a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania a
vykonať riadne dokazovanie podľa §-u 120 ods. 2,3 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa §-u 132 O.s.p. a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť
rozsudok podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.