Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/280/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113218291
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4113218291.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1./ B. Q. K., bytom, W. XXX/X, N. a v 2./ F. N., bytom
Q. V. XXXX/XX, N. - H., proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10,
Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu navrhovateľa na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č.

k. 10C/198/2013-25 zo dňa 4. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a v e c v r a c i a prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1./ a 2./ rade sa návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 31. 05. 2013
domáhali proti odporcovi vydania rozsudku, ktorým súd zruší rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym

rozhodcovským súdom VICTORIA rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21
pod sp. zn. RK-PC-490/13-LP, v konaní pred rozhodcom Mgr. Lucia Pohančeníková. Navrhovatelia
zároveň navrhli odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Návrh na odloženie
vykonateľnosti odôvodnili tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí navrhovateľkám
ujma na ich právach. Samotný návrh odôvodnili tým, že nemali možnosť v rozhodcovskom konaní
uplatniťsvojepráva,čímbolaporušenázásadarovnostiúčastníkovkonania.Poukázaliajnaskutočnosť,

že rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo vyplýva z jej
predtlačenej formy a takúto rozhodcovskú zmluvu považovali za absolútne neplatnú.

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 4.júla 2013 č. k. 10C/198/2013-25 odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu VIKTÓRIA rozhodcovského súdu v Žiline,
vydaného dňa 28.3.2013 pod sp. zn. RK-PC-490/13-LP, až do právoplatného rozhodnutia vo veci

vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10C/198/2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal
na ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že vzhľadom
na to, že zákon o rozhodcovskom konaní bližšie nešpecifikuje podmienky, za ktorých môže súd
odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, prihliadal na účel, k akému má odklad vykonateľnosti
slúžiť. Ak by došlo k vymáhaniu a vymoženiu peňažnej sumy, na základe rozhodcovského rozsudku,
ktorého zrušenia sa navrhovatelia domáhajú, spôsobilo by im to majetkovú ujmu. Pri rozhodovaní

o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa súd nezaoberal návrhom po vecnej
stránke. Uviedol, že odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do vydania právoplatného
rozhodnutia vo veci samej sa predíde vzniku prípadnej ujme, ktorú by mohli navrhovatelia utrpieť
vymáhaním priznaného práva odporcu, na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku. Tým,
že sa navrhovatelia riadne domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, bola relevatným spôsobom
spochybnená jeho platnosť. Keďže ust. § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní nekonkretizuje iné

podmienky ako podanie žaloby, súd vychádza z názoru, že podaným návrhom boli kumulatívne spojené
obe podmienky, a to podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podanie návrhu na odkladvykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Súd na základe vyššie uvedeného využil svoju možnosť a
povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. V odôvodnení odvolania odporca
poukázalnavecnúnesprávnosťzdôvodneniaodvolaniaprvostupňovéhosúdu:„akbydošlokvymáhaniu
a vymoženiu peňažnej sumy, na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa navrhovateľ
domáha, spôsobilo by to navrhovateľom majetkovú ujmu.“ Odporca považuje toto tvrdenie ako
neosvedčené, nakoľko nie je zrejmé, aká nemajetková ujma má navrhovateľom vzniknúť. Odporca

má za to, že za takúto ujmu nemožno považovať skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje
navrhovateľov na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú mali zaplatiť dobrovoľne na základe uzavretej zmluvy.
Odporca poukazuje aj na nasledovnú skutočnosť, a to, že v uznesení prvostupňového súdu nie je
uvedený dôvod, pre ktorý navrhovatelia nie sú povinní vrátiť sumu (skutočne poukázanú na bankový
účet), čím bolo neprimeraným spôsobom a bez opory v právnej úprave nezákonne zasiahnuté do
rovnosti zmluvných strán. Odvolacím dôvodom je skutočnosť, že uznesenie Okresného súdu Nitra zo

dňa 04. 07. 2013 č. k. 10C/198/2013-25 vykazuje právne vady, a to podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O. s. p. Odporca navrhol,
aby odvolací súd rozhodol o zmene napadnutého uznesenia tak, že návrh na odklad vykonateľnosti v
celom rozsahu zamietne.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie v
zmysle § 212 ods. 1 , bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 221 ods.
1 písm. h/ OSP zrušil a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Podľa 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnaké

účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 2 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom
na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny prieskum pripúšťa. Nejde však o
preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný prípad dopadajú, ale
ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu rozhodcovského

konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 ZRK). Z uvedeného vyplýva podporný argument pre zásadnú
nezmeniteľnosť rozhodcovského rozsudku, pretože podstatou súdneho prieskumu rozhodcovského
rozsudku všeobecným súdom nie je jeho prieskum so zásadami prieskumu odvolacieho konania, ale
tento prieskum je založený na vyššie uvedenej kvalite.

Právoplatný rozsudok má v zmysle zákona účinky, ako má právoplatný rozsudok všeobecného súdu.
Vykonateľný rozhodcovský rozsudok je tiež zároveň zákonom č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)
považovaný za exekučný titul, ktorého prípustnosť k nútenému výkonu rozhodnutia (exekvovateľnosť)
podľa exekučného poriadku je exekučným súdom „posudzovaná“ v rámci postupu exekučného súdu
na základe kvalifikovanej žiadosti súdneho exekútora. Možno povedať, že v prípade exekučného

konania je vykonateľný rozhodcovský rozsudok do exekúcie pripustiteľným exekučným titulom. Takáto
pripustiteľnosť je založená na predpoklade, že rozhodcovský rozsudok vznikol pred rozhodcovským
orgánom, ktorý mal právomoc vo veci rozhodovať, a konanie nemá žiadnu vadu, ktorá je spôsobilávyvolať zrušenie rozhodcovského rozsudku postupom podľa zákona o rozhodcovskom konaní (§ 40
ZRK).
Zásahy do práv subjektov práva, ktoré „hrozia“ exekvovaním rozhodcovského rozsudku, možno

dočasne odložiť rozhodnutím všeobecného súdu o odklade vykonateľnosti. Iste možno pre povinného
z rozhodcovského rozsudku nepriaznivé dôsledky výkonu rozhodcovského rozsudku „odložiť“ aj
zákonným postupom podľa exekučného poriadku, tzv. odkladom exekúcie, inak vykonateľného
rozhodnutia, avšak takýto odklad je založený na iných dôvodoch.

Rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný aj v prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Účastník konania však môže pri podaní žaloby požiadať o odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku. Takáto „žiadosť“ však musí mať svoj vecný základ a aj súd pri rozhodnutí
o odklade musí svoje rozhodnutie dostatočne vecne zdôvodniť. Ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, tento súd, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Prvostupňový súd v zásade svojím výkladom ust. § 40 ods. 2 ZRK dospel k záveru, že pre rozhodnutie
súdu o odklade vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku postačuje, ak je podaná
žaloba a žiadosť účastníka konania o odklad vykonateľnosti. S takýmto záverom sa odvolací súd
nestotožňuje, pretože to by vo svojej podstate znamenalo, že vykonateľný exekučný titul - rozhodcovský

rozsudok, by mohol byť hneď po jeho vydaní, zbavený svojho vykonateľného účinku, ktorý je pre jeho
účastníkov z hľadiska účelu rozhodcovského zásadný. Inak povedané, „obyčajným“ podaním žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku a s tým spojenou žiadosťou na odklad rozhodcovského rozsudku
by účastník mal k dispozícii „zákonný“ spôsob odloženia hrozby exekúcie a samotnej exekúcie riadneho
exekučného titulu. Takýto prístup je ústavne neudržateľný. V zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky

sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V uvedenom je
zahrnutá aj ochrana zákonom vymedzených zásad zásadnej nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia a
jeho účinkov vykonateľnosti, pripustiteľným k nútenému výkonu rozhodnutia, čo odvodene platí aj pre
rozhodcovský rozsudok (§ 35 ZRK).

Všeobecný súd pri rozhodovaní o zrušení rozhodcovského rozsudku žalobu zamietne alebo
rozhodcovský rozsudok zruší. Pri rozhodovaní súd spravidla preskúmava dôvody žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku z hľadiska porušenia podmienok pri jeho kreácii, ktorých dodržanie, alebo
porušenie skúma s pochopiteľných dôvodov iný ako rozhodcovský orgán, ktorým je všeobecný súd.

Osobitný zákon o rozhodcovskom konaní tak vytvoril právnu prípustnosť kontroly súdnej moci nad
rozhodcovskými rozsudkami v taxatívne vymedzených prípadoch.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že § 40 ods. 2 ZRK bližšie nekonkretizuje podmienky, za
akých je možné odložiť vykonateľnosť žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, avšak svojimi

dôsledkami (v prípade povolenia odkladu jeho vykonateľnosti) ide o taký zásah do práv „zúčastnených
osôb“, ktorý nemožno odôvodniť jednoduchým konštatovaním „gramatického naplnenia“ hypotézy
právnej normy s poukazom na možnosť súdu odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (§ 40
ods. 2 ZRK „...súd môže...“).

Odvolací súd teda nepovažuje postup prvostupňového súdu za správny, keď sa pri rozhodovaní o
žiadosti na odklad vykonateľnosti obmedzil len na tieto dve skutočnosti (podaný návrh a žiadosť o
odklad).

Ak účastník podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.2 ZRK, samotným

podaním návrhu na všeobecný súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa na charaktere
rozhodcovského rozsudku nič nemení a naďalej zostáva právoplatný, avšak príslušný všeobecný súd
môže na návrh účastníka odložiť jeho vykonateľnosť, teda na odloženie vykonateľnosti rozsudku
nie je právny nárok a je na úvahe súdu, či takému návrhu vyhovie. Účastník, ktorý žiada o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku musí v odôvodnení návrhu uviesť vážne dôvody na odloženie

vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, teda musí uviesť také dôvody, ktorými by presvedčil súd,
že nejde o odďaľovanie výkonu exekúcie, ale o skutočnosti, pre ktoré vykonanie exekúcie na majetok
povinného môže viesť k takej situácii, že po zrušení rozhodcovského rozsudku nebude schopný vrátiť
veriteľovi plnenie pre nemajetnosť.Odvolací súd teda nepovažuje postup prvostupňového súdu za správny, keď sa pri rozhodovaní o
žiadosti na odklad vykonateľnosti obmedzil len na tieto dve skutočnosti (podaný návrh a žiadosť o

odklad).

Prvostupňový súd mal rozhodovať len na základe návrhu, ktorý bol dostatočne vecne odôvodnený a bolo
z neho zrejmé, prečo v kontexte vyššie uvedeného je odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
dôvodný a ochrana akým právam má byť poskytnutá, vo vzťahu k tomu, že druhý z účastníkov podaním

žaloby rozhodcovskému orgánu a výsledkom konania pred týmto orgánom disponuje vykonateľným a
zásadne nemeniteľným rozhodcovským rozsudkom v zásade pripustiteľným k nútenému výkonu.

Z uvedeného je potom treba mať na zreteli, že pri posudzovaní a dostatočnom odôvodňovaní
rozhodnutia súdu o žiadosti na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, treba mať na zreteli
napr. to, či z predbežného posúdenia dôvodnosti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno

mať aspoň osvedčené, že táto žaloba môže byť dôvodná s dôsledkom jeho zrušenia, alebo či vzhľadom
na uvedené a reálnu existenciu nebezpečenstva vzniku ujmy, (napr. v dôsledku vysokého plnenia,
charakter osoby oprávnenej, resp. povinnej), ktorá vyplýva z rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k
povinnému z rozsudku, ale tiež práve preto vo vzťahu k oprávnenému je, alebo nie je na mieste odložiť
vykonateľnosť inak vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Vždy však pri posudzovaní uvedeného

bude prítomná otázka dôvodov podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože len z
načrtnutých dôvodov mohol do úvahy prichádzajúci odklad vykonateľnosti zákonne upravený, naplniť
ústavnú požiadavku súdnej ochrany účastníka rozhodcovského rozsudku.

V prejednávanom prípade odvolací súd po preskúmaní zisteného skutkového stavu prvostupňovým

súdom dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené v zmysle §
157 ods.2 OSP, preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie,
keďže prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil a aj nedostatočne zistil skutkový stav.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.