Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/292/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111209058
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111209058.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: Y. F., bývajúcej v O., W. Č.. X, proti žalovanému:
Hotel Bankov, a.s., so sídlom Dolný Bankov č. 2, Košice, IČO: 31 701 931, zastúpenému advokátom
JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, o zaplatenie 883,53 € s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 25.mája 2012, č.k. 18C/85/2011-9
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 25.5.2012
č.k. 18C/85/2011-9 konanie zastavil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v
sume 117,52 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného (JUDr. Juraja Kulu - poznámka odvolacieho

súdu) v lehote 3 dní od právoplatnosti (tohto) uznesenia. Po citácii § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd konštatoval,
že na základe písomného prejavu žalobkyne, ktorá vzala svoju žalobu späť v celom rozsahu, súd
konanie zastavil. Poznamenal, že žalobkyňa vzala späť žalobu bez akéhokoľvek odôvodnenia. Mal za
to, že procesne zavinila zastavenie konania o zaplatenie 885,53 €. Nezavinila, ale zastavenie konania
o zaplatenie sumy 209,03 €, lebo v tejto časti došlo k zastaveniu konania potom, čo žalovaný žalobkyni
túto čiastku uhradil.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p., podľa ktorej ak
niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd priznal
žalovanému trovy prvostupňového konania pozostávajúce z odmeny za dva právne úkony á 51,45 €,
podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a 2 x režijný paušál, 1 x
v roku 2010 v sume 7,21 € a 1 x v roku 2011 v sume 7,41 €.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o náhrade trov konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý výrok uznesenia a nepriznať žalovanému trovy konania. Uviedla,

že žalovaný je jej bývalý zamestnávateľ. Počas zamestnania u žalovaného utrpela vážny pracovný
úraz. Žalovaný odmietol tento úraz uznať za pracovný. Bola nútená podať návrh na súd. Až súd
(po 3 rokoch) určil, že úraz, ktorý utrpela je pracovným úrazom. Po úraze má poškodenú miechu,
obmedzenúpohyblivosťdolnýchkončatínanarušenústabilitutela.Ajžalobaozaplateniesumy1.092,56
€ s prísl. bola podaná dôvodne, o čom svedčí aj čiastočné plnenie žalovaným vo výške 209,03 €. K
späťvzatiu žaloby pristúpila v dôsledku obavy o ďalšie zhoršenie jej zdravotného stavu v súvislosti so

súdnym konaním. Jej jediným príjmom od času pracovného úrazu v roku 2007 boli nemocenské dávky.
Po uplynutí nároku na nemocenské dávky poberala len dávky v hmotnej núdzi, ktoré boli vyplácané
preddavkovo z titulu uvedeného súdneho sporu. V septembri 2011 jej Sociálna poisťovňa priznala
invalidný dôchodok, ktorý je vo výške 137,10 €. Tento invalidný dôchodok je jej jediným príjmom.Žije sama a invalidný dôchodok jej nepostačuje ani na základné životné potreby. Súdom uložená
povinnosť nahradiť trovy konania je pre ňu finančne neúnosná, pričom nepriznanie trov žalovanému ako
právnickej osobe by mu nespôsobilo žiadnu vážnu finančnú ujmu. Poznamenala, že ak by žalovaný ako

zamestnávateľ bol plnil svoje zákonné povinnosti, nebolo potrebné žiadne súdne konanie. Má za to, že
vzhľadom na povahu účastníkov konania zamestnanec a zamestnávateľ a predmet sporu, ktorý sa týka
výkonu pracovnej činnosti u žalovaného žalobkyňou, ako aj jej sociálne pomery, sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa § 150 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenie

žalobkyne o tom, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku obavy zhoršenia jej zdravotného stavu
považuje za účelové. Žalobkyňa sa mohla dať zastúpiť právnym zástupcom tak, ako to urobila už v
spomínanomsúdnomkonaní,aktvrdí,žesúdnekonaniemôžespôsobiťzhoršeniejejzdravotnéhostavu.
Aj tvrdenie žalobkyne o jej zlej finančnej situácii považuje za účelové. Ak by žalobkyňa v nepriaznivej
finančnej situácii bola, mohla súčasne so žalobou požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadal
priznať trovy odvolacieho konania vo výške 59,08 €, pozostávajúce z jedného úkonu právnej pomoci -

vyjadrenie k odvolaniu v sume á 51,45 € a 1x režijný paušál 7,63 €.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§10 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu voči ktorému je odvolanie prípustné ( § 201 O.s.p.), odvolací
súd preskúmal uznesenie v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Okresnýsúdvdanomprípaderozhodolonáhradetrovkonaniapodľa§146ods.2O.s.p.,tedavychádzal
zo zásady zavinenia na zastavení konania, kedy účastník, ktorý procesne zavinil zastavenie konania je
povinný nahradiť jeho trovy. Keďže v danom prípade zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa,
je povinná uhradiť trovy konania žalovanému.

Avšak aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalobkyne, či nie sú splnené

podmienky podľa § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, zvlášť za
situácie, keď žalobkyňa utrpela pracovný úraz u žalovaného.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa,prektorénáhradutrovkonaniacelkomalebosčastineprizná.Musíísťoprípadhodnýosobitného
zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v

okolnostiach na strane účastníkov konania. Vždy je preto potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu
tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak
prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a že
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej

veci. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie
podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym,
osobným, zdravotným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj
pomery toho účastníka, ktorému by inak patrila náhrada trov konania, z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle § 150 O.s.p. na majetkové pomery tohto oprávneného účastníka. Významnými

z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a podobne.Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal možnosťou rozhodovania podľa § 150 O.s.p., a
preto úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude skúmať, či v danom prípade sú splnené podmienky
podľa § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov účastníkom konania a v závislosti od výsledkov týchto

zistení, opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov.

Okresný súd za tým účelom zistí majetkové, sociálne, osobné a zárobkové pomery žalobkyne, ako aj
majetkové pomery žalovaného, prihliadne na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu jej nároku,
ako aj na postoj oboch účastníkov konania v samotnom konaní a tiež na okolnosť, či žalovaný, (ktorému
sa priznala náhrada trov konania) uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril a

následne opätovne rozhodne o trovách konania účastníkov.

Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípade, a to nielen
okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech
má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž
možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal
v konaní úspech.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len zrušiť uznesenie v
napadnutom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. a/, h/ O.s.p. a v rozsahu
zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.