Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209865
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712209865.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcuI.C.,C..B..W..,sosídlomvE.,N.Č..XX,protižalovanému
N.Y. Ď., bývajúcemu v I. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného W. I. I. C., C.
C. G. R., C. Č.. XX, o zaplatenie 447,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. 11. 2012 č.k. 12C/54/2012-47 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia vracia

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd konanie zastavil a vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi žalovaného
náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 447,29 eura s príslušenstvom titulom nezaplatených platieb
za poskytnuté telekomunikačné služby jeho právnemu predchodcovi.

Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca podaním zo dňa 16. 11. 2012 pred začatím
pojednávania vo veci zobral žalobu v celom rozsahu späť, preto konanie podľa ustanovenia § 96 ods.
1 O.s.p. zastavil.

Výrok o trovách konania založil na ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
Zdôraznil, že vedľajší účastník na strane žalovaného v konaní nevystupuje na strane žalovaného podľa
§ 93 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v prípade, ak medzi ním a žalovaným vyplýva určitý spôsob vyrovnania z
hmotného práva), ale podľa ust. § 93 ods. 2 ako združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré by malo

vlastnými aktivitami vyvíjať činnosť na dosiahnutie svojich cieľov t. j. ochranu práv spotrebiteľa. Je
preto žiaduce, aby členovia združenia ovládali základnú problematiku spotrebiteľského práva. Námietka
premlčania patrí medzi základné právne inštitúty ochrany práv spotrebiteľa, a takúto ochranu môžu
uplatňovať aj samotní členovia združenia a nie je potrebné nechať sa zastupovať advokátom, najmä
ak vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník. Uzavrel, že trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli vynaložené neúčelne,

preto vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k žalobcovi trovy konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania včas podal odvolanie vedľajší účastník. Žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho
zastúpenia, ako aj trov odvolacieho konania. Namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo
výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že aj keď
žalobca využil svoje zákonné právo dať sa zastúpiť v súdnom koní advokátskou kanceláriou, súd takéto

právo v konaní uprel vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že trovy právneho zastúpenia nie sú
účelné a vedľajší účastník by si ich mal hradiť zo svojho. Takýto záver súdu je v rozpore princípomrovnosti zbraní v konaní pred súdom, ako aj v rozpore s jednotlivými ustanoveniami základného
procesného predpisu upravujúceho občianske súdne konanie - Občianskym súdnym poriadkom (§ 18,
§ 24, 25 ods. 1 O.s.p.). Právo dať sa zastúpiť advokátom je realizácia ústavného práva účastníka

konania. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké postavenie ako hlavný účastník. Úkony právnej
služby jeho právneho zástupcu sú účelné, pretože viedli v konečnom dôsledku k tomu, že žalobca zobral
podaný návrh na začatie konania späť proti žalovanému, na podporu ktorého v konaní vystupuje. Z
tohto pohľadu boli jeho trovy jednoznačne účelne vynaložené, pretože náklady právneho zastúpenia
bezprostredne súviseli s konaním a ovplyvnili rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Svoje právne

a skutkové posúdenie prostredníctvom právneho zástupcu vykonali pri prvom úkone, ktorý im patril,
preto takýto úkon nie je možné hodnotiť ani ako nadbytočný. Poukázal aj na judikatúru všeobecných
súdov Slovenskej republiky týkajúcu sa danej problematiky, judikatúru Ústavného súdu Českej republiky
a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Nakoniec zdôraznil, že záver súdu prvého stupňa o tom,
že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom
je nesprávny, neústavný a neudržateľný, pretože absurdným dôsledkom takéhoto názoru by bola

skutočnosť, že vytvoriť združenie a stať sa jeho členom nemôžu osoby s neprávnickým vzdelaním,
čím by bol popretý ústavou zaručené právo každého (teda aj osôb bez odborných právnych znalostí)
slobodne sa združovať s inými osobami do občianskeho združenia obdobného charakteru.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách vedľajšieho
účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi rozhodnutím,
ktoré pre nesprávny právny názor, ktorým sa riadil pri aplikácii ustanovenia o výnimočnom nepriznaní
náhrady trov konania (§ 150 O.s.p.), majúc za to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre

rozhodnutie je neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia , nie je možné ani potvrdiť a ani
zmeniť, ale iba zrušiť.

Pri rozhodovaní o trovách konania sa uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok, ktorá je obmedzená
iba v prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis upravuje. Výnimkou z tejto všeobecnej zásady
je aj zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, vyjadrená v ustanovení § 146 ods. 2 prvá veta

O.s.p., podľa ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť
jeho trovy.

Správne preto súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca tým, že po vznesení námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka vzal
žalobu späť. Žalovanému ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na jeho strane

tak podľa vyššie označeného ustanovenia procesného predpisu vzniklo právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania ( § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.).

V posudzovanom prípade vedľajší účastník uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 1 písm. f/
O.s.p., t.j. vytýkal súdu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu
k účelnosti uplatňovaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, aj keď v odvolaní priamo

nereaguje na výnimočné použitie ustanovenia § 150 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania. Pri tomto
odvolacom dôvode sa nesprávnym právnym posúdením rozumie omyl pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než mal
použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil (konkrétne nesprávny
výklad ohľadom výnimočného nepriznania trov konania vedľajšiemu účastníkovi, na ktoré mu vznikol

nárok).

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie
vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť abyvystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava
uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..

Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a

povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu
účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí

náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka odvolací súd poznamenáva, že podľa
všeobecne platnej zásady pri rozhodovaní o trovách konania má účastník konania právo iba na
náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno
preto priznať náhradu trov konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má

náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy
závisieť od konkrétnych okolností danej veci. Záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka (vystupujúceho na strane žalovaného, ktorému podľa zásady zavinenia v zásade patrí
náhrada trov konania) súd prvého stupňa vyvodil z právneho názoru, podľa ktorého nie je možné
považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta, pretože obranu

účastníka, na strane ktorého vystupuje má v konaní vedľajší účastník ako právnická osoba (vo forme
občianskeho združenia), vzhľadom na predmet svojej činnosti zabezpečovať prostredníctvom svojich
členov ovládajúcich základnú problematiku spotrebiteľského práva. Zastúpenie advokátom preto nie je
nevyhnutné, dôsledkom čoho je skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené neúčelne.
Akceptácia názoru o neúčelnosti trov konania (právneho zastúpenia) v týchto prípadoch by v konečnom

dôsledku znamenala, že účastník konania (právnická osoba vo forme občianskeho združenia), ktorá má
vo svojich radoch osoby s právnickým vzdelaním alebo ovláda problematiku spotrebiteľského práva,
musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je podľa názoru odvolacieho súdu v
rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti
účastníkov občianskeho súdneho konania (pozri Občiansky súdny poriadok I. diel Komentár JUDr.

Jaroslav Krajčo a kolektív str. 556).

Následne súd prvého stupňa neúčelnosť trov právneho zastúpenia posúdil ako dôvod hodný osobitného
zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. § 150 ods. 1 ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí
ak účastník nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania pripadá do úvahy iba vo výnimočných
prípadoch, ak súd dospeje k záveru, že sú dané dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu celkom
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť tejto situácie však musí byť v rozhodnutí dostatočne zdôvodnená

a môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. V
uvedenom ustanovení ide teda o upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Zákon na takéto rozhodnutie súdu vyžaduje splnenie dvoch
predpokladov, a to predovšetkým, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľ a súčasne ide o výnimočné
okolnosti. V rámci aplikácie tohto ustanovenia súd neposudzuje účelnosť trov konania, ale iba také

okolnosti, ktoré budú podkladom pre rozhodnutie súdu o zmiernení alebo odstránení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Najčastejším dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 150
O.s.p. sú pomery účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania v rámci tohto moderačného
práva súdu nemožno zamieňať s nepriznaním neúčelných trov potrebných na uplatňovanie alebo
bránenie práva podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Je tomu tak preto, že náhrada trov konania

podľa ustanovenia § 142 ods. 1 je obmedzená iba na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovaniea o bránenie práva. Preto ak súd dospeje k záveru, že trovy účastníkom boli vynaložené neúčelne,
o ich nepriznaní musí rozhodnúť podľa tohto ustanovenia a nie prostredníctvom moderačného práva
upraveného v citovanom ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p.

Ak súd prvého stupňa trovy konania vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné, možno konštatovať,
že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu, ak pri rozhodovaní o trovách konania
vedľajšieho účastníka vychádzal z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretože uvedené ustanovenie
upravuje moderačné právo súdu a nie otázku účelnosti. Prvostupňový súd vychádzal z iného právneho
názoru, preto vec vo vzťahu k aplikácii právnej normy nesprávne právne posúdil.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu 1. stupňa z hľadiska právneho posúdenia veci vo vzťahu

k trovám vedľajšieho účastníka nie správne, preto postupom podľa ustanovenia § 221 ods. 1,2 O.s.p.,
preto zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho
účastníka, pričom bude vychádzať z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto

zrušujúcomuzneseníazároveňprihliadneajnanámietkyvedľajšiehoúčastníkavodvolaní.Rozhodnutie
odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné po skutkovej ale aj právnej stránke.

Výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti
uznesenie prvostupňového súdu nebolo v odvolacom konaní preskúmavané a nadobudlo právoplatnosť
(§ 206 ods. 3 O.s.p. ).

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodnúť
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.