Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/189/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510202663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1510202663.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: F. A. E..A..O.., E.
E. A.T. XXXX, N. L., B.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom
Stráž 3/223, Zvolen, proti odporkyni: B. L., U.. XX,XX.XXXX, R. D. XXXXX/XX, R., o zaplatenie zmluvnej
pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného E. R. H., Č..L.. XXC XXX/XXXX-XX Q. N.

XX. K. XXXX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XX Q. N. XX. K. XXXX zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy XX,XX Y. O.

XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX z dôvodu neuhradenia záväzku zo zmluvy o nájme č. XXXXXXXXX
uzavretej medzi právnym predchodcom pôvodného navrhovateľa a odporkyňou, predmetom ktorej bolo
dodanie predmetu nájmu - tovaru E. E. XXX v počte 1 kus a v hodnote XX.XXX,- Sk. Vychádzal zo
zistenia, že dňa XX.XX.XXXX uzavrela odporkyňa so spol. N., K..E.. zmluvu o nájme, predmetom ktorej
bolo dodanie hnuteľnej veci s označením E. E. XXX v počte 1 kus a v hodnote XX.XXX,-Sk, ktorú
sumu sa zaviazala odporkyňa uhrádzať formou mesačných splátok vo výške X.XXX,-Sk po dobu 12

mesiacov, pričom z prehľadu saldokonta vypracovaného spol. N., K..E.. zistil, kedy a v akej výške mala
odporkyňa splácať tieto jednotlivé splátky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré v č. 1 bod 4 upravovali zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania v prípade nezaplatenia niektorej z dohodnutých splátok odporkyňou. Takto zistený skutkový
stav po právnej stránke posúdil podľa § 52 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132 a §
153 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a s poukazom na to; že existencia tvrdenej

skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, t.j. povinnosti označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a nedodržanie povinnosti tvrdenia a neunesenie dôkazného bremena môže mať v konaní
za dôsledok, že účastník, ktorý si svoju povinnosť tvrdenia, resp. dôkaznú povinnosť nesplnil, bude v
konaní neúspešný; konštatoval, že navrhovateľ napriek tomu, že bol poučený v zmysle ust. § 120 ods.
4 O.s.p., nepredložil dôkaz preukazujúci skutočnosť, že odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,-
Sk N. XX.XX.XXXX v rámci exekučného konania, a teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nebolo

možné zistiť a posúdiť, či navrhovateľom požadovaná suma ako zmluvná pokuta za oneskorenú platbu
je správna a oprávnená. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodil

tým, že odporkyňa ako nájomca na strane jednej uzatvorila so spol. N., K..E.. ako prenajímateľom
na strane druhej zmluvu o nájme č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva"), predmetom ktorej bol nájomhnuteľných vecí v celkovej hodnote XX.XXX,-Sk a záväzok odporkyne, že po uhradení nultej splátky
vo výške X.XXX,-Sk splatí 12 mesačných splátok v sume po X.XXX,-Sk až do uhradenia celej sumy
XX.XXX Sk, pričom sa zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade omeškania odporkyne s úhradou

splátok nájomného má prenajímateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z
dlžnej sumy za každý deň omeškania. Uviedol, že zo strany súdu prvého stupňa bol vyzvaný na
predloženie dokladu preukazujúceho úhradu istiny X.XXX,-Sk odporkyňou, na čo on vo svojom podaní
reagoval a súdu prvého stupňa oznámil, že požadované doklady mu nemôže zaslať, nakoľko platba
bola uhradená odporkyňou na účty spoločnosti N., K..E.., ku ktorým on nemal prístup, avšak predložil

listinný dôkaz - saldokonto pre párovací znak VS XXXXXXXXX, ktoré je možné definovať ako
účtovnú evidenciu, ktorá zabezpečuje sledovanie predpisov a úhrad záväzkov a pohľadávok, pričom z
predloženého saldokonta podľa jeho názoru nepochybne a zrejme vyplýva výška mesačných splátok,
ktoré bola odporkyňa povinná splatiť a taktiež sú z neho zrejmé aj úhrady, ktoré odporkyňa vykonala,
resp. nevykonala. Vzhľadom k tomu, že pôvodný veriteľ viedol úhrady akontácie a jednotlivých splátok
odporkyne, tak, ako to vyplýva z predloženého saldokonta, má za to, že je nepochybne preukázané

uhradenie záväzku odporkyne zo Zmluvy, a to úhradou poslednej splátky vo výške X.XXX,-Sk vykonanej
až dňa XX.XX.XXXX. Dôvodil, že konaním, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
došlo aj k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania, ktorá umožňuje, aby subjektívna odchýlka jednej
stranyodsubjektívnehovysvetleniaskutočnéhostavuvecibolakorigovanáopačnouprocesnouaktivitou
druhej strany, čo znamená, že kontradiktórnosť je tak hybnou silou civilného procesu a faktorom, ktorý

významne prispieva k náležitému zisteniu skutkového stavu veci. Uviedol, že odporkyňa bola počas
celého konania neaktívna a hoci ho súd prvého stupňa vyzval na preukázanie skutočnosti, že odporkyňa
uhradila istinu X.XXX,-Sk, mal tak urobiť aj voči nej a taktiež ju vyzvať na predloženie dôkazov. Namietal,
že súd prvého stupňa ním predložený dôkaz vyhodnotil v krátkom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
ako nedostačujúci a jeho návrh v zmysle uvedeného zamietol, čo je podľa jeho názoru v rozpore aj

so zásadou objektívnej pravdy, v zmysle ktorej je podmienka správneho zistenia skutkového stavu
najdôležitejšou zásadou činnosti všetkých súdov, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia síce uviedol, že mu bolo predložené saldokonto, z ktorého vyplýva kedy
a v akej výške mala odporkyňa splácať jednotlivé splátky, avšak na druhej strane opomenul uviesť, ako
sa s predloženým listinným dôkazom, z ktorého jednoznačne vyplýva i dátum úhrady poslednej splátky

odporkyňou, vyporiadal a nepoužil ani žiadne relevantné argumenty, ktorými by odôvodnil ako k danému
záveru dospel. Záverom si uplatnil aj trovy konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými
je viazaný (§212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení

s § 156 ods. 3 O.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§213 ods. 1
O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok voči odporkyni na
zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy X.XXX,-Sk z dôvodu nezaplatenia splátky kúpnej ceny
v sume X.XXX,-Sk zo zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, s úhradou ktorej sa mala odporkyňa dostať

do omeškania od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX.

Súdprvéhostupňazaložilnapadnutérozhodnutienazávere,ženavrhovateľvkonaníneuniesoldôkazné
bremeno, keď nepreukázal, že odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,-Sk v rámci exekučného
konaniadňaXX.XX.XXXX,atýmnepreukázaloprávnenosťpožadovanejpohľadávky,keďnebolomožné
zistiť a posúdiť, či navrhovateľom uplatňovaná suma ako zmluvná pokuta za oneskorenú platbu je

správna a oprávnená.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci a preto v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z označených
dôkazov vykoná, keď nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, dôkazy ktoré nie sú významné, čidôkazy, ktoré nie sú spôsobilé preukázať účastníkom tvrdené skutočnosti a výnimočne môže vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zadôkazmôžuslúžiťvšetkyprostriedky,ktorýmimožnozistiťstavveci,najmävýsluchsvedkov,znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 125 O.s.p.).

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (122 ods. 1 O.s.p.).

Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre
nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.) alebo
vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je
nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a

ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že účastník
neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní
vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že by boli
nepravdivé.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva,
kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh
skutočností preukázať, a ktorého potom pri

nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné

bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

Súd prvého stupňa vychádzal pri posudzovaní návrhu navrhovateľa zo skutočnosti; že z predložených
listinných dôkazov sa nedá zistiť, či odporkyňa uhradila splátku vo výške X.XXX,-Sk v rámci exekučného

konania dňa XX.XX.XXXX, resp. zistiť a tak posúdiť, či suma uplatňovaná navrhovateľom ako zmluvná
pokutazaoneskorenúplatbujesprávnaaoprávnená;vdôsledkučohopotomdospelkprávnemuzáveru,
že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať oprávnenosť
požadovanej pohľadávky.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov - saldokonta pre párovací znak H. XXXXXXXXX

(Č..M.. XX) H. H., Ž. N. XX.XX.XXXX bola evidovaná úhrada splátky od odporkyne v sume X.XXX,-
Sk; avšak z tohto dôkazu zároveň vyplýva i ďalšia splátka od odporkyne dňa XX.XX.XXXX, s ktorými
úhradami sa však súd prvého stupňa nezaoberal a nevyporiadal, a teda ani nezistil, o aké konkrétne
úhrady sa jedná a z akého titulu boli odporkyňou uhradené.

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že rozhodnúť v neprospech účastníka v dôsledku neunesenia

dôkazného bremena možno len vtedy, ak zhodnotenie všetkých, účastníkom navrhovaných a riadne
vykonaných dôkazov, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o jeho
nepravdivosti; z dôvodu, že účastník neuniesol dôkazné bremeno však nie je možné rozhodnúť v jeho
neprospech ak ním navrhované dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností neboli súdom riadne,
resp. vôbec vykonané.

So zreteľom na uvedené možno teda uzavrieť, že súd prvého stupňa svoj záver o neunesení dôkazného
bremena navrhovateľom v konaní založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom
vecou samou z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti nároku
navrhovateľa už nezaoberal, a preto nemožno predčasné závery súdu prvého stupňa o neunesení
dôkazného bremena navrhovateľom považovať za správne.Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (aj uznesenia) súd
uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré

nie, z ktorých dôvodov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku (uznesenia)
bolo presvedčivé.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2, písm.b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Iná
vadakonaniajeprávnerelevantná,akmalazanásledokvecnúnesprávnosťrozhodnutia.Natakútovadu
konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná
(ust. § 212 ods. 3 O.s.p.). O takúto inú vadu konania ide aj vtedy, ak je rozhodnutie nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov pre absenciu náležitostí podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasným, zrozumiteľným a presvedčivým podkladom pre zistenie

opodstatnenosti výroku súdneho rozhodnutia a povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať
spôsobom uloženým v § 157 ods. 2 O.s.p. je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, vylučujúci
ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie účastníkov konania, že súd sa ich
vecou dostatočne a náležité zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností.

Porušenie práva účastníka konania na riadne odôvodnene rozsudku, resp. uznesenia, znamená upretie

jeho práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a súčasne mu odníma
možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok, ktorým zamietol návrh navrhovateľa, len
všeobecným konštatovaním, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že

odporkyňa uhradila v rámci exekučného konania dňa XX.XX.XXXX splátku vo výške X.XXX,-Sk a
tým nepreukázal oprávnenosť požadovanej pohľadávky. Toto odôvodnenie však nespĺňa zákonom
stanovené požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nedostatočné aj
pre preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, keď z odôvodnenia nie je zrejmé, ako
posúdil jednotlivé platby evidované v navrhovateľom predloženom listinnom dôkaze - saldokonte, akými

úvahami sa riadil a ako dospel k uvedenému záveru.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku ako predčasné, ktoré nemožno za daného skutkového stavu veci považovať za
správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu
nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť

skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti
záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých
rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa
nimi buď dostatočne náležité nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v
rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť
zadosť iba kasačným rozhodnutím.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody; keď nemožno považovať za vecne správny záver súdu
prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena navrhovateľom; odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to aj v dôsledku

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa nemá ani dostatočnú oporu v jeho odôvodnení, ktoré tak pre nedostatok dôvodov nedáva
spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť vyslovených právnych záverov. Z tohto pohľadu
dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, keď pre nedostatok
dôvodov nie je možné ho náležité preskúmať z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti a vzhľadom

na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým dochádza
k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.), v ktorom súd prvého stupňa; po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania aoboznámením obsahu rozhodnutia či z exekučného spisu č. Y. XXX/XX - v ktorom malo dôjsť k
vymoženiu poslednej splátky v sume X.XXX Sk, so zaplatením ktorej mala byť odporkyňa v omeškaní
od XX.XX.XXXX (keď predposledná splátka bola zaplatená XX.XX.XXX - ako to vyplýva z dôkazu

predloženého navrhovateľom zo dňa XX.XX.XXXX), prípadne i oboznámením obsahu spisu Okresného
E. R. H. sp. zn. XXRo/XXX/XXXX - rozhodnutie ktorého má byť exekučným titulom; odstráni vytknuté
nedostatky vo vyššie naznačovanom smere tak, že svoje skutkové a na ne nadväzujúce právne závery
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom rozvedie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224

ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.