Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2013

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/1407/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606204539
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2606204539.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, proti povinnej: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XX/X, XXX XX
I., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, o vymoženie 115,51 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Senica č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola súdna exekútorka
JUDr. Eva Šteinerová, Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice napísanej na Notárskom
úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom č.k. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Notárska zápisnica“), ktorou bola povinná zaviazaná na splnenie záväzku
vo výške 223,16 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 115,51 EUR od
XX.XX.XXXX do zaplatenia. Predmetnou notárskou zápisnicou sa osvedčilo vyhlásenie splnomocnenej

osoby - Mgr. Tomáša Kušníra, nar. XX.XX.XXXX, bytom Černyševského 1275/15, Bratislava - o uznaní
právneho záväzku za povinnú a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Splnomocnená osoba Mgr. Tomáš Kušnír konal na základe splnomocnenia spísaného v zmluve o úvere
č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom.
Na základe splnomocnenia v uvedenej zmluve o úvere splnomocnila povinná ako dlžník zo zmluvy
o úvere Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene

splnomocniteľa uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. V
splnomocnení sa dlžník zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.

Uznesením č.k. XEr/XXXX/XXXX- 33 zo dňa XX.XX.XXXX bolo vyhovené žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora, kedy súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský
úrad Bratislava, ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie.

Súdvtomtoštádiuexekučnéhokonaniazistil,žeexistujeprekážka,prektorúbyexekúciaďalejprebiehať
nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že sa exekúcia vedie na základe
nespôsobilého exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba s vykonateľnosťou súhlasila.Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorú povinná riadne a včas neplnila. V predmetnej

zmluve povinná pre prípad neplnenia si zmluvných podmienok (a to najmä nesplatenia úveru a jeho
príslušenstva) splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra (ďalej len „Splnomocnenec“), aby v jej mene a
právnymi účinkami pre ňu v prípade neuhradeného záväzku alebo jeho časti, z titulu predmetnej zmluvy
o úvere uzatvoril a podpísal v prospech oprávneného notársku zápisnicu ako exekučný titul podľa § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. Rozsah plnomocenstva bol vymedzený na spísanie notárskej zápisnice

a na uznanie záväzku z úveru, ktoré bude potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila pohľadávka
oprávneného vyplývajúca zo zmluvy o úvere.

Platný a vykonateľný exekučný titul je predpokladom na vedenie exekúcie. Každý exekučný titul, na
podklade ktorého sa navrhuje exekúcia, musí súd podrobiť preskúmaniu v rozsahu ustanovenom
zákonom. Rozsah prieskumnej činnosti je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom

oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený
a povinný vecne legitimovaní, príp. spôsobilí byť účastníkom exekučného konania. Súd môže takisto v
tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na
návrhúčastníkakonaniaalebobeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnej
alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť ( II.ÚS XXX/XXXX).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd sa zaoberal otázkou opodstatnenosti exekučného konania a
otázkou, či exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie, naozaj spĺňa všetky zákonom
predpísané náležitosti stanovené pre takýto právny úkon a v neposlednom rade, či je tento exekučný titul
platný a vykonateľný. Predmetom skúmania tunajšieho súdu bolo najmä oprávnenie Splnomocnenca

zastúpiť povinnú pri spísaní notárskej zápisnice.

Tunajší súd dospel k záveru, že splnomocnenie udelené povinnou Splnomocnencovi priamo v Zmluve
o úvere je neplatné, a to z nasledovných dôvodov:
Toto splnomocnenie na uznanie dlhu bolo povinnou udelené Splnomocnencovi ešte v čase, keď ich dlh

z omeškania neexistoval, t.j. povinná sa vopred vzdala svojho práva na uznanie či neuznanie dlhu v
čase, keď ešte nemala vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie
bolo neurčité a všeobecné. Povinnej bolo totiž odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase
uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno
ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti vôbec v budúcnosti nastanú. Takéto

splnomocnenie nemôže byť platné, pretože nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré
znehoSplnomocnencovivyplývajúanásledneposúdiť,čikonalSplnomocnenecvmenesplnomocniteľa
v medziach udeleného oprávnenia, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či
Splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. Naopak, splnomocnenie je
koncipované tak, že vytvára veľmi široký priestor pre konanie a právne úkony Splnomocnenca.

Prílišná všeobecnosť a nejasnosť predmetného splnomocnenia je daná i príliš širokým rozsahom a
neurčitým vymedzením oprávnenia Splnomocnenca na všetky právne úkony, ktoré bude potrebné
vykonať za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka oprávneného
vyplývajúca zo Zmluvy o úvere. Všeobecné a neobmedzené zastúpenie osobou by mohlo byť v zmysle

zákona akceptovateľné v takýchto prípadoch len v prípade zastúpenia advokátom v zmysle § 25 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, čo však v žiadnom prípade nemožno aplikovať na daný prípad, a to
najmä z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že Splnomocnenec nemal v zmysle Zmluvy o
úvere konať v záujme povinnej, skôr naopak, jeho zastúpením sa malo zabezpečiť silnejšie postavenie
oprávneného ako veriteľa a okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom povinná čo

i len dozvedela. Tunajší súd je toho názoru, že pri inštitúte takej právnej sily ako je notárska zápisnica v
zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku je nutné bezpodmienečne zaistiť taký právny stav, pri
ktorom je nepochybné, že s uznaním dlhu povinná/dlžník naozaj súhlasila a bola si vedomá všetkých
právnych následkov s tým spojených.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, plnomocenstvo udelené Splnomocnencovi zjavne nerešpektuje
zákonnú podmienku uvedenú v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
je zrejmé, že v tomto prípade Splnomocnenec v skutočnosti nehájil záujmy povinnej, ktorá ho na uznaniedlhu splnomocnila, ale oprávneného. Uznanie dlhu formou notárskej zápisnice je totiž jednoznačne
zabezpečujúcim inštitútom pre oprávneného, pričom jeho postavenie ako veriteľa je jeho spísaním
zjavne posilnené na úkor povinnej - dlžníka, ktorá týmto právnym úkonom stráca možnosť dovolať sa

svojich práv na súde, naopak, veriteľ môže ihneď pristúpiť k uplatneniu svojich práv prostredníctvom
exekúcie, aj keby nebola v skutočnosti opodstatnená.

Splnomocnenec dlžníka má naopak chrániť záujem dlžníka/povinného v súvislosti s návratnosťou úveru
do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka/povinného notársku zápisnicu s uznaním dlhu a vyhlasovať, že

súhlasí s exekúciou na uspokojenie pohľadávky veriteľa/oprávneného.

Tunajší súd žiadnym spôsobom nespochybňuje možnosť dať sa pri spísaní notárskej zápisnice zastúpiť
v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka a vyvolať tak, aj konaním splnomocnenej osoby, účinky
zamýšľané v § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Súd má však za to, že plnomocenstvo udelené
Splnomocnencovi túto osobu neoprávňovalo na spísanie Notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná.

Okrem toho je splnomocnenie tejto osoby na vykonanie takéhoto úkonu v ostrom rozpore s § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka, nakoľko splnomocnená osoba zjavne nekonala v záujme povinnej, skôr
naopak.

Zákonnou úpravou zastúpenia zákonodarca jednoznačne sledoval právnu ochranu zastúpených osôb,

ktoré sa dajú zastúpiť nimi zvoleným zástupcom. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú
podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu (v tomto prípade
povinná) vedeli.

Tento právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala žiadnu
možnosť výberu zástupcu/splnomocnenca, pretože zo zmluvy o úvere je zrejmé, že pri jej vyhotovení
bola použitá predtlač vyhotovená oprávneným, v ktorej už bola osoba Splnomocnenca určená bez
akejkoľvek možnosti zmeny. Pri jedinej možnej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej Zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli

povinnej vôbec hovoriť.

Pri spísaní exekučného titulu, t.j. predmetnej Notárskej zápisnice, nebola povinná prítomná, naopak, o
spísaní Notárskej zápisnice nemusela byť ani upovedomená, tobôž o jej obsahu či konkrétne o výške
uznaného dlhu. Vychádzajúc z vyššie preukázanej neplatnosti plnej moci udelenej Splnomocnencovi

možno konštatovať, že Notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu,
pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a teda neobsahuje záväzok povinnej a už vôbec nie jeho
vyhlásenie o súhlase s exekúciou. V prípade, že je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola
spísaná Notárska zápisnica, tak ani táto nemôže byť platná, a teda neexistuje spôsobilý exekučný titul.
Súd má za to, že táto Notárska zápisnica ako exekučný titul je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať.
Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť
dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Odmietnutie takéhoto exekučného titulu, resp. zastavenie exekúcie vykonávanej na podklade notárskej

zápisnice, ktorá bola spísaná za účasti neoprávnenej osoby nie je zásahom do vlastníckeho práva
oprávneného a ani nie je nijakým spôsobom upreté jeho právo na majetok, resp. právo na ochranu
majetku zakotvené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách(III.ÚS329/2010).Zastavenímexekúcieniejeznemožnenéplnenievprospechoprávneného,
ktorý ma ešte stále dostatok zákonných možností na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich zo Zmluvy

o úvere. Exekučný súd totiž týmto uznesením žiadnym spôsobom nepreskúmava samotnú Zmluvu
o úvere, nároky z ktorej môžu byť predmetom samostatného súdneho konania. Platnosť Zmluvy o
úvere nie je týmto uznesením nijakým spôsobom dotknutá a jej posúdenie nie je ani pre rozhodovanie
tunajšieho súdu relevantné, posudzovaná bola len platnosť Notárskej zápisnice, ktorou bol uznaný
záväzok povinnej zo Zmluvy o úvere. Uvedené zjavne nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom

súde podľa platných právnych procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej
peňažnej sumy v zmysle Zmluvy o úvere a v prípade úspechu v konaní aj práva súdom priznanú
pohľadávku exekučne vymáhať (III. ÚS 329/2010).Exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade Notárska zápisnica, teda nie je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Podľa názoru tunajšieho súdu plnomocenstvo obsiahnuté priamo v úverovej zmluve vo forme a obsahu,
v akej bolo obsiahnuté v prípade zmluvného vzťahu oprávneného a povinnej, je jednoznačne neplatné
a zakladá tak dôvod na zastavenie exekúcie, či už v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) alebo § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov,
súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo
vykonateľným. Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny podklad exekúcie, jej začatia a
priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu na návrh či bez návrhu zistí,
že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným, exekúciu musí zastaviť.
Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie vôbec nenadobudlo

vykonateľnosť, a napriek tomu sa začalo exekučné konanie. Túto skutočnosť môže exekučný súd zistiť
v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Táto skutočnosť vyplýva aj z povinnosti súdu vyplývajúcej
už z citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd povinnosť počas celého
exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod jej neprípustnosti, musí
ju ex offo zastaviť. Exekučný súd má teda právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom

nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek
v priebehu exekučného konania.

Tunajší súd totiž dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul
stal vykonateľným. V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu absolútnej neplatnosti notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t.j. jej nespôsobilosti a nepoužiteľnosti ako exekučného titulu v
exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavuje.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

S ohľadom na naliehavý právny záujem povinnej z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou
exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p. ).