Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 8, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/75/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205532
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710205532.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Q. X., N.. X.XX.XXXX, A. M. Q. XXX, D.. Q.. Q. V., P. B.
B. M. K., H. X, proti žalovanému: J.. Q. V., N.. XX.X.XXXX, A. M. V., Q. XX, zast. Q.. Q. K., advokátom
so sídlom v Michalovciach, K.. N.R. X, v konaní o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce, č.k. 12C/66/2010-71 zo dňa 10.11.2011

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia daru. Zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 3.001,32 € na účet právneho zástupcu žalovaného
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia daru od žalovaného s odôvodnením, že
žalovaný po uzavretí darovacej zmluvy prestal plniť splátky úveru, na ktoré sa zaviazal, neplní si záväzok

uhrádzať náklady súvisiace s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom daru a túto nehnuteľnosť vystavil aj
do rizika predaja exekúciou. Toto správanie žalovaného žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých
mravov a teda dôvod, pre ktorý sa domáha vrátenia daru.

Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, pretože neplatenie úveru v 1/2-ici
žalovaným, na splácanie ktorého sa zaviazal dodatkom k darovacej zmluve, nie je možné považovať
za hrubé porušenie dobrých mravov. Konštatoval, že vzťahy medzi účastníkmi z darovacej zmluvy a zo
zmluvy o združení sa vzájomne prelínajú a darovacou zmluvou si účastníci iba vyrovnávali vzájomné

majetkové podiely v združení v zmysle čl. 7 Zmluvy o združení. Za podstatné pre posúdenie porušovania
dobrých mravov hrubým spôsobom súd považoval to, že neplatenie 1/2-ice úveru žalovaným má svoj
pôvod v nezhodách pri nadobúdaní majetku (záväzkov) združenia a pri ich vyporiadaní. S poukazom na
ust. § 630 Obč.zák. preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému
proti neúspešnému žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.2
písm.a/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa v zmysle
ust. § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne
dôkazy na preukázanie tej skutočnosti, že úvery, ktoré boli poskytnuté jemu a jeho manželke, boli
použité v prospech združenia. Takto nie je zrejmé, na aký účel boli tieto finančné prostriedky použité,
pričom absentuje dôkaz o odovzdaní alebo o použití týchto peňazí združením. Zdôraznil, že je potrebné

rozlišovať vzťahy medzi účastníkmi konania ako zmluvných strán darovacej zmluvy a na druhej straneako účastníkov zmluvy o združení. Pokiaľ ide o darovanú nehnuteľnosť, túto kúpil žalobca v celosti
výlučne z finančných prostriedkov zadovážených iba ním, bez pričinenia žalovaného. Vysporiadanie
práv a povinností vzťahujúcich sa k združeniu je potrebné vyriešiť v samostatnom konaní. Nesúhlasil tiež

s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého je potrebné dodatok k darovacej zmluve posudzovať
ako pristúpenie k záväzku v zmysle § 534 Obč.zák. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok je potrebné zrušiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní pred
súdom k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods.3 O.s.p. prihliada z úradnej
povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizáciajehoprocesnéhoprávaúčinnesabrániťprotirozhodnutiusúdu.Tátovadakonaniajedôvodom
zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ domáha a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t. zn., že súd rozhodujúci

o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery
musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom
kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať
v dôsledku opravného prostriedku.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Ústavne konformným výkladom § 157 ods.2 O.s.p. treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom

uvedenými je v rozpore nielen čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale aj existencia
(extrémneho) nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad,keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon aj
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých majú tieto zistenia
vyvodené.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nemá všetky vyššie uvedené náležitosti, nemohol byť
predmetom odvolacieho prieskumu.

Predmetom konania v prejednávanej veci je vrátenie daru, preto súd správne právne posudzoval vec
podľa ust. § 630 Obč.zák., v zmysle ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Predpokladom úspešnosti žaloby o vrátenie daru je teda preukázanie takého správania obdarovaného,
ktorým hrubo porušuje dobré mravy. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné,
ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členom jeho rodiny
nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Vonkajším prejavom takéhoto správania môže

byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. K uvedenému
správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Za
právne relevantné možno považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.
Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného

darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného
voči nemu (tzv. princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého
správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme
na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného

správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže
úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola
nevhodná), by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by bolo len
také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.

K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností:

a) hrubé porušenie dobrých mravov správaním voči darcovi alebo členovi jeho rodiny,

b) jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému.

Právny úkon darcu môže byť urobený akoukoľvek formou, a to aj v prípade, ak predmetom daru je
nehnuteľnosť a nie je vylúčené, aby tento jednostranný právny úkon bol obsiahnutý priamo v žalobe.
Právny vzťah tak zaniká až doručením žaloby žalovanému (za splnenia podmienok v zmysle ust. § 630

Obč.zák.).

K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné,
aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov
voči nemu alebo členom jeho rodiny.

V prejednávanej veci žalobca vymedzil (konkretizoval) správanie žalovaného, ktorým tento hrubo porušil

dobré mravy jednak v žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 11.10.2011 (č.l.53 spisu) následovne:1) žalovaný prestal plniť svoj záväzok - splátky úveru, na ktorý sa zaviazal dodatkom k darovacej zmluve
z 18.5.2006,

2) žalovaný sa nepodieľa na úhrade nákladov viažúcich sa k (darovaným) nehnuteľnostiam,

3) v dôsledku záväzkov žalovaného dochádza k zaťažovaniu (darovaných) nehnuteľností exekučnými
záložnými právami,

v dôsledku ktorého správania žalovaného je ohrozený výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, súd sa vyporiadal len s otázkou, či neplatenie
úveru žalovaným v rozsahu 1/2-ice je hrubým porušením dobrých mravov tak, že neplatenie úveru
nemožno považovať za hrubé porušovanie dobrých mravov.

Ohľadne ostatného žalobcom vymedzeného správania (pod bodmi 2 a 3, ako sú uvedené vyššie),
v ktorom žalobca vidí hrubé porušovanie dobrých mravov žalovaným, rozsudok neobsahuje žiadne
odôvodnenie, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a v dôsledku čoho odvolací
súd nemal inú možnosť, ako rozsudok v zmysle ust. § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu po vrátení veci bude na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, ako
aj doplneného po vrátení veci posúdiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu (vzájomné prelínanie
vzťahov z darovacej zmluvy a zo zmluvy o združení) vysporiadať sa s otázkou, či aj ostatné správanie
žalovaného voči žalobcovi možno kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov v zmysle ust. §
630 Obč.zák. (či už samostatne alebo vo vzájomnom spojení) a aj z tohto hľadiska posúdiť dôvodnosť

žaloby. Aj v ďalšom konaní pritom bude posudzovať aj správanie sa darcu v zmysle vyššie uvedeného
princípu vzájomnosti v tom zmysle, či správanie žalovaného, vymedzené žalobcom, nebolo reakciou na
nevhodné správanie sa žalobcu ako darcu.

Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.