Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/388/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306200456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4306200456.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine
Chambers, P.O.Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zapísanou v Registri spoločnosti
British Virgin Islands pod č. 1503447, zast.: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35
940 875, proti povinnému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. X. X/I., I., O. F., o vymoženie istiny vo
výške 128,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice
č.k. 8Er/6/2006-57 zo dňa 01.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 8Er/6/2006-57 zo dňa 01.03.2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd exekučné konanie zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej
exekútorke JUDr. Anette Demešovej, náklady spojené s výkonom exekúcie v sume 36,00 eur do 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd prvého stupňa uviedol, že dňa 16.03.2009 bol na súd súdnym exekútorom doručený podnet
na zastavenie exekúcie, podaný v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku), ku ktorému
sa vyjadril dňa 08.12.2011 aj právny zástupca oprávneného a uviedol, že so zastavením exekučného
konania nesúhlasí, nakoľko povinný je fyzickou osobou, existuje reálny predpoklad, že nadobudne
majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, prípadne inou formou.
Súd uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný majetok, ktorý by podliehal exekúcii a nie je
registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Povinný je vlastníkom nehnuteľného majetku v katastrálnom území T., na ktorom bolo zriadené exekučné
záložné právo, vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky by šlo o nehospodárny predaj nehnuteľností.

O trovách exekučného konania rozhodol s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku
ako aj ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky). Uviedol, že trovy exekúcie znáša
oprávnený, preto súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie v sume 36,00 eur (vrátane
DPH), ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v sume 6,64 eura (1 x 6,64 eura) za 1 hodinu
účelne vynaloženú na výkon exekučnej činnosti za: výzvu na vyhlásenie o majetku (15 min), podnetu
súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie (15 min), vyúčtovanie trov exekúcie (15 min), postúpenie
návrhu na zmenu účastníka konania (15 min) podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky; z odmeny za úkony v zmysle
podľa § 14 ods. 1, písm. b) a § 15 ods.1 Vyhlášky - 16,60 eura s DPH (5 x 3,32 eura) za: získanie
poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie,
doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného; a z
náhrady hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky: v sume 6,76 eura za poštovné a telekomunikačné
poplatky; a z 20 % DPH vo výške 6,00 eur. Súd priznal súdnej exekútorke daň z pridanej hodnoty
z odmeny a náhrady hotových výdavkov exekútora napriek zneniu ustanovenia § 196 Exekučného
poriadku s poukazom na to, že súdna exekútorka bola v čase rozhodovania súdu platiteľom dane z

pridanej hodnoty a nakoľko uplatnené trovy exekúcie neboli platené v mene a na účet fyzickej alebo
právnickej osoby, pre ktorú sa zdaniteľné plnenie uskutočňovalo, ale išlo o sumy podliehajúce u súdneho
exekútora dani z pridanej hodnoty.

Vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd zastavil exekúciu a uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania v sume 36,00 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nesprávne skutok zistil a nesprávne právne vec posúdil.
Namietal, že v zmysle rozhodnutia I. ÚS 164/04, všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký
prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Povinný je fyzickou osobou
a existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru,
alebo darovaním, alebo dedením, prípadne inou formou a preto mal za to, že zastavenie exekúcie by
bolo predčasné a tak by bolo oprávnenému upreté ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Konštatoval, že ak existuje reálny predpoklad že povinný, ktorý je fyzickou osobou, nadobudne majetok
a oprávnený trvá na tom, že zastavenie exekúcie by bolo predčasné, jej zastavenie by bolo aj v rozpore
s dispozičnou zásadou exekučného konania.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím
exekučného súdu, nakoľko počas exekučného konania bola zistená nemajetnosť povinného.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa poverením zo dňa 17.01.2006 poveril súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 1053 vo Vrábľoch - 952 01,
vykonaním exekúcie v exekučnom konaní Ex 22/06. Dňa 14.03.2012 sa nástupkyňou súdneho exekútora
JUDr. Milana Striešku stala JUDr. Anetta Demešová. Dňa 16.03.2009 bol na súd súdnym exekútorom
doručený podnet na zastavenie exekúcie, podaný v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku),
ku ktorému sa vyjadril dňa 08.12.2011 aj právny zástupca oprávneného a uviedol, že so zastavením
exekučného konania nesúhlasí, nakoľko povinný je fyzickou osobou, existuje reálny predpoklad, že
nadobudne majetok, či už prostredníctvom pracovnoprávneho pomeru, darovaním, dedením, prípadne
inou formou. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP / Exekučného poriadku /, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Nakoľko
odvolací súd nezistil žiadne nesprávne posúdenie veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa
v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval
na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie
pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby
súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

Keďže v uvedenom prípade vykonaným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiadny majetok
povinného, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď
exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku zastavil.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.