Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/188/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712205145
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7712205145.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu maloletého Q. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v W.
Č.. XXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou, matkou P. H., nar. X. X. XXXX, bývajúcou v W. Č.. XXX,
právne zastúpeného P.. H. O., advokátom, so sídlom kancelárie v Ž., Q. E. Č.. XX, proti žalovaným 1./
Š. Q., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v X. Č.. XX, F. N. O., 2./ P. Q.O., nar. X. X. XXXX, bývajúcej v X.
Č.. XX, F. N. O., obom zastúpeným U.. H. X., advokátom, so sídlom kancelárie v P., A. X. Č.. X, 3./ O.
F., Y..X.., Q. G. L., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v W., Š. Č.. X, E. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
16.500 eur X. príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2./, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce,
zo dňa 6. 7. 2012, č. k. 20C/43/2012-28 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou v 2. rade a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa :
1/ konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil,
2/ konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil,
3/ konanie o nároku žalobcu voči žalovanej v 3. rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude
rozhodnuté aj o trovách konania medzi týmito účastníkmi a
4/ vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a medzi žalobcom a žalovanou v 2.
rade, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu o žalobcu, ktorým žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 16.500 eur s
príslušenstvom, po tom, čo žalobca zobral žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade podaním zo dňa 5.
6. 2012 späť a konanie voči týmto žalovaným žiadal zastaviť.

S poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3, § 112 ods. 2 O.s.p. konanie proti žalovaným v 1. a 2.
rade zastavil a konanie o nároku žalobcu proti žalovanému v 3. rade vylúčil do samostatného konania,
v ktorom rozhodne aj o trovách konania medzi týmito účastníkmi. O trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu, výroku, ktorým súd rozhodol, že žalovaná v 2. rade nemá právo na náhradu
trov konania, podala táto žalovaná odvolanie. Žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a priznať jej
náhradu trov prvostupňového konania ako aj trovy odvolacieho konania v celkovej výške 988,47 eur
s DPH podľa pripojenej špecifikácie.

V podanom odvolaní poukázala na to, že úprava rozhodovania súdov o náhrade nákladov konania
v prípade jeho zastavenia, neumožňuje súdu rozhodnúť automaticky tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Je povinnosťou súdu zaoberať sa najprv otázkou, či niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom môže spočívať v tom, že
žalobca zobral žalobu späť, preto je potrebné ho posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa
procesného výsledku. Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom konania zavinené, súd prizná
ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania. Zdôraznila, že ako žalovaná v konaní
neurobila žiaden úkon, ktorým by zapríčinila späťvzatie návrhu voči nej, preto má plný nárok na náhradu
trov konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania žalovanej v 2.rade a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
v 2. rade je dôvodné.

Výroky uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania proti žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj
vyslovení, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť ( § 206 ods. 3 O.s.p.),
preto neboli predmetom odvolacieho konania.

Súd prvého stupňa o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ rozhodol iba s
poukazom na ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, ak by takéto svoje rozhodnutie bližšie
odôvodnil.

V prípade zastavenia súdneho konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou je, ak niektorý z účastníkov
zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Takéto
zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje
napríklad vtedy, ak žalobca bez dôvodu vzal žalobu späť, a tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu,
že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca
vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v
dôsledku správania žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a
preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Druhou výnimkou je, ak sa pre správanie odporcu
(žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný nahradiť trovy konania odporca
- žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta). Tak je to napríklad vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil
žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Iba v prípade, ak nie je dôvod na priznanie náhrady
trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky, platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak bolo konanie zastavené.

V súdenom prípade došlo k zastaveniu konania proti žalovaným v 1. a 2. rade na základe procesného
úkonu žalobcu - späťvzatia žaloby proti týmto účastníkom, bez toho aby žalobca vo svojom podaní tento
procesný úkon odôvodnil. Javí sa preto, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania proti žalovanej
2. rade, ktorá skutočnosť má za následok aj vznik jej nároku na náhradu účelne vynaložených trov
konania v súvislosti s doterajším jeho priebehom, v prípade ak nie sú splnené podmienky na rozhodnutie
o trovách konania podľa ust. § 150 O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo
výroku, ktorým vyslovil, že nepriznáva náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaná v 2. rade z
dôvodov uvedených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie zrušil
a vec vrátil na nové konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude opätovne posúdiť nárok žalovanej v 2.rade na
náhradu trov konania v súvislosti s procesným zavinením žalobcu na jeho zastavení a vo veci opätovne
rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu medzi týmito účastníkmi po všetkých stránkach preskúmateľným
uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.