Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/312/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111208449
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111208449.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. E. XX, F., zastúpenej
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Svidník, Sov. Hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Važecká 16, IČO: 42 176 778, proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., so

sídlom Bratislava, Mateja Bela 6, IČO: 36 868 949, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a
advokát Mgr. Marek Kaľavský, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaniach oboch účastníkov konania
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 30. septembra 2011 č. k. 16C/70/2011-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a určil, že zmluvná podmienka v zmluve

o zabezpečení splátok úveru, uzatvorená dňa 29. 04. 2009 medzi žalobkyňou a žalovaným, zakotvená
v bode I., 1.2., podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať žalovanému odmenu vo výške 312,18
eura v 52 týždenných splátkach po 5,94 eura a poslednú splátku po 9,24 eura, je neprijateľná. Svoje
rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1 OSP, § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1 nariadenia vlády

SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru, § 23a ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ako aj
o článok 3 písmeno g) Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Konštatoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere, neplatnosti ktorej sa žalobkyňa dovolávala, je štandardnou spotrebiteľskou
zmluvou, a preto sa zaoberal výškou úroku, administratívneho poplatku a RPMN, na ktoré žalobkyňa

poukázala. Zistil, že výška úroku je vyššia ako poskytovali bankové inštitúcie v čase uzatvárania zmluvy
a predstavuje 23,25% ročne. Pri výške úroku považoval za potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že
žalovaný nesie určité riziko, keď poskytuje úver osobám, ktorým by banka úver neposkytla, pretože
nespĺňajú podmienky. Z uvedeného dôvodu bolo logické, že úrok v nebankových inštitúciách bude o
niečo vyšší ako v banke, čo v danom prípade predstavovalo zvýšenie o 4,35% ročne. RPMN podľa
zmluvy predstavovala 70,26% a maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v

čase uzatvorenia zmluvy bola podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky 75,92%, a preto ustálil, že
odplata dohodnutá v zmluve neprekračovala zákonom stanovenú výšku, ako ani nemohli jednotlivé
náklady spojené so zmluvou - výška úveru, administratívny poplatok, prekračovať zákonom stanovenú
hranicu, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady úveru. Okrem toho v konaní nebolo preukázané, že
by podmienkou získania úveru bolo uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Dokonca aj sama
žalobkyňanapojednávaníuviedla,žetakétohotovostnéplneniejejvyhovovalo,pretoženemalazriadený

účet a žalovaný preukázal, že uzatvára aj iné typy zmlúv, kde klient uhrádza platby bezhotovostne. Súd
prvého stupňa sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že aj suma 312,18 eura, mala byť zohľadnenápri výpočte RPMN. Nakoľko však išlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa zaoberal aj výškou odplaty 312,18
eura a usúdil, že táto je vzhľadom na výšku úveru 660 eur neprimeranou zmluvnou podmienkou, pretože
spôsobuje nerovnováhu práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

Neprimeranosť súd vyslovil aj napriek tej skutočnosti, že žalobkyňa sa domáhala len neplatnosti zmluvy
o úvere, avšak v návrhu poukázala aj na neprimerane vysokú odplatu v tejto zmluve. Tiež bolo v
konaní výsluchom svedka preukázané, že zle informoval žalobkyňu ohľadne odmeny za výber splátok
v hotovosti, keď jej uviedol, že táto je už obsiahnutá v mesačných splátkach úveru 16,50 eura. Čo sa
týkalo postúpenia pohľadávky do Veľkej Británie, povinnosť informovať o zmene pomerov žalobkyne a

poskytovanie jej osobných údajov do Veľkej Británie, na ktorých neprimeranosť žalobkyňa poukázala,
mal súd za to, že nejde o neprimerané podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. Okrem toho
žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe, za určovaciu žalobu sa považuje
aj žaloba o neplatnosť právneho úkonu ako jeden z prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Čo sa týkalo
rozhodnutí iných súdov, ktoré predložila žalobkyňa spolu so žalobou, išlo o skutkovo a právne odlišné

prípady, a preto súd nimi nebol viazaný. Keďže žalobu zamietol, ďalej sa nezaoberal ani primeraným
finančným zadosťučinením žalobkyne, ktoré požadovala a podľa § 153 ods. 1 OSP aj bez návrhu vyslovil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že o nich
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci konania.

Výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil zmluvnú podmienku v zmluve o zabezpečení splátok
úveru, uzatvorenú dňa 29. 04. 2009 medzi žalobkyňou a žalovaným, zakotvenú v bode I., 1.2., podľa
ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať žalovanému odmenu vo výške 312,18 eura v 52 týždňových
splátkach po 5,94 eura a poslednú splátku po 9,24 eura za neprijateľnú, včas podaným odvolaním
napadol žalovaný, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci

spočívajúce v tom, že zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 29. apríla 2009, je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej poskytuje
svojim zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru. Dodal, že v článku I.
bod 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý predmet plnenia tejto
zmluvy, pričom v bode čl. I. bod 1.2 bola dojednaná cena za toto plnenie. S poukazom na § 53 ods. 1

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. februára 2010, ako aj na článok
4 ods. 2 smernice Rady (EHS) č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách považoval
za nepochybné, že § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo vylučuje, aby mohlo byť
za neprijateľnú podmienku považované zmluvné dojednanie týkajúce sa predmetu a ceny plnenia, a
preto zastal názor, že výrok o neprijateľnej podmienke je v priamom rozpore s § 53 ods. 1 druhá veta

Občianskeho zákonníka. Naviac vytkol aj procesnoprávne pochybenie spočívajúce v tom, že spor sa
týkal výlučne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie zmluvy o zabezpečení splátok úveru,
a preto mal za to, že súd prvého stupňa nemohol vysloviť neplatnosť zmluvnej podmienky zmluvy o
zabezpečení splátok úveru, ktorá nijako nebola sporná.

Tento rozsudok v zamietajúcej časti včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa namietajúc využitie jej

finančnej tiesne žalovaným a poskytnutie úveru, v rámci ktorého išlo až o 10% administratívny poplatok,
47% poplatok za inkasovanie a 24% úroky, čo spolu tvorí 76%, a to považovala za konanie v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa a za konanie na trhu spotrebiteľských
úverov neakceptovateľné. Trvala tiež na tom, že do RPMN patrí aj náklad na úver za inkasovanie
splátok a tak RPMN podľa nej je prevyšujúce 220% a tým je podstatne vyššie ako zákonom, resp.

vykonávacímpredpisomprípustnýlimit.Navrhlaprerozporsdobrýmimravmivyhlásiťnapadnutúzmluvu
za neplatnú v celom rozsahu a zároveň vyjadrila ochotu vrátiť zvyšok úveru veriteľovi ako bezdôvodné
obohatenie.Naviacuviedla,ženedostalanavýberinýinkasnýspôsobakoosobnénávštevyžalovaného,
a tak sa bez vlastnej vôle dostala do vymáhania úžerných plnení žalovaného, ktoré nepatria do slušnej
európskej spoločnosti. Zastala názor, že súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci pri

rozhodovaníoplatnostizmluvyospotrebiteľskomúvere-nesprávneaplikovalrelevantnúprávnuúpravu.
Mala za to, že súd nemal žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že sám rozhodol o neplatnosti časti zmluvy -
zmluvnej podmienky a práve tým sa jeho závery stali vzájomne protirečivými a rozpornými. Napadnutý
rozsudok považovala za v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a európskym právom na ochranuspotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Čo sa týkalo primeraného zadosťučinenia
uviedla,žetomámaťnielensatisfakčnúpovahu,aleajodradzujúcu,apretožiadalaozmenuavyhovenie
žalobe v celom rozsahu, ako aj priznanie trov celého konania.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa neuniesla ani čiastočne
dôkazné bremeno. Odhliadnuc od toho, že podľa platnej právnej úpravy tieseň nemá vplyv na platnosť
právneho úkonu, považoval tvrdenie žalobkyne o finančnej tiesni a ťaživej sociálnej situácii za účelové a
to s poukazom na zákaznícku kartu, z ktorej vyplýva čistý príjem domácnosti 523 eur, ako aj vyjadrenie
žalobkyne na pojednávaní dňa 28. júla 2011 z ktorého vyplynulo, že dôvodom nesplácania bola zmena

ekonomickej situácie žalobkyne. Nesúhlasil s tým, aby celá zmluva o úvere bola neplatná, pretože z
povahy veci je podľa neho vylúčené, aby bola výška odplaty dojednaná v súlade s právnymi predpismi
súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho mal za to, že úroková sadzba v zmluve o úvere
nebola neprimeraná, pričom poukázal na to, že úroková sadzba bola v danom prípade nižšia ako
úroková sadzba Poštovej banky, a.s., pri spotrebiteľských úveroch, ktorá dosahuje až 32,50%. Ohľadom
neprimeraného jednorazového administratívneho poplatku uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o

úvere bolo možné preskúmavať len výšku ročnej percentuálnej miery navýšenia, pričom táto v zmluve
o úvere neprekračovala výšku RPMN stanovenú § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. a nariadením
vlády č. 238/2008 Z. z. Čo sa týkalo doplnkovej služby mal za to, že žalobkyni doplnková služba
vyhovovala, vedela o nej, súhlasila s ňou, a preto námietky, že bola podmienkou získania úveru,
považoval za nepravdivé. Poukázal tiež na to, že z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa akceptovala

návrh na uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru dobrovoľne, služba bola dobrovoľná, a preto
v žiadnom prípade nebola podmienkou získania úveru, čím nedošlo k splneniu zákonného dôvodu pre
započítanie tohto nákladu do RPMN. Dodal, že žalobkyňa súdu predložila viaceré rozsudky Súdneho
dvora EÚ bez toho, aby vysvetlila, akým konkrétnym spôsobom by mal byť napadnutý rozsudok s nimi
v rozpore. Záverom poukázal na neunesenie dôkazného bremena ani v časti primeraného finančného

zadosťučinenia, spočívajúce v tom, že nepreukázala, že by bola splnená čo i len jedna zákonná
podmienka, ktorú je potrebné splniť podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pre priznanie nároku na
primerané zadosťučinenie. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti
žaloby potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi

konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že odvolania spĺňajú náležitosti §
205 a nasl. OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP, §
214 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa §
221 ods. 1 písm. f), h) a § 221 ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 24. 03. 2011,
domáhala určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 370288677, uzatvorená medzi účastníkmi
konania je neplatná, ako aj zaviazania žalovaného na zaplatenie žalobkyni primeraného finančného
zadosťučinenia 506,88 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa
29. 04. 2009 uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 370288677, na základe ktorej

jej bol poskytnutý úver vo výške 660 eur a ten mala vrátiť v sume o 506 eur vyššej, čo považovala za
rozpor s dobrými mravmi a podložila to aj judikatúrou. Naliehavý právny záujem odôvodnila poukazom
na uznesenie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/09, ako aj tým, že nevrátila úverové prostriedky, pretože nevie,
v akej výške je jej dlh, a túto výšku môže ustáliť len súd.

Predmetná žaloba je teda tzv. žalobou určovacou podľa ust. § 80 písm. c) OSP, v zmysle ktorej návrhom

na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe súd vždy musí skúmať, či je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

Žalobkyňa sa v žalobe existenciou naliehavého právneho záujmu zaoberala, keď uviedla, že touto
žalobou chce ustáliť výšku dlhu, aby vedela, aké úverové prostriedky má vrátiť, pričom poukázala aj

na uznesenie NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/09. Súd prvého stupňa, pokiaľ išlo o skúmanie naliehavéhoprávneho záujmu na podaní tejto žaloby v dôvodoch svojho rozhodnutia iba poukázal na to, že
žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a následne zastal názor, že vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe, za

určovaciu žalobu sa považuje aj žaloba o neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z prostriedkov ochrany
spotrebiteľa, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je dostatočným skúmaním existencie naliehavého
právneho záujmu na podaní tejto žaloby.

Návrhom v zmysle § 80 písm. c) OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti

preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by
právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom
navrhovaného rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2009 sp.
zn. 1 M Cdo 1/2009)

Odvolací súd preskúmavajúc rozsudok súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa
vo svojom odôvodnení nedostatočne vyporiadal s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobkyne

na žiadanom určení, spočívajúcom v nezdôvodnení individuálnych okolností prípadu odôvodňujúcich
naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil jedine tým, že vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe, za určovaciu žalobu
sa považuje aj žaloba o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z prostriedkov ochrany spotrebiteľa,
pričom vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že súdna prax súdu ukladá skúmanie naliehavého

právneho záujmu práve so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na
cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a tiež konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.
Takýto prístup súdu prvého stupňa sa javí ako predčasný, ako aj nezodpovedajúci príslušným
ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitosti odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k

príslušnému výroku rozsudku má totiž spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a
presvedčivým t.j., aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj
odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie
neobsahuje,potomjenezrozumiteľnýanepreskúmateľný,čímdošlokporušeniuprocesnýchustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdom konaní. Postupom súdu tak účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

Naviac, ak súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že zmluvnú
podmienku v zmluve o zabezpečení splátok úveru uzatvorenú dňa 29. 04. 2009 medzi žalobkyňou
a žalovaným, zakotvenú v bode I., 1.2., podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať žalovanému

odmenu vo výške 312,18 eura v 52 týždenných splátkach po 5,94 eura a poslednú splátku po 9,24 eura,
určil za neprijateľnú, týmto postupom sa dopustil závažného procesného pochybenia, pretože prekročil
žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
a táto podmienka je súčasťou zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktorá nebola predmetom sporu.
Týmto postupom súd prvého stupňa odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď vo veci

rozhodol meritórne o niečom, čoho sa žalobkyňa nedomáhala, hoci išlo o konanie, ktoré možno začať
len na návrh. Za žalobný petit nemožno považovať konštatovanie žalobkyne, že cena za zabezpečenie
splátok úveru je uvedená v žalobe a žalobkyňa ju žiadala zahrnúť do výpočtu RPMN.

Keď aj odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia prvostupňového
súdu, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa správne posúdil daný právny vzťah ako

občianskoprávny, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platného v časeuzatvorenia zmluvy. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že na daný vzťah medzi účastníkmi konania
sa vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 251/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že sporom dotknutá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 370288677 zo dňa 29. 04. 2009 uzatvorená účastníkmi konania je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa v tomto konaní zároveň otvoril priestor aj pre tzv. súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom treba dodať, že závery uvedené

súdom prvého stupňa sú nedostatočné aj v tomto ohľade, nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentuje
podrobenie administratívneho poplatku súdnej kontrole.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia s existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žalovanom určení, ako aj sa nedostatočne zaoberal
skutočnosťou, že došlo k uzatvoreniu dvoch zmlúv a žalobkyňou bola napadnutá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere a nie Zmluva o zabezpečení splátok úveru, pričom týmto konaním došlo zo strany

súdu prvého stupňa k prekročeniu žalobného petitu. Rovnako tak sa súd prvého stupňa nedostatočne
vysporiadal s administratívnym poplatkom, nakoľko nezobral do úvahy, za aké protiplnenie ho žalovaný
od žalobkyne požadoval a či bol adekvátny s poukazom na toto protiplnenie. Okrem toho administratívny
poplatok nepodrobil ani súdnej kontrole, pretože vyhodnotil, že RPMN bola nižšia ako maximálna
výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy podľa nariadenia vlády

Slovenskej republiky, a tá predstavuje celkové náklady spojené s úverom, t.j. výška úrokovej sadzby
a všetky poplatky spojené s úverom. V ďalšom konaní si súd prvého stupňa najskôr vyrieši existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na žalovanom plnení, ujasní si predmet konania a to i s
poukazom na podania vedľajšieho účastníka v priebehu odvolacieho konania, a až potom posúdi
platnosť uzavretej zmluvy a podrobí jej zmluvné podmienky súdnej kontrole, pričom bude mať na zreteli

skutočnosť, že neplatnosť jednej zmluvnej podmienky, ak sa dá odčleniť od ostatných podmienok a
nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nespôsobuje
neplatnosť celej zmluvy. Prípadne doplní dokazovanie na uvedené skutočnosti vyššie naznačeným
smerom, ako aj vykoná ďalšie s vecou súvisiace dokazovanie postupom podľa § 122 a nasl. OSP.
Vykonané dôkazy vyhodnotí tak, ako to súdu vyplýva z ustanovenia § 132 OSP, vo veci opätovne

rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. V
prípade, ak súd dospeje k právnemu záveru, že niektorá zo zmluvných podmienok, prípadne jej časť je
neprijateľná, potom rozhodne tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 4 OSP, teda neprijateľnú
podmienku uvedie vo výroku svojho rozhodnutia.

Pre vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade
trov celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.